onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.
1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým; v tom či onom prípade
2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz
● to i ono všeličo; ten alebo onen ktokoľvek; na onom svete po smrti; onoho času, za oných čias kedysi (dávno)
oná1 ↗ onen
onen, zried. oný1, oná1, ono2 G mužský a stredný onoho/oného, G ženský onej, D mužský a stredný onomu/onému, D ženský onej, A mužský živ. onoho/oného, A mužský neživ. onen, A ženský onú, A stredný ono, L mužský a stredný onom, L ženský onej, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. G oných, pl. D oným, pl. A mužský živ. oných, pl. A mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. L oných, pl. I onými zám. ukazovacie adjektívne 1. obyč. ako súčasť dvojčlenného výrazu ten/tamten – onen, zried. oný, tá/tamtá – oná⟨is⟩1⟨/is⟩, to/tamto – ono⟨is⟩2⟨/is⟩ ▶ odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí al. na už spomínanú osobu al. vec; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: sledoval onen vytýčený cieľ; tamten či onen kritik ho môže hocikedy znemožniť; nevie, prečo sa mu páči ten či onen obraz; posudzovať zmysel toho alebo oného príkazu; onú ženu vôbec nepoznali; utvoriť seriózny zväzok s tou či onou osobou; treba zistiť, koľko dovolenky má tamtá či oná pracovníčka; nedá sa povedať, že tá či oná vec bola príčinou problémov; potom vyslovila ono slovo; všetko mohlo byť ináč, keby bola urobila to i ono načas; ten uchmatne voľačo tomuto, tamten zas onomu; uvažuje, či by tamto alebo ono nebol vymyslel lepšie 2. ▶ odkazuje na niečo všeobecne známe: onen povestný smiech cez slzy; pred piatimi rokmi tu zaznela oná pamätná veta; pripomenuli si udalosti onoho osudného roku; zišli sa v onen pamätný deň; spomienka na oný bozk bola stále živá; zažili onú povestnú minútu slávy; Vráťme sa do reality oných dní rozchodu [federácie]. [J. Štrasser – M. Kňažko] ◘ fraz. byť na onom svete byť po smrti; onen svet druhý svet, záhrobie, posmrtný život; [za] onoho času/oných čias a) veľmi dávno b) v určitom období v minulosti, vtedy; pobrať sa na onen svet umrieť; v tej či onej miere vo väčšom al. menšom rozsahu, v miere závislej od okolností
ono2 ↗ onen
oný1 ↗ onen
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
onen, oná, ono p. tamten
tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • ten • tá • to: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páči • tamtoten • tamtotá • tamtoto • tentam • tátam • totam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdáva • onen • oná • ono • hovor.: henten • hentá • hento • hentamten • hentamtá • hentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je pekný • nár.: heno ten • heno tá • heno to (Jesenský)
onen, oná, ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.
1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)
● kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;
2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)
● (i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek