omietka -y -tok ž. vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru, vakovka
omietka vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru • hovor.: vakovka • kožovka: čerstvá omietka, vakovka, kožovka • stav. štuka (jemná, často aj ozdobná vrchná omietka)
omietka, -y, -tok ž. vrstva malty, ktorou sa pokrývajú múry, vakovka: o. na stenách; čerstvá, opadaná o., cementová o., štuková o. hladká;
omietkový príd. o-é práce
(jedna) omietka; (bez) omietky; (k) omietke; (vidím) omietku; (hej) omietka!; (o) omietke; (s) omietkou;
(tri) omietky; (bez) omietok; (k) omietkam; (vidím) omietky; (hej) omietky!; (o) omietkach; (s) omietkami;