omietka -ky -tok ž. i stav. ▶ stavebná hmota pripravená z vody, piesku, vápna, cementu a pod., ktorou sa pokrýva povrch stien a múrov: fasádna, vonkajšia, interiérová, dekoratívna o.; stierková, sadrová, cementová o.; tenkovrstvová, jednovrstvová o.; naniesť, aplikovať sanačnú omietku; odstrániť, zoškrabať navlhnuté omietky; zachovať omietku so stredovekými maľbami; chlapi nahadzovali omietku; zo steny spadol kus omietky; Staré zafajčené omietky bolo treba vymeniť za nové a storočné parkety napustiť lesnou živicou. [J. Heriban] □ pozor, padá omietka! nápis upozorňujúci na nebezpečenstvo úrazu v dôsledku padania omietky