Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

onen, oná1, ono2 v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým; v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

to i ono všeličo; ten alebo onen ktokoľvek; na onom svete po smrti; onoho času, za oných čias kedysi (dávno)


on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s iba po predl.: k nemu, za ňou ap.; po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň; tvary -ňho pre živ., tvary pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol; pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči; jedno dieťa a veľmi sa oň bojí; šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel; vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých


oný, oná2, oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž; bol z toho celý ... onô ... vystrašený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
onen m., oná ž., ono s., G m. a s. oného/onoho D onému/onomu, G a D ž. onej mn. m. živ. oní, m. neživ., ž. a s. oné zám.
on m. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono s. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn. ony G, D, L a I ako m., A ich, ne (tvary s iba po predl., tvary s ‑ňho pri m. živ., tvary s pri m. neživ. a s.) zám.
oný, oná, oné/onô zám.

ona G a D jej/nej A ju/ňu L nej I ňou pl. N ony G ich/nich D im/nim A ich/ne L nich I nimi zám. osobné substantívne


onen [-n-], zried. oný, oná, ono G mužský a stredný onoho/oného G ženský onej D mužský a stredný onomu/onému D ženský onej A mužský živ. onoho/oného A mužský neživ. onen A ženský onú A stredný ono L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne


oný, oná, oné/onô G mužský a stredný oného G, D a L ženský onej D mužský a stredný onému A mužský živ. oného A mužský neživ. oný A stredný oné/onô A ženský onú L mužský a stredný onom L ženský onej I mužský a stredný oným I ženský onou pl. N mužský živ. oní pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné G oných D oným A mužský živ. oných A mužský neživ., ženský a stredný oné L oných I onými zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ona G a D (bez predložky) jej, (po predložke) nej; A (bez predložky) ju, (s predložkou) ňu; L nej; I ňou; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne ženského rodu; ↗ i on, ono1 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec ženského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúcej časti kontextu: je to dobrá práčka, škoda by jej bolo; vysvetľovala, prečo sa jej nepodarilo splniť sľub; sadol si vedľa nej; platba je nízka, treba ju zvýšiť; niekto ju oslovil; pristúpila k stoličke a sadla si na ňu; oborila sa na ňu [na matku]; chodili s ňou na dovolenky; čím sú pre nás fotografie vzácnejšie, tým väčšmi ich opatrujeme; Aj keď [ženy] možno nezarábajú toľko ako muži, práve ony najviac rozhodujú o tom, na čo sa zarobené peniaze použijú. [HN 2009]
2. iba N ona ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; ona s mamou b) pri dôraze: len ona; ona je tá, ktorá mi najviac pomohla c) s ukazovacím odtienkom: to ona s nami prišla d) v protiklade: nie ja, ale ona ti naozaj ublížila e) pri elipse slovesa: zasmiala som sa a ona tiež


oná1onen


oná2oný2


onen, zried. oný1, oná1, ono2 G mužský a stredný onoho/oného, G ženský onej, D mužský a stredný onomu/onému, D ženský onej, A mužský živ. onoho/oného, A mužský neživ. onen, A ženský onú, A stredný ono, L mužský a stredný onom, L ženský onej, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. G oných, pl. D oným, pl. A mužský živ. oných, pl. A mužský neživ., ženský a stredný oné, pl. L oných, pl. I onými zám. ukazovacie adjektívne 1. obyč. ako súčasť dvojčlenného výrazu ten/tamten – onen, zried. oný, tá/tamtá – oná⟨is⟩1⟨/is⟩, to/tamto – ono⟨is⟩2⟨/is⟩ ▶ odkazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí al. na už spomínanú osobu al. vec; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete: sledoval onen vytýčený cieľ; tamten či onen kritik ho môže hocikedy znemožniť; nevie, prečo sa mu páči ten či onen obraz; posudzovať zmysel toho alebo oného príkazu; onú ženu vôbec nepoznali; utvoriť seriózny zväzok s tou či onou osobou; treba zistiť, koľko dovolenky má tamtá či oná pracovníčka; nedá sa povedať, že tá či oná vec bola príčinou problémov; potom vyslovila ono slovo; všetko mohlo byť ináč, keby bola urobila to i ono načas; ten uchmatne voľačo tomuto, tamten zas onomu; uvažuje, či by tamto alebo ono nebol vymyslel lepšie
2. ▶ odkazuje na niečo všeobecne známe: onen povestný smiech cez slzy; pred piatimi rokmi tu zaznela oná pamätná veta; pripomenuli si udalosti onoho osudného roku; zišli sa v onen pamätný deň; spomienka na oný bozk bola stále živá; zažili onú povestnú minútu slávy; Vráťme sa do reality oných dní rozchodu [federácie]. [J. Štrasser – M. Kňažko]
fraz. byť na onom svete byť po smrti; onen svet druhý svet, záhrobie, posmrtný život; [za] onoho času/oných čias a) veľmi dávno b) v určitom období v minulosti, vtedy; pobrať sa na onen svet umrieť; v tej či onej miere vo väčšom al. menšom rozsahu, v miere závislej od okolností


on G a A (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku a v mužskom živ. rode i tvar) -ňho (napr. doňho, naňho, oňho)/(v mužskom neživ. a zried. i v mužskom živ. tvar) (napr. doň, naň, oň), (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na spoluhlásku a v mužskom neživ. rode tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky a obyč. v mužskom živ. rode) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N mužský živ. rod oni, pl. N mužský neživ. rod ony; pl. G a A (bez predložky) ich; pl. G (s predložkou a v mužskom živ. i neživ. rode) nich; pl. A (s predložkou a v mužskom živ. rode) nich; pl. A (s predložkou a mužskom neživ. rode) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne mužského rodu; ↗ i ona, ono1 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec mužského rodu, ktoré sa na dialógu priamo nezúčastňujú, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až pomenovaním plným menom v predchádzajúcej, zriedkavejšie v nasledujúce časti kontextu: dúfam, že on o tom vie; všetkých našli, len jeho nie; pozrel sa na neho, naňho; má už pre neho, preňho odpoveď; budú pracovať aj zaňho; bude ho to zaujímať; bol to jeho syn, ale nejavil oňho, zried. oň záujem; babka doniesla chlieb, deti sa oň takmer poklbčili; nepotrebuje potvrdenie, jemu vraj stačí moje slovo; ostro proti nemu vystúpili; nechcela mu nič povedať; koláč hneď zjedli, neostala po ňom ani omrvinka; brat už odišiel, ani sa s ním nestihla porozprávať; pamätám si na nich z detstva; nik sa o ne [o psíky] nestará, ale aj ony potrebujú lásku; chlapci sú ešte malí, obuj im topánky; chodila s nimi do školy; Neskôr sa dopočula, že oni dvaja sa nemajú radi. [M. Hvorecký]
2. iba N on ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: on a ona; on so súrodencami b) pri dôraze: on sa síce snaží, ale to nestačí c) s ukazovacím odtienkom: to on nás zoznámil d) v protiklade: nie ja, ale on to urobil e) pri elipse slovesa: ona si robí svoju prácu a on svoju
3. iba On náb. ▶ odkazuje na Boha, ktorého hovoriaci z dôvodov uctievania nepomenúva: Čo sa skrýva v mojej duši, to iba On vie. [L. Fričovský]; Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých. [M. Kýška]


ono1 G a A (s dôrazom a bez predložky) jeho, (bez dôrazu a bez predložky) ho, (s dôrazom a po všetkých predložkách) neho, (bez dôrazu a po predložkách končiacich sa na samohlásku tvar) (napr. doň, naň), (bez dôrazu a po predložkách s A končiacich sa na spoluhlásku tvar) -eň (napr. cezeň, nadeň, podeň, predeň, zried. odeň, obyč. od neho, iba bez neho); D (s dôrazom a bez predložky) jemu, (bez dôrazu a bez predložky) mu, (po predložkách) nemu; L ňom; I ním; pl. N ony; pl. G (bez predložky) ich, (s predložkou) nich; pl. D (bez predložky) im, (s predložkou) nim; pl. A (bez predložky) ich, (s predložkou) ne; pl. L nich; pl. I nimi zám. osobné substantívne stredného rodu; ↗ i on, ona 1. ▶ v dialógu aj monológu ním hovoriaci odkazuje na tretiu osobu, zviera al. vec stredného rodu, ktorá sa na dialógu priamo nezúčastňuje, zastupuje podstatné meno, obyč. konkretizované až kontextom: možno práve ono [dieťa] zmenilo sled udalostí; zadymil sklo a pozeral cezeň do slnka; koleso sa náh­le odtrhlo, prišli oň; odkedy doň [mesta] prišla, nedarí sa jej; k múzeu viedlo niekoľko schodov, bez pomoci sa k nemu nevedel dostať; všetci o ňom [novom ochorení] hovoria a boja sa ho; možno ste už o nich [probiotikách] počuli, berú sa súčasne s antibiotikami; Túžime po ňom [šťastí], a keď naozaj príde, nepostrehneme to [...]. [P. Nagyová-Džerengová]
2. iba N ono ▶ používa sa najmä a) vo viacnásobnom podmete na označenie dvojíc: vtedy sa stretli – on a ono, ešte iba dievča – a vzali sa b) pri dôraze: práve ono privolalo pomoc matke aj sebe c) s ukazovacím odtienkom: keď priniesli dieťa do chrámu, spoznala, že to ono má priniesť spásu Izraelu d) v protiklade: hovorilo sa síce o smrti maliarstva, ale ono ostáva nažive e) pri elipse slovesa: Nová scéna má svoje publikum a ono svoje hviezdy. [Pc 1998]
fraz. to nie je ono nie je to také, aké to má byť; nie je to tak, ako to má byť


