omilostiť -tí -tia omilosti/omilosť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. práv. zried. (koho) ▶ udeliť milosť, odpustiť niekomu trest za spáchaný trestný čin, amnestovať: o. politických väzňov; po troch rokoch väzenia ho omilostili; v kauze pozitívneho dopingového testu športovca po odvolaní sa neoprávnene omilostili
2. publ. (čo, koho) ▶ zrušiť zákaz na niečo, súhlasiť s niečím, čo dovtedy nebolo dovolené, čo bolo neprijateľné: vtipy omilostila až renesancia; kodeín omilostili, vyradili ho z listiny zakázaných látok; Zdržiaval sa tu akoby v nádeji, že ho Hamplovci omilostia a pozvú dnu. [L. Ballek]; Potom ma omilostila a začala sa ku mne správať priateľsky. [J. Heriban]; Aj televíziu [v Bhutáne] omilostili len pred pár rokmi. [P7 2006]
3. náb. (koho (z čoho)) ▶ prejaviť Božiu milosť ako nezaslúženú priazeň al. účasť, pochopenie, lásku, súcit k ľuďom: Boh omilostí moju dušu; Pán nás omilostil skrze svojho milovaného syna
▷ nedok. ↗ omilosťovať
omilosťovať -ťuje -ťujú -ťuj! -ťoval -ťujúc -ťujúci -ťovaný -ťovanie nedok. 1. práv. zried. (koho) ▶ udeľovať milosť, odpúšťať niekomu trest za spáchaný trestný čin, amnestovať: o. páchateľov, zajatcov; hromadné omilosťovanie; prezident by nemal o. svojich blízkych príbuzných; ruskí vládcovia nikdy neomilosťovali vyhnancov
2. publ. (čo, koho) ▶ rušiť zákaz na niečo, prejavovať súhlas s niečím, čo dovtedy nebolo dovolené, čo bolo neprijateľné: mnohé výskumy omilosťujú staré dobré nezdravé potraviny; televízia omilosťuje moderátora a pre nevhodný žart vo vysielaní ho neprepustí; Na tú istú skutočnosť má [autor] teda dvojaký pohľad, raz ju nemilosrdne odsudzuje, druhý raz omilosťuje. [SP 1966]
3. náb. (koho (z čoho)) ▶ prejavovať Božiu milosť ako nezaslúženú priazeň al. účasť, pochopenie, lásku, súcit k ľuďom: Boh sa skláňa k človeku a omilosťuje ho; Božia svätosť k nám v Kristovi prichádza a zasahuje nás. Na našich životných cestách nás sprevádza a z našich hriechov nás omilosťuje. [SSl 2010]
▷ dok. k 1, 2 ↗ omilostiť