Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

onen, oná¹, ono² v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým; v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

● to i ono všeličo; ten alebo onen ktokoľvek; na onom svete po smrti; onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

---

on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono¹ s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.; po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň; tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol; pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči; má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí; šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel; vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

onen m., oná ž., ono s., G m. a s. oného/onoho D onému/onomu, G a D ž. onej mn. m. živ. oní, m. neživ., ž. a s. oné zám.

---

on m. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono s. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn. ony G, D, L a I ako m., A ich, ne (tvary s -ň iba po predl., tvary s ‑ňho pri m. živ., tvary s -ň pri m. neživ. a s.) zám.

odeň [-d-] zried. G osobného zámena mužského neživ. rodu on a osobného zámena stredného rodu ono s predložkou od, od neho ↗ i on, ono¹: Rok konsolidácie, v ktorom má globálna ekonomika šancu dosiahnuť dno a odraziť sa odeň smerom nahor. [HN 2003]; Cestička záhradou nás zaviedla k ďalším zákutiam, k altánku a odeň ku skalke. [PB 2008]

---

ona G a D (bez predložky) jej, (po predložke) nej; A (bez predložky) ju, (s predložkou) ňu; L nej; I ňou; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne ženského rodu; ↗ i on, ono¹ 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec ženského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúcej časti kontextu: je to dobrá práčka, škoda by jej bolo; vysvetľovala, prečo sa jej nepodarilo splniť sľub; sadol si vedľa nej; platba je nízka, treba ju zvýšiť; niekto ju oslovil; pristúpila k stoličke a sadla si na ňu; oborila sa na ňu [na matku]; chodili s ňou na dovolenky; čím sú pre nás fotografie vzácnejšie, tým väčšmi ich opatrujeme; Aj keď [ženy] možno nezarábajú toľko ako muži, práve ony najviac rozhodujú o tom, na čo sa zarobené peniaze použijú. [HN 2009]
2. iba N ona ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; ona s mamou b) pri dôraze: len ona; ona je tá, ktorá mi najviac pomohla c) s ukazovacím odtienkom: to ona s nami prišla d) v protiklade: nie ja, ale ona ti naozaj ublížila e) pri elipse slovesa: zasmiala som sa a ona tiež

---

onen, zried. oný¹, oná¹, ono² G mužský a stredný onoho/oného, G ženský onej, D mužský a stredný onomu/onému, D ženský onej, A mužský živ. onoho/oného, A mužský neživ. onen, A ženský onú, A stredný ono, L mužský a stredný onom, L ženský onej, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. G oných, pl. D oným, pl. A mužský živ. oných, pl. A mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. L oných, pl. I onými zám. ukazovacie adjektívne 1. obyč. ako súčasť dvojčlenného výrazu ten/tamten – onen, zried. oný, tá/tamtá – oná⟨is⟩1⟨/is⟩, to/tamto – ono⟨is⟩2⟨/is⟩ ▶ odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí al. na už spomínanú osobu al. vec; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: sledoval onen vytýčený cieľ; tamten či onen kritik ho môže hocikedy znemožniť; nevie, prečo sa mu páči ten či onen obraz; posudzovať zmysel toho alebo oného príkazu; onú ženu vôbec nepoznali; utvoriť seriózny zväzok s tou či onou osobou; treba zistiť, koľko dovolenky má tamtá či oná pracovníčka; nedá sa povedať, že tá či oná vec bola príčinou problémov; potom vyslovila ono slovo; všetko mohlo byť ináč, keby bola urobila to i ono načas; ten uchmatne voľačo tomuto, tamten zas onomu; uvažuje, či by tamto alebo ono nebol vymyslel lepšie
2. ▶ odkazuje na niečo všeobecne známe: onen povestný smiech cez slzy; pred piatimi rokmi tu zaznela oná pamätná veta; pripomenuli si udalosti onoho osudného roku; zišli sa v onen pamätný deň; spomienka na oný bozk bola stále živá; zažili onú povestnú minútu slávy; Vráťme sa do reality oných dní rozchodu [federácie]. [J. Štrasser – M. Kňažko]
◘ fraz. byť na onom svete byť po smrti; onen svet druhý svet, záhrobie, posmrtný život; [za] onoho času/oných čias a) veľmi dávno b) v určitom období v minulosti, vtedy; pobrať sa na onen svet umrieť; v tej či onej miere vo väčšom al. menšom rozsahu, v miere závislej od okolností