onyon, ona, ono1


oný2, oná2, oné1/onô1 G mužský a stredný oného, G, D a L ženský onej, D mužský a stredný onému, A mužský živ. oného, A mužský neživ. oný, A ženský onú, A stredný oné/onô, L mužský a stredný onom, I mužský a stredný oným, I ženský onou, pl. N mužský živ. oní, pl. N mužský neživ., ženský a stredný oné, G oných, D oným, A mužský živ. oných, A mužský neživ., ženský a stredný oné, L oných I onými zám. ukazovacie substantívne hovor. 1. ▶ zastupuje konkrétne pomenovanie (najčastejšie podstatné meno), na ktoré si hovoriaci nevie v danej chvíli spomenúť, ale ktoré je zo situácie zrejmé, al. ktoré nechce vysloviť: ten oný zase neprišiel; tí oní mi to zabudli povedať; čo za oné ste to doniesli?; daj to nejakému poriadnemu onému, nech to urobí remeselníkovi; čo budem oné, nechcem kaziť chlapcom prázdniny; Takáto drzosť! Zamknúť ma tu ako dáku onú [...]! [P. Pišťanek]; Nebude v tom dajaké onô? [V. Švenková]
2. ▶ používa sa ako výplnkové slovo pri váhaní, pri hľadaní správneho výrazu: však je to tá oná... občianska povinnosť; Vy, Kuvik, vy by ste nám z toho za chvíľu narobili oný. Holubník. [P. Vilikovský]; Mňa skôr zaujal ten oný... jak tomu hovo... jáj, motív. [D. Dán]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

/3154198±16525 7.26: pronominá (zmiešané) ž. N sg. 61979 tá/61422 oná/369 tamtá/159 hentá/29

-a/33030920±127847 30.19: pronominá (zmiešané) ž. N sg. 173017→173066
+3
−10
ona/46619 moja/38695 sama/30702 naša/25133 vaša/11451→11464
+3
−5
tvoja/9869→9905
+0
−5
žiadna/8135 všetka/2381 svoja/32

-na/5160424±10972: pronominá (zmiešané) ž. N sg. 54754 ona/46619 žiadna/8135

-ná/903560±3603: pronominá (zmiešané) ž. N sg. 369 o/369

-ona/108860±119 3.44: substantíva m. živ. G+A sg. 12822→12832±29 Antona/2034→2044±4 dona/1690 Simona/978 Šimona/819 Clintona/711 slona/623 Napoleona/495 démona/321→487
+2
−25
Jacksona/450 Johnsona/320 Gordona/246 Wilsona/211 Amona/207 Nelsona/199 (45/3352)

-ona/108860±119 5.38: substantíva m. neživ. G sg. 37591→37581±20 zákona/36223 Hrona/725 zvona/362 záhona/111 Siona/66 Antona/13→60
+2
−8
Babylona/14 antona/67→10
+18
−10
(5/10)

-ona/108860±119: substantíva m. živ. N sg. 471 Maradona/471

-ona/108860±119: substantíva s. G sg. 1781 lona/1741 kimona/40

onen, oná, ono p. tamten


on, ona, ono p. ten 2


tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)


ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

onen, oná, ono2 i oný, oná, oné1 (2. p. oného/onoho, 3. p. onému/onomu, mn. č. oní, oné) zám. ukaz.

