Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o


on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s iba po predl.: k nemu, za ňou ap.; po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň; tvary -ňho pre živ., tvary pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol; pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči; jedno dieťa a veľmi sa oň bojí; šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel; vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
on m. G a A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni, neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich, neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono s. G, D, L a I ako m., A ho, oň mn. ony G, D, L a I ako m., A ich, ne (tvary s iba po predl., tvary s ‑ňho pri m. živ., tvary s pri m. neživ. a s.) zám.

naň A osobného zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou na, na neho → on


naňho A zámena on živ. s predložkou na, na neho → on


ne pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, onoon


A zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou o


on G a A jeho/neho/ho/-ňho/-ň D jemu/nemu/mu L ňom I ním pl. N živ. oni pl. N neživ. oni G ich/nich D im/nim A živ. ich/nich A neživ. ich/ne L nich I nimi zám. osobné substantívne

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ho3 G i A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobných zámen on i onoon: spýtaj sa ho [chlapca, dieťaťa] na to; zavolaj ho sem; pristúpil k zábradliu a chytil sa ho; skontrolujte ventilátor a očistite ho od prachu; porov. ijeho3, neho


ich2 G i A (v postavení bez predložky) osobných zámen oni, onyon: ich sa to netýka; prečo ich toľko prišlo?; pozval ich na návštevu; deti ich zbadali; porov. inich, ne


naň A osobného zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou na, na nehoon: nájdi si voľné sedadlo, sadni si naň; je tam vešiak, zaves si naň kabát; zobral papier, čosi naň napísal; Človek je náhle len hrsť popola. Predsa naň ktosi z diaľky zavolá. [J. Buzássy]; Pri poslednom páde si veľmi udrela brucho, padla naň celou váhou. [E. Farkašová]; porov. inaňho


naňho A osobného zámena on živ. s predložkou na, na neho on: nedívaj sa n.; hneváš sa n.?; vždy sa n. usmeje; nebudeme n. čakať; Nikdy nevztiahol na syna ruku a oveľa menej naňho aj kričieva. [E. Farkašová]; Všetky kavky naňho s ohlušujúcim krikom začali útočiť. [J. Blažková]; Nikdy som toho vojaka nevidel a vždy, keď ho spomenula, musel som naňho celý večer myslieť. [V. Šikula]; porov. inaň


neho G a A (v postavení po predložke) osobného zámena on, G (v postavení po predložke) osobného zámena onoon: nehnevaj sa na neho; všetci okolo neho sa zabávajú; predložila pred neho plný tanier; všetko závisí od neho; sadni si vedľa neho; stáva sa z neho dospelý muž; Nevyčaríš z mokrého dreva piesne. Nebudú z neho husle. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Keď zhasne oheň, to akoby slnce zhaslo. Zamrzneme bez neho. [Sln 1972]; porov. ijeho3, ho3


nej G, D a L (v postavení po predložke) osobného zámena onaon: príď namiesto nej; odišla so sestrou, vrátila sa bez nej; je tu studňa, naberme si z nej vody; sadol si oproti nej; pozri do skrine, kniha bude asi v nej; Nechce mať moc, netúži po nej. [E. Farkašová]; Dieťa sa k nej privinulo. Šuchlo sa k nej pod perinu. [P. Krištúfek]; porov. ijej3


nemu D (v postavení po predložke) osobných zámen on, onoon: obrátila sa k nemu chrbtom; ako si sa k nemu dostal?; dokonca sa kvôli nemu pobili; sadla si oproti nemu; dom je malý, ale je k nemu pristavená šopa; dieťa plakalo, matka natiahla k nemu ruky; Prikmotrila sa k nemu sestra a vtisla sa mu na kolená. [G. Futová]; porov. imu, jemu


ne1 pl. A neživ. (v postavení po predložke) osobného zámena on, pl. A (v postavení po predložke) osobného zámena ona, onoon: zasadili sme stromčeky, dobre sa o ne starajte; doniesla som ti knihy, pozri sa na ne; sú to pekné veci, koľko za ne chcete?; deti sú u mňa, postarám sa o ne; A hviezdy - našepkávačky; kráčame popod ne ako popod otvorené okná. [J. Buzássy]; Ak máš medovníky rád, choď si po ne do pece! [Sln 1974]; porov. iich2, nich

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-on/297135±5352: prepozície nevok. 1300 von/1300

-on/297135±5352 1.75: substantíva m. neživ. N+A sg. 69389→68202
+281
−155
zákon/29752 výkon/17339 sklon/2981 zvon/1470 Union/1256 Boston/1007 pohon/975 úkon/927 Washington/708 odklon/641 Hron/627 kánon/528 bubon/504 (95/9487)

-on/297135±5352 3.64: substantíva ž. G pl. 8066→7946
+30
−21
ton/7145 ikon/550 záclon/155 prípon/55 madon/21→23
+3
−2
(5/18)

-on/297135±5352 35.26: substantíva (nesklonné) s. 28±3 ypsilon/6→17
+0
−3
epsilon/9 (2/2)

-on/297135±5352 9.60: substantíva (nesklonné) ž. 1910 Cameron/796 Jackson/384 Houston/223 Hilton/201 Newton/131 Clinton/101 Dion/40 Johansson/19 Aniston/15

-ón/59074±82 26.31: substantíva m. živ. N sg. 6160→6084
+51
−44
barón/1344 Platón/980 šampión/932 faraón/901 špión/567 Apolón/260 patrón/257 škorpión/223→243
+19
−13
muflón/125 chameleón/111 ufón/68 bizón/68 barytón/59 (14/169)

-ón/59074±82 7.53: numeráliá (substantívne) m. neživ. N+A sg. 4177→4121
+8
−0
milión/4096 trilión/21 (2/4)

-ôň/6008±10: substantíva m. živ. N sg. 5946 kôň/5602 strigôň/344

free on board [frí on bórd] ‹a› ekon. doložka medzinárodnej obchodnej zmluvy, podľa ktorej zodpovedá predávajúci za náklady dopravy a poistenie tovaru až na palubu lode v prístave nalodenia (skr. FOB)


free on wagon [frí on vegen] ‹a› ekon. doložka medzinárodnej obchodnej zmluvy, podľa ktorej zodpovedá predávajúci za náklady dopravy a poistenie tovaru až po naloženie na vagón v nakladacej stanici

on, ona, ono p. ten 2


ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tentotátototo: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňutento tutáto tutoto toten tutá tuto tututo tentuto tátuto totento tutotáto tutototo tutohovor.: tu tentu tátu totuto tentotuto tátotuto totoexpr.: tenhľatáhľatohľatentohľatátohľatotohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biťnár. totentotá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • ononaono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

on, ona, ono1, 2. p. m., str. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

ž. jej, nej;

3. p. m., str. jemu, mu, nemu;

ž. jej, nej;

4. p. m. jeho, ho, neho, -ňho, -ň;

str. ho, -ň;

ž. ju, ňu;

6. p. m., str. (o) ňom;

ž. (o) nej;

7. p. m., str. ním;

ž. ňou;

mn. č. živ. oni, m., neživ., ž., str. ony;

2. p. ich, nich;

3. p. im, nim;

4. p. m. živ. ich, nich;

m. neživ., ž., str. ich, ne;

6. p. (o) nich;

7. p. nimi;

dlhšie tvary jeho, jemu sa používa pri dôraze, kratšie tvary ho, mu bez dôrazu; tvary s počiatočným ň- iba po predložkách (k nemu, o ňom ap.);

po predložkách končiacich sa na samohlásku sa používajú i tvary -ňho, -ň (doňho, zaň ap.)

1. zám. osob. pre 3. os. označuje osobu al. vec, ktorá je známa z predchádzajúcej súvislosti, niekedy i osobu, ktorá nie je známa z predchádzajúcej súvislosti, ale je zrejmá: On a jeho puška boli jedno. (Urb.) Cez dolinu tečie potok a vedľa neho i cezeň prepletá sa cesta do dvorov. (Taj.) Veď vypadneš, zakričala naňho matka. (Zúb.) Drží ju a hľadí na ňu ako vlk z maku. (Urb.)

2. zastar. oni pri oslovení jednotlivca označuje 2. os. mn. č. (= vy, tzv. onikanie): Aj oni sú z toho panského plotu kôl i s ich advokátom! (Vaj.) vzťahuje sa na kňaza Ondreja. Prosím ich, vedia, kde je nemocnica? (Zúb.) vzťahuje sa na fiakristu.

3. hovor. tvary ono a ho majú povahu častice a dodávajú vete al. výrazu citové zafarbenie (zdôraznenie, dôvernosť ap.): Ono je to radosť tie deti počúvať. (Taj.) Veď mu ono to vyjde z hlavy. (Kuk.) Pakuješ ho domov! (Kuk.) Aleže ho ideš... pankhart...! (Min.)

