Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

omilostiť -sť/-i! dok. udeliť milosť; amnestovať: o. odsúdeného, odmietnuť o-enie;

nedok. omilosťovať

omilostiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.

omilostiť -tí -tia omilosti/omilosť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. práv. zried. (koho) ▶ udeliť milosť, odpustiť niekomu trest za spáchaný trestný čin, amnestovať: o. politických väzňov; po troch rokoch väzenia ho omilostili; v kauze pozitívneho dopingového testu športovca po odvolaní sa neoprávnene omilostili
2. publ. (čo, koho) ▶ zrušiť zákaz na niečo, súhlasiť s niečím, čo dovtedy nebolo dovolené, čo bolo neprijateľné: vtipy omilostila až renesancia; kodeín omilostili, vyradili ho z listiny zakázaných látok; Zdržiaval sa tu akoby v nádeji, že ho Hamplovci omilostia a pozvú dnu. [L. Ballek]; Potom ma omilostila a začala sa ku mne správať priateľsky. [J. Heriban]; Aj televíziu [v Bhutáne] omilostili len pred pár rokmi. [P7 2006]
3. náb. (koho (z čoho)) ▶ prejaviť Božiu milosť ako nezaslúženú priazeň al. účasť, pochopenie, lásku, súcit k ľuďom: Boh omilostí moju dušu; Pán nás omilostil skrze svojho milovaného syna
▷ nedok. ↗ omilosťovať

---

omilosťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok. 1. práv. zried. (koho) ▶ udeľovať milosť, odpúšťať niekomu trest za spáchaný trestný čin, amnestovať: o. páchateľov, zajatcov; hromadné omilosťovanie; prezident by nemal o. svojich blízkych príbuzných; ruskí vládcovia nikdy neomilosťovali vyhnancov
2. publ. (čo, koho) ▶ rušiť zákaz na niečo, prejavovať súhlas s niečím, čo dovtedy nebolo dovolené, čo bolo neprijateľné: mnohé výskumy omilosťujú staré dobré nezdravé potraviny; televízia omilosťuje moderátora a pre nevhodný žart vo vysielaní ho neprepustí; Na tú istú skutočnosť má [autor] teda dvojaký pohľad, raz ju nemilosrdne odsudzuje, druhý raz omilosťuje. [SP 1966]
3. náb. (koho (z čoho)) ▶ prejavovať Božiu milosť ako nezaslúženú priazeň al. účasť, pochopenie, lásku, súcit k ľuďom: Boh sa skláňa k človeku a omilosťuje ho; Božia svätosť k nám v Kristovi prichádza a zasahuje nás. Na našich životných cestách nás sprevádza a z našich hriechov nás omilosťuje. [SSl 2010]
▷ dok. k 1, 2 ↗ omilostiť

---

omilostiť, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (koho) udeliť milosť, odpustiť trest niekomu: Neslobodne vraha omilostiť. (Jégé);

nedok. omilosťovať, -uje, -ujú

omilostiť dokonavé sloveso
(ja) omilostím VKdsa+; (ty) omilostíš VKdsb+; (on, ona, ono) omilostí VKdsc+; (my) omilostíme VKdpa+; (vy) omilostíte VKdpb+; (oni, ony) omilostia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) omilostil VLdsam+; (ona) omilostila VLdsaf+; (ono) omilostilo VLdsan+; (oni, ony) omilostili VLdpah+;
(ty) omilosti, omilosť! VMdsb+; (my) omilostime, omilosťme! VMdpa+; (vy) omilosťte, omilostite! VMdpb+;
(nejako) omilostiac VHd+;

cisár načas omilostil, ale ≈ císař načas omilostnil, ale
ho omilostili a šiel ≈ byl omilostněn a šel
Juraja cisár načas omilostil ≈ Jiřího císař načas omilostnil
Keď ho palatín omilostil ≈ Když ho palatin omilostnil
načas omilostil, ale roku ≈ načas omilostnil, ale roku
načas omilostil, ale roku 1566 ≈ načas omilostnil, ale roku 1566
rokoch väzenia ho omilostili ≈ letech vězení byl omilostněn
väzenia ho omilostili a ≈ vězení byl omilostněn a
...