1. rozvíja podst. a poukazuje na osobu, vec, vlastnosť al. okolnosť ako na známe (o ktorých už bola reč) al. ako na časove vzdialené, minulé; ten, tamten: Takto to teda vyzerá onen povestný zelený káder! (Zúb.) Hľadel s oným blahobytným výrazom. (Urb.) Sám neviem, prečo som onoho času nezložil skúšku. (Jes.)

kniž. za oných časov, čias, za onoho času v dávnej dobe, kedysi, dávno; hovor. na onom svete po smrti;

2. zastupuje podst., stojí proti zám. ten, tento a poukazuje na vzdialenejšiu z dvoch osôb al. vecí: Bo že má tento viac, ako onen v hlave. (Kal.)

(i) to i ono; či to, či ono všeličo; ten al. onen niekto; ktokoľvek


on, ona, ono1, 2. p. m., str. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

ž. jej, nej;

3. p. m., str. jemu, mu, nemu;

ž. jej, nej;

4. p. m. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

str. ho, -ň;

ž. ju, ňu;

6. p. m., str. (o) ňom;

ž. (o) nej;

7. p. m., str. ním;

ž. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., str. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. m. živ. ich, nich;

m. neživ., ž., str. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.); Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)

oná p. oný


on m., ona ž., ono s. po predložkách zakončených samohláskou sú v m. i s. tvary naň, naňho, doňho, zaňho (von, vom, vam, van, vun, un, u̯un, uon, vuon, vona, vono)
I. zám. osob. 3. os.
1. csl označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec o ktorej už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou: Raďiľi sa, kerí mau̯ koňe, aňi ňie on, aľe kerího oťedz mau̯ koňe (Detva ZVO); A von si zäu̯ susedu (Žaškov DK); Om bi vraj kceu̯, abi sťe mu čižmi čisťiľi (Ležiachov MAR); Je múdri, vom bi sa mohou̯ šecko naučeť (Mašková LUČ); Van se ňedá na takia veci (Čierna Lehota ROŽ); Vam, ona a to malia buli na lúkách (Kameňany REV); Vuon to dobre sťeu̯, ale nepodarilo sa (Sebechleby KRU); Potom aj uon ešťe roskázau̯ zarezaď jeno jarča (Podkonice BB); Jeho zajali Ňenci a odvľiekľi ho (Bzenica NB); Držau̯ koňe za keťefík a tie choďiľi okolo ňeho (Lišov KRU); Aj svojím blížnim dali a tí zaz jemu (V. Maňa VRB); Ona misela s_ňím tancovať samo prvo (Detva ZVO); Aj uona tag urobiu̯a (Podkonice BB); Ono (prasa) sa s korita viťiahňe na čige hore a ono visí (Vrbie RUŽ); Kelko som ín dala chleba? (Bzenica NB); Ho otkročeu̯ zas predž a poďívau̯ sa ešťe naňho (Kľak NB); Len hledz nan! (Kameňany REV); Po chlebe sa dau̯ (lekvár) do peci, chiťila sa naň kvora (V. Maňa VRB); Naber donho, do toho kršäha! (Brusník REV); No, si mi zaňho, ke_ci poblúďiu̯! (Detva ZVO); On to potom omatal prstámi (Mor. Lieskové NMV); Von jéj jakosi ňepasuje (V. Rovné BYT); Jeho bolívali nohi (Smrdáky SEN); Od neho som odešól sám domóf (Blatné MOD); Tá dziévka sa jemu