---

on G a A (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku a v mužskom živ. rode i tvar) -ňho (napr. doňho, naňho, oňho)/(v mužskom neživ. a zried. i v mužskom živ. tvar) -ň (napr. doň, naň, oň), (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na spoluhlásku a v mužskom neživ. rode tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N mužský živ. rod oni, pl. N mužský neživ. rod ony; pl. G a A (bez predložky) ich; pl. G (s predložkou a v mužskom živ. i neživ. rode) nich; pl. A (s predložkou a v mužskom živ. rode) nich; pl. A (s predložkou a mužskom neživ. rode) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne mužského rodu; ↗ i ona, ono¹ 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec mužského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúce časti kontextu: dúfam, že on o tom vie; všetkých našli, len jeho nie; pozrel sa na neho, naňho; má už pre neho, preňho odpoveď; budú pracovať aj zaňho; bude ho to zaujímať; bol to jeho syn, ale nejavil oňho, zried. oň záujem; babka doniesla chlieb, deti sa oň takmer poklbčili; nepotrebuje potvrdenie, jemu vraj stačí moje slovo; ostro proti nemu vystúpili; nechcela mu nič povedať; koláč hneď zjedli, neostala po ňom ani omrvinka; brat už odišiel, ani sa s ním nestihla porozprávať; pamätám si na nich z detstva; nik sa o ne [o psíky] nestará, ale aj ony potrebujú lásku; chlapci sú ešte malí, obuj im topánky; chodila s nimi do školy; Neskôr sa dopočula, že oni dvaja sa nemajú radi. [M. Hvorecký]
2. iba N on ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; on so súrodencami b) pri dôraze: on sa síce snaží, ale to nestačí c) s ukazovacím odtienkom: to on nás zoznámil d) v protiklade: nie ja, ale on to urobil e) pri elipse slovesa: ona si robí svoju prácu a on svoju
3. iba On náb. ▶ odkazuje na Boha, ktorého hovoriaci z dôvodov uctievania nepomenúva: Čo sa skrýva v mojej duši, to iba On vie. [L. Fričovský]; Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. [M. Kýška]

---

ono¹ G a A (s dôrazom a bez predložky) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku tvar) -ň (napr. doň, naň), (bez dôrazu a po predložkách s A končiacich sa na spoluhlásku tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne stredného rodu; ↗ i on, ona 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec stredného rodu, ktorá sa na dialógu priamo nezúčastňuje, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až kontextom: možno práve ono [dieťa] zmenilo sled udalostí; zadymil sklo a pozeral cezeň do slnka; koleso sa náh­le odtrhlo, prišli oň; odkedy doň [mesta] prišla, nedarí sa jej; k múzeu viedlo niekoľko schodov, bez pomoci sa k nemu nevedel dostať; všetci o ňom [novom ochorení] hovoria a boja sa ho; možno ste už o nich [probiotikách] počuli, berú sa súčasne s antibiotikami; Túžime po ňom [šťastí], a keď naozaj príde, nepostrehneme to [...]. [P. Nagyová-Džerengová]
2. iba N ono ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: vtedy sa stretli – on a ono, ešte iba dievča – a vzali sa b) pri dôraze: práve ono privolalo pomoc matke aj sebe c) s ukazovacím odtienkom: keď priniesli dieťa do chrámu, spoznala, že to ono má priniesť spásu Izraelu d) v protiklade: hovorilo sa síce o smrti maliarstva, ale ono ostáva nažive e) pri elipse slovesa: Nová scéna má svoje publikum a ono svoje hviezdy. [Pc 1998]
◘ fraz. to nie je ono nie je to také, aké to má byť; nie je to tak, ako to má byť

---

ono² ↗ onen

---

ono³ čast. hovor. ▶ nadväzuje na kontext al. situáciu: zasmial sa, i keď o. to nebolo vôbec smiešne; o. totiž neexistujú nijaké ľahké drogy

---

ony ↗ on, ona, ono¹

---

---

---

---

---

onen, oná, ono² i oný, oná, oné¹ (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

● kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

● (i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek

---

oné² (kraj. i onô) hovor.

1. zám. výraz. zastupuje ktorýkoľvek tvar ktoréhokoľvek plnovýznamového slova, na ktoré si hovoriaci v rýchlej reči nemôže spomenúť al. ktoré nechce vysloviť: Nie sú síce kmotrami, ale oné tento a toto... v horách si pomáhajú ľudia, ako vedia. (Hruš.)

2. čast. má povahu vsuvky a používa sa v rozpakoch, v neistote, pri váhaní: Onô, čože som ti to? (Krno)

---

on, ona, ono¹, 2. p. m., str. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

ž. jej, nej;

3. p. m., str. jemu, mu, nemu;

ž. jej, nej;

4. p. m. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

str. ho, -ň;

ž. ju, ňu;

6. p. m., str. (o) ňom;

ž. (o) nej;

7. p. m., str. ním;

ž. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., str. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. m. živ. ich, nich;

m. neživ., ž., str. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou -ž sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.); Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)

---

onô p. oné²

---

ono¹ p. on

ono² p. onen

ono: ^{→speex →vorbis}

eka celöbra ono un ≈ eka celöbra ono un
hlásim, pán obrlajtnant, ono ≈ hlásím, pane obrlajtnant, vono
nasýtený, a ono nič ≈ sytej, a vono nic
ono un onr Šrur ’ ≈ ono un onr Šrur ’
Oným niečo mi dá ≈ Oním něco mi dá
pán lajtnant, že ono ≈ pane lajtnant, že vono
pred vojnou a ono ≈ před válkou, a vono
vojnou a ono sa ≈ válkou, a vono se
...

ani na onom, až ≈ or the other till
a potom ich sklamať ≈ and then disappoint them
ho veľmi často, ale ≈ him very often, but
oči sa mu leskli ≈ his eyes got glisteny
o tom, či onom ≈ on this or that
spálni, ale onoho rána ≈ bedroom, but this morning
tom či onom meste ≈ this or that town
v tom či onom ≈ in this or that
...