omietka -y -tok ž. vrstva malty, ktorou sa pokrýva povrch múru, vakovka
omietka -ky -tok ž. i stav. ▶ stavebná hmota pripravená z vody, piesku, vápna, cementu a pod., ktorou sa pokrýva povrch stien a múrov: fasádna, vonkajšia, interiérová, dekoratívna o.; stierková, sadrová, cementová o.; tenkovrstvová, jednovrstvová o.; naniesť, aplikovať sanačnú omietku; odstrániť, zoškrabať navlhnuté omietky; zachovať omietku so stredovekými maľbami; chlapi nahadzovali omietku; zo steny spadol kus omietky; Staré zafajčené omietky bolo treba vymeniť za nové a storočné parkety napustiť lesnou živicou. [J. Heriban] □ pozor, padá omietka! nápis upozorňujúci na nebezpečenstvo úrazu v dôsledku padania omietky
omietka, -y, -tok ž. vrstva malty, ktorou sa pokrývajú múry, vakovka: o. na stenách; čerstvá, opadaná o., cementová o., štuková o. hladká;
omietkový príd. o-é práce
(jedna) omietka; (bez) omietky; (k) omietke; (vidím) omietku; (hej) omietka!; (o) omietke; (s) omietkou;
(štyri) omietky; (bez) omietok; (k) omietkam; (vidím) omietky; (hej) omietky!; (o) omietkach; (s) omietkami;