lúbila (Kostolné MYJ); Ket mu slúbiá, dójde aj z roďičama (Chropov SKA); Mali stromček a na nem mrván (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Vidzeli ludé po ňem, že je smieu̯í (Jablonové MAL); Tag mal jenného kamaráta, kerí s ním robel (Šterusy PIE); Vona bola teda chudzina (V. Rovné BYT); Ani nevím jako zme jéj hovorili, či zme jú aj menuvali (Ružindol TRN); Keď_e žena po póroďe, začína jéj pribívaď mliéko (Chocholná TRČ); Áľe ba hej daj, ňebuďe hej zľe (Čičmany ŽIL); Júj, načože bi som ej to brala! (Podmanín PB); Za šest rokú ju dondem nahlédnút a kuknút na ňu (Jablonové MAL); Daľi zme hu zapísaď na školu (Čičmany ŽIL); Ňevieš, čo je v ňiej a móže ci zle narobic (Trstie ILA); Pri ňí téš stáli aj tí ostatňí (Záh. Bystrica BRA); A neboli len oni dva, muž a žena (Mor. Lieskové NMV); Už ích tolko bolo, že až let praščál (Mnešice NMV); Od ních to zdedil Moric Pálfí (Dobrá Voda PIE); A hovorí sa ím materné konope (Trakovice HLO); No mi zme hih ňezdobiľi (Podmanín PB); Nanho sa nespolíhaj, slúbí, ale nesplní (Lovčice TRN); Ked bul žid na valaľe, ta on každu sobotu pekol (Kokšov-Bakša KOŠ); Vun ľem s takoho šaľenstva vižije (M. Zalužice MCH); To un taki plani, ta ňehce z ňim žic (Lipany SAB); Uun śe zobľig a prišou̯ (Porostov SOB); Muśi uvaridz večeru dzecom, aj joho čeka (Sobrance); A to ked ho uvidzeľi, ta to tag okolo ňoho opskakovaľi, tag naňho hulakaľi (Brezina TRB); Jag odešľi do koscela, ona vźala kňišku a śe modľila (Vydrník SNV); Muśel jej zaplacic tieš (Buglovce LVO); Išľi z_ňu dzeuki a porichtovaľi ju (Rankovce KOŠ); Dajce mu pokoj, bo ešče mlade dzecko, ono špi (Kokšov-Bakša KOŠ); Voňi rezaľi a ja rubala (Sečovce TRB); Dam jim dakus paľenečki (Ostrovany SAB); Viprovadzaľi jich, plakaľi (Brezina TRB); Uľ ostal prazni a na druhi rok še vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli (Rozhanovce KOŠ)
F. už je po ňom (Kľak NB), už bulo po ňim (Sobrance) - zomrel; do sce pieknú ženu miet, mosí si on pro ňu jet (Chropov SKA) - musí si ju zaslúžiť, musí pre to niečo urobiť
2. iba oni označuje v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): A uoňi sa písaľi Tonkovič Marťin, boľi ot Filou a Fujtášom ih zvaľi (Podkonice BB); Uoňi (sused) dakodi aj kus priťali, ale toto miseu̯a biť skutočná prauda (Podkonice BB)
3. iba oni používa sa na znak úcty namiesto 2. os. mn. č. (onikanie): Ja im holú pravdu vravím, tag ako ma očujú (Rajec. Lesná ŽIL); To sú oni? Nemusia sa bát, pez je uviazaní, len idú dál (Ardanovce HLO); Postavel sa mi do cesti a já mu takto vravím, jako ma očujete, reku: A oni sú gdo? (Radošina NIT)
II. čast. nadväzuje na kontext al. situáciu: Ono buďe ťeplo (Detva ZVO); Ono to ňebolo tedi ako teras, šetká pomoc čil (Kľak NB); Ono sa to lachko poví, ale čo potom? (Lukáčovce HLO)


oný, oná, oné, onô zám. ukaz. csl nahrádza konkrétne pomenovanie, na ktoré si hovoriaci nevie spomenúť al. ktoré nechce (zo spoločenských ap. dôvodov) vysloviť: Nuš, kto si kce spraviť kolko oních, tíchto klobás (Vrbie RUŽ); Ale tan padou̯ šrapner, tan onuo, zme sa potraťiľi (Sebechleby KRU); Čo to na hlaváh nosia ťie oňie (Niž. Boca LM); Dali mu dokonca oné, nescel sa s tím holid nigdo (Ružindol TRN); Dajú mi oné, jak sa volá - cajch (Lukáčovce HLO); Ešče za oného, jak sa enem poví, podánstva (Smrdáky SEN); Tam bul taki onen zrobeni, take źeľezo (Nemešany LVO)

onen, oný m oná ž, ono, oné s zám ukaz
1. odkazuje na osobu al. vec, o ktorej bola predtým reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti, tamten, tamtá, tamto: vmrze-li pak onen swu smrti aneb ginssi (ŽK 1473); a gestli by gegich (zeme) ona Agnitha aneb manzelek gey chtiel dietom utratiti (P. ĽUPČA 1560); co naprawil onomu Bůh cžloweku wernému (CC 1655); kdiby cechownj nadessel, ma štokher aneb humplir wikonati se a onen ffedrowan bity (CA 1656); rikeg se mnau tu kraticku modlitbu z onym zgewnym hryssnikem (AgS 1708); o onóm žén: Nech skameňím! seba klňeňú (BE 1794); mimo swedectwa Pawlowého stogí za prawdu túto oný dúwod (BN 1796)
F. o. svet, život posmrtný život, záhrobie: (ľudia pridržiavajúci sa učenia s. Pavla) swim časem užitek a odplatu budu miti w onom buducem, wečnem žiwote (TC 1631); (Boh) dal wam požehnanj časne a na onem swetie wečne (KT 1753); (za) o-ho času v dávnej dobe, kedysi: za oneho cžasu přinesli su ku Panu Gežissowi detiatka, aby se gych dotykal (BAg 1585); onoho času rzekl Pan Gežjš zákonnykům a farizeům (SP 1696); za onoho času gegich predkowe farizeussowé to také činili (VP 1764)
2. v spojeniach ten(to) - onen ukazuje na vzdialenejšiu osobu al. vec, tamten: ten neb onen dum neb chram Pana (Le 1730); abj se múdry človek onoho neb tohoto blaznive nedopustil (SS 18. st) tomu oči czizolostwo ukazugu, ginemu smilstwo, onemu dum blizniho, ktery bi požadal (MS 1758); čo odporníci bárs proťi tomuto, bars proťi onómu mluwá (BN 1796)
F. beriž se s tohoto swěta na onen (svet) (HI 18. st) do záhrobia


on [(v)on, ôn, un] m, ona [(v)ona] ž, ono s zám os označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec, o ktorej už bola reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti: dobra druzino, nepomahaite a nefolguyte gemu (Jánovi z Vrbna), geho zradie (SKALICA 1432 SČL); a on (Vanek) rzekl: Ya geho (brata) newyem kde hledati; w tiem pro wieczi pewnost przistupily wssiczky ty strany przed pylnu (!) radu nassy a wuon, Jano Lelinsky, obe ty strany przed namy giest odbyl a vplne odlozyl (ŽK 1462; 1488); (Benedik Masar) kupil od ney (Niloš Ištvanky) dwe stwrti uinohradu (TRNAVA 1574); prystupil pred nas Balass Czeyka, zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, ktere jemu stara matka na testamente porucžyla (SLIAČE 1580); ona (Dora Uličná) yu (jurčovskú polštvrtinu) odbiwati nemohla a dobrowolne od ney odstupila (P. ĽUPČA 1599); hrncžerowy prykazano, aby každy hrnec dwakrat balil, aby ym mocnegssy bylj (ŠŠ 1610); retez, cžuo s niow branu wlacža, no 2 (ZVOLEN 1620); Stano Petruss, w swe vskosti postaweny gsauc, zadal Martyna Mokra, aby kupyl na urek laz od neho (TURANY 1624); otec Eliase Traszko sebe na hoffierstwi Vankouskom dom postawil, w nom bywal a pana w noseny lystou mocz služil (BELÁ 1716); (svedok) očul, ze nyebohy Skrowanek prw Jakubcza ugyeril les won geho (ŠÍPKOVÉ 1747); každy, kdo uwidj ženu, aby gu požadal, guž smilnil s ňu w srdci swém (KB 1756); tu misu chic oberuca, zatoc hu pred sebe (CA 1780); un (Žid) nam nič neda, ked my jemu nebudzema robit tak, jak un sam hce (U. PEKĽANY 1786)
L. y to wye swedek, že gu (ruku poddaný) za dobri čas zatim na rucžniku nosil, ani robit na ňyu nemohel (PRIEKOPA 1716) kvôli nej; čuge ten, ktery krywdu učynywsse nyekomu, tu nahradzuge, že by na neho neplakal (CF 18. st) kvôli nemu
F. (J. Šumichrasta) gesste any pres prach neprekrocžyl, hnedky wssetkych deset (Opatovčanov) skrykna: Do neho, do neho (s. l. 1654) výzva na bitie; ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737) nezáleží nám na nich


oný, oná, oné p. onen

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OŇA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 5×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a kam ich et jusqu' les
a jeho druhovia ju et ses compagnons la
a ona pozná vás et elle vous connaît
a úctivo ju bozkal et la baisa respectueusement
druhov a predať ich compagnons et les vendre
ich zajtra ráno uvarí cuira ça demain matin
je pravda, ale ona est vrai, mais elle
môj otec mi ich mon père me les
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu