onenno, oneno m, onano ž, onono zám ukaz onen s nesamostatnou zdôrazňovacou časticou -no 1. odkazuje na už spomínanú osobu al. vec, oktorej už bola reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten (druhý, iný): pakliz by biezel za gednym do domu, trzy dni magi zustati osobnie na swey ztrawie w foytstwi aneb do tey chwiele (!), az onenno vgde, kterzyz (!) na nie hlasem wolal; pakliz by przyssel onen s swym rychtarem, kterzyz (!) onymno zaplatil (ŽK 1473); pred kterimizto sudczy stolycznimy zawazek spolu y z manzelku mogy dal sem, ze gestlyze by strana prytelska onano druhy na czem pana Gyrika Kolaczanskeho chtela skrze mne potahowaty (PRÍLES 1595); (nepobožní) uwrzeni budu do pekelneho wečneho ohne, pobozni pak w onegno nebeskeg wlasti budu užiwati teg wečneg a neskonaleg radosti (TC 1631); oneno (kráľ), kdy se probuzuge, z toho se raduge, že by nebyl tym, čjm we snach (= žobrákom); schwalugj se onyno try lilia, které kralowé francuštj za swůg cymer sobe wywolili (SR 17. st); nicz ginsseho nam nepozustawa, len aby sme lekarstwy sobe wyhledawaly v nebeskeg zahrade, kde se nachaza onano panacea (AgS 1708); stareček oneno Tobiass chtegice synačka sweho winaučit, kterak bi bliznich swogich mel milowat (MS 1758); spúsobem tím, že mnísski laťinčini ňeznagíc, laťínský sa predce modlá, naplnené bíwá onono proroctwý (BR 1785); kterjžto (vepor) ohladem na neskrotitedlnau diwokost onomuno kalidonskemu podobnj bil (PT 1796) L. ten (to) (alebo) onenno, toto-onono ten (to) (alebo) tamten, toto-tamto: kterjch bi meli tito nebo onjno seseduw (KoB 1666); neni dosti rici tento neb onenno učitel starý naziwal welebnu wečerý Pbety (TP 1691); gestliže se toto liby, onono neliby (KoA 17. st); tito gsau žebrácy, onjno pak gsau obyčegně marnotratnjcy (StN 1786) F. pan Florian Krčech, samow starosti zessli, pokogne a sstastne s tehoto sweta skrze časnu smrt wikročil do onochno druheho wečneho žiwota (RUŽOMBEROK 1601) odobral sa na druhý svet, zomrel; jak by ale přjsne za onechno času nesslechetnosti a wýstupky trestáni býwali (ZS 1795) za dávnych čias, v minulosti 2. v spojeniach táto-onano ukazuje na vzdialenejšiu z dwoch porovnávaných vecí, táto-oná: ket my gednu ruku na tuto yablon a druhu na onuno pribigu, tedy Eördoch Adam bude tento sad wladat (LACLAVÁ 1718)