omlátiť -i dok. vymlátiť: zrno o-li ručne
● expr. o. niekomu niečo o → hlavu
omlátiť -ti -tia omláť! -til -tiac -tený -tenie dok.
omlátiť -ti -tia omláť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. zastaráv. (čo) ▶ mlátením, prudkými nárazmi, údermi zbaviť zrna al. semena, vymlátiť: o. fazuľu, hrach; nahrubo o. obilie; raž pokosili a cepmi omlátili; Tuším príde búrka! Máme tu však mláťačku, rýchlo omláťme, musíme omlátiť jačmeň a potom ovos pre kone! [V. Šikula] 2. expr. (čo, koho (o čo)) ▶ prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím, niekým do niečoho, obiť; syn. otrepať, otrieskať: o. niekomu hlavu o stenu; škoda o. také pekné auto rozbiť pri havárii; príboj omlátil potápača o skaly 3. expr. (čo (kde)) ▶ ľahkomyseľne, neužitočne minúť; syn. oplieskať, otrieskať: omlátila som u kaderníčky nekresťanské peniaze; celú výplatu omlátil v krčme, v herni ◘ fraz. expr. omlátiť niekomu niečo o hlavu zlostne niekomu niečo pripomenúť, na niečo upozorniť
omlátiť p. vymlátiť 1
otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasť • otriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blata • oklepať: oklepať prach z klobúka • pootrepávať • pootriasať • postriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúka • orafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)
2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcť • omlátiť • obúchať • expr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicu • pootrepávať • pootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu
vymlátiť 1. mlátením zbaviť zrna al. semena • omlátiť: vymlátiť, omlátiť hrach, fazuľu • pomlátiť (skončiť mlátenie): do večera pomlátia
2. p. zbiť 3 3. p. vyhnať 1
omlátiť, -i, -ia dok. (čo i bezpredm.) mlátením obilnín al. strukovín oddeliť zrno od slamy al. vylúštiť semena zo strukov, vymlátiť: o. raž, jačmeň (na mláťačke); o. hrach, fazuľu (cepami); omlátená slama
● expr. o. niekomu niečo o hlavu dôrazne vyčítavo, zlostne niekomu niečo povedať, pripomenúť
omlátiť dok. csl nárazmi uvoľniť zrno z klasov, semeno zo strukov al. byle, vymlátiť: Ňeboľi eľektriki, aľe šag na voďe zme si zapäľi, aj f_celej ďeďiňe zme koľkorázi omláťiľi, keť prišlo ľeto (Ležiachov MAR); Ked zme konope omláťili, tak sa trepalo (Vrbie RUŽ); Mláťevala sa roš, ťenkeľ a šecká strova: cícor, bagolec, buob, hrach, šošovica, ľa, to šecko bolo na omláťeňia. Strovu zme si omláťile aj samotnej žene (Čelovce MK); Konope sa omlácili a moseli moknút (Mor. Lieskové NMV); Omlácili zme fazulu z obuchom (Trakovice HLO); Moseli sa velice obracat, ket sceli desat krížóv reži za den omlácit (Modranka TRN); Žitnu slamu na župi, šumňe omlacenu, kladľi do hupki (Rozhanovce KOŠ); omlacidz zarno (Dl. Lúka BAR) F. tolké penáze omlátev (Lukáčovce HLO), kopu peňazí omlácil (Bošáca TRČ) - razom utratil veľa peňazí, rozhádzal
omlacovať p. omlátiť
omlátiť dk (o obilninách) mlátením oddeliť zrno od pliev a slamy, vymlátiť: pod zamkom omlaceno kuop 47 (ORAVA 1618); geden stoch omlatily obilia (SLATINKA 1676); gako omlatili meski mlatczi na meskom humnie, bolo toho zita sstwrtien 65 (KRUPINA 1710); ga som dal omlatiti 26 križi (žita) (BATIZOVCE 1732); deterere frumenta: omlatiti obile (KS 1763); omlacovať ndk bitím, udieraním poškodzovať, rozbíjať: detero: rozlamugem, odlomugem, rozbjgám, omlacugem (KS 1763)