omelo -a omiel, ometlo -a -tiel s. zastar. metla (na vymetanie pece);
pren. expr. ty staré o.! nadávka
ometlo -la -tiel, omelo -la omiel s.
omelo ↗ ometlo
ometlo -la -tiel, omelo -la omiel s. 1. etnogr. ▶ slamená, brezová al. čečinová metla na dlhej rúčke, používaná obyč. na vymetanie pekárskej pece: odložiť o. nabok; pri peci stálo opreté o.; strigôni lietajú na ometlách 2. expr. ▶ hlúpy, nešikovný, ťažkopádny človek (obyč. ako nadávka): to o. si s tým nevie rady; ach, ty o.!; Mohol som ja vedieť, že ten tĺk, to omelo, leží priamo na poli a drichme? [P. Karvaš]
metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákom • zastar.: omelo • ometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová) • subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)
omelo p. metla
omelo1, -a, omiel i ometlo, -a -tiel str. druh metly používaný obyč. na vymetanie pece: popol a uhlíky vymietla omelom (Fig.); nevyletel komínom na omele (Kuk.); Sadni na omelo a choď do pekla! (Jégé) Striga nesie sa na ometle. (Tat.);
pren. pejor. nadávka neokrôchanému človeku: jachtavé o. (Tim.); Hybaj, ty omelo! (Ráz.-Mart.) Ty rešeto, ty kulifaj, ty staré ometlo. (Kal.)
omelo2, -a, omiel str. nár. imelo: stará jedľa s krúžkami omela (Švant.)
omelo p. imelo
omelo p. ometlo
omelo2 p. ometlo %omelo2 p. imelo"
ometlo, omelo1 s druh metly používanej obyč. na vymetanie pece: ked (Zosa Pastierka) po tuoli chodila, na omele sedela (KRUPINA 1675); (žena) