omyl -lu L -le pl. N -ly m. ▶ výsledok usudzovania al. konania, ktorý sa na základe dôsledkov, dôkazov, porovnaní obyč. spätne javí ako nesprávny, chybný; syn. chyba: filozofické, teologické, historické, politické omyly; vydať tento titul bol vydavateľský o.; zámena fotografií bol tlačiarenský o.; išlo o ľudský, lekársky o.; uvedomiť si, uznať, pochopiť svoj o.; to je omyl!; priznať, napraviť o.; stať sa obeťou omylu; dopustiť sa omylu urobiť chybu, pomýliť sa; došlo, prišlo k omylu stala sa chyba; uviesť niekoho do omylu náročky niekoho oklamať, podviesť; zotrvávať v omyle byť presvedčený o pravdivosti chybného názoru; vyviesť niekoho z omylu pravdivo vysvetliť situáciu; osudový, fatálny, tragický o. nesprávne usudzovanie, konanie so zlými, obyč. nenapraviteľnými následkami; Keď som sa s ním rozprával, uvedomil som si, ako veľmi krivdia deťom tí, ktorí ich zatracujú pre omyly rodičov. [J. Lenčo] ▷ práv. skutkový omyl vylučujúci subjektívnu stránku trestného činu; justičný omyl odsúdenie nevinného; právo na ospravedlniteľný omyl zaručujúci napr. nestíhanie novinárov, médií za chybné al. nepravdivé informácie, ak sa preukážu také okolnosti, pre ktoré sa mohli uvedené skutočnosti považovať za pravdivé □ robiť omyly mýliť sa
◘ fraz. byť na [veľkom] omyle veľmi sa mýliť; omyl prírody niečo, čo by sa v súlade so zákonitosťami prírody nemalo vyskytovať, anomálny vývin jedinca (napr. plaz s dvoma hlavami)
◘ parem. za omyly sa platí kto urobí chybu, musí znášať dôsledky