4. bás. zastar. tvary nepriamych pádov s nesamostatnou časticou sa používali vo funkcii vzťaž. zám. k t o r ý: v Kotlínsku, v ňomž vyše pol stoletia kňazoval (Vaj.); Ta, do tej doliny, ňouž bystrý Váh beží. (Horal)


4. p. os. zám. on s predložkou o pre m. a str.

on m., ona ž., ono s. po predložkách zakončených samohláskou sú v m. i s. tvary naň, naňho, doňho, zaňho (von, vom, vam, van, vun, un, u̯un, uon, vuon, vona, vono)
I. zám. osob. 3. os.
1. csl označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec o ktorej už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou: Raďiľi sa, kerí mau̯ koňe, aňi ňie on, aľe kerího oťedz mau̯ koňe (Detva ZVO); A von si zäu̯ susedu (Žaškov DK); Om bi vraj kceu̯, abi sťe mu čižmi čisťiľi (Ležiachov MAR); Je múdri, vom bi sa mohou̯ šecko naučeť (Mašková LUČ); Van se ňedá na takia veci (Čierna Lehota ROŽ); Vam, ona a to malia buli na lúkách (Kameňany REV); Vuon to dobre sťeu̯, ale nepodarilo sa (Sebechleby KRU); Potom aj uon ešťe roskázau̯ zarezaď jeno jarča (Podkonice BB); Jeho zajali Ňenci a odvľiekľi ho (Bzenica NB); Držau̯ koňe za keťefík a tie choďiľi okolo ňeho (Lišov KRU); Aj svojím blížnim dali a tí zaz jemu (V. Maňa VRB); Ona misela s_ňím tancovať samo prvo (Detva ZVO); Aj uona tag urobiu̯a (Podkonice BB); Ono (prasa) sa s korita viťiahňe na čige hore a ono visí (Vrbie RUŽ); Kelko som ín dala chleba? (Bzenica NB); Ho otkročeu̯ zas predž a poďívau̯ sa ešťe naňho (Kľak NB); Len hledz nan! (Kameňany REV); Po chlebe sa dau̯ (lekvár) do peci, chiťila sa naň kvora (V. Maňa VRB); Naber donho, do toho kršäha! (Brusník REV); No, si mi zaňho, ke_ci poblúďiu̯! (Detva ZVO); On to potom omatal prstámi (Mor. Lieskové NMV); Von jéj jakosi ňepasuje (V. Rovné BYT); Jeho bolívali nohi (Smrdáky SEN); Od neho som odešól sám domóf (Blatné MOD); Tá dziévka sa jemu lúbila (Kostolné MYJ); Ket mu slúbiá, dójde aj z roďičama (Chropov SKA); Mali stromček a na nem mrván (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Vidzeli ludé po ňem, že je smieu̯í (Jablonové MAL); Tag mal jenného kamaráta, kerí s ním robel (Šterusy PIE); Vona bola teda chudzina (V. Rovné BYT); Ani nevím jako zme jéj hovorili, či zme jú aj menuvali (Ružindol TRN); Keď_e žena po póroďe, začína jéj pribívaď mliéko (Chocholná TRČ); Áľe ba hej daj, ňebuďe hej zľe (Čičmany ŽIL); Júj, načože bi som ej to brala! (Podmanín PB); Za šest rokú ju dondem nahlédnút a kuknút na ňu (Jablonové MAL); Daľi zme hu zapísaď na školu (Čičmany ŽIL); Ňevieš, čo je v ňiej a móže ci zle narobic (Trstie ILA); Pri ňí téš stáli aj tí ostatňí (Záh. Bystrica BRA); A neboli len oni dva, muž a žena (Mor. Lieskové NMV); Už ích tolko bolo, že až let praščál (Mnešice NMV); Od ních to zdedil Moric Pálfí (Dobrá Voda PIE); A hovorí sa ím materné konope (Trakovice HLO); No mi zme hih ňezdobiľi (Podmanín PB); Nanho sa nespolíhaj, slúbí, ale nesplní (Lovčice TRN); Ked bul žid na valaľe, ta on každu sobotu pekol (Kokšov-Bakša KOŠ); Vun ľem s takoho šaľenstva vižije (M. Zalužice MCH); To un taki plani, ta ňehce z ňim žic (Lipany SAB); Uun śe zobľig a prišou̯ (Porostov SOB); Muśi uvaridz večeru dzecom, aj joho čeka (Sobrance); A to ked ho uvidzeľi, ta to tag okolo ňoho opskakovaľi, tag naňho hulakaľi (Brezina TRB); Jag odešľi do koscela, ona vźala kňišku a śe modľila (Vydrník SNV); Muśel jej zaplacic tieš (Buglovce LVO); Išľi z_ňu dzeuki a porichtovaľi ju (Rankovce KOŠ); Dajce mu pokoj, bo ešče mlade dzecko, ono špi (Kokšov-Bakša KOŠ); Voňi rezaľi a ja rubala (Sečovce TRB); Dam jim dakus paľenečki (Ostrovany SAB); Viprovadzaľi jich, plakaľi (Brezina TRB); Uľ ostal prazni a na druhi rok še vikropel s cukrovu vodu a tag doňho ľepši išľi pčoli (Rozhanovce KOŠ)
F. už je po ňom (Kľak NB), už bulo po ňim (Sobrance) - zomrel; do sce pieknú ženu miet, mosí si on pro ňu jet (Chropov SKA) - musí si ju zaslúžiť, musí pre to niečo urobiť
2. iba oni označuje v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): A uoňi sa písaľi Tonkovič Marťin, boľi ot Filou a Fujtášom ih zvaľi (Podkonice BB); Uoňi (sused) dakodi aj kus priťali, ale toto miseu̯a biť skutočná prauda (Podkonice BB)
3. iba oni používa sa na znak úcty namiesto 2. os. mn. č. (onikanie): Ja im holú pravdu vravím, tag ako ma očujú (Rajec. Lesná ŽIL); To sú oni? Nemusia sa bát, pez je uviazaní, len idú dál (Ardanovce HLO); Postavel sa mi do cesti a já mu takto vravím, jako ma očujete, reku: A oni sú gdo? (Radošina NIT)
II. čast. nadväzuje na kontext al. situáciu: Ono buďe ťeplo (Detva ZVO); Ono to ňebolo tedi ako teras, šetká pomoc čil (Kľak NB); Ono sa to lachko poví, ale čo potom? (Lukáčovce HLO)


ono p. on

on [(v)on, ôn, un] m, ona [(v)ona] ž, ono s zám os označuje osobu (okrem hovoriaceho a adresáta), zviera al. vec, o ktorej už bola reč al. ktorá sa rozumie zo súvislosti: dobra druzino, nepomahaite a nefolguyte gemu (Jánovi z Vrbna), geho zradie (SKALICA 1432 SČL); a on (Vanek) rzekl: Ya geho (brata) newyem kde hledati; w tiem pro wieczi pewnost przistupily wssiczky ty strany przed pylnu (!) radu nassy a wuon, Jano Lelinsky, obe ty strany przed namy giest odbyl a vplne odlozyl (ŽK 1462; 1488); (Benedik Masar) kupil od ney (Niloš Ištvanky) dwe stwrti uinohradu (TRNAVA 1574); prystupil pred nas Balass Czeyka, zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, ktere jemu stara matka na testamente porucžyla (SLIAČE 1580); ona (Dora Uličná) yu (jurčovskú polštvrtinu) odbiwati nemohla a dobrowolne od ney odstupila (P. ĽUPČA 1599); hrncžerowy prykazano, aby každy hrnec dwakrat balil, aby ym mocnegssy bylj (ŠŠ 1610); retez, cžuo s niow branu wlacža, no 2 (ZVOLEN 1620); Stano Petruss, w swe vskosti postaweny gsauc, zadal Martyna Mokra, aby kupyl na urek laz od neho (TURANY 1624); otec Eliase Traszko sebe na hoffierstwi Vankouskom dom postawil, w nom bywal a pana w noseny lystou mocz služil (BELÁ 1716); (svedok) očul, ze nyebohy Skrowanek prw Jakubcza ugyeril les won geho (ŠÍPKOVÉ 1747); každy, kdo uwidj ženu, aby gu požadal, guž smilnil s ňu w srdci swém (KB 1756); tu misu chic oberuca, zatoc hu pred sebe (CA 1780); un (Žid) nam nič neda, ked my jemu nebudzema robit tak, jak un sam hce (U. PEKĽANY 1786)
L. y to wye swedek, že gu (ruku poddaný) za dobri čas zatim na rucžniku nosil, ani robit na ňyu nemohel (PRIEKOPA 1716) kvôli nej; čuge ten, ktery krywdu učynywsse nyekomu, tu nahradzuge, že by na neho neplakal (CF 18. st) kvôli nemu
F. (J. Šumichrasta) gesste any pres prach neprekrocžyl, hnedky wssetkych deset (Opatovčanov) skrykna: Do neho, do neho (s. l. 1654) výzva na bitie; ci nass csert po nyich, nyech len idu (KRUPINA 1737) nezáleží nám na nich


zám on, ono s predl o: (vaše dielo) gedni kúpili a draze zaplatili, kdiž to gste naridili, abi sa knihár oň gako o kráwu na trhu gednal (BA 1789)

on_1 on on_2 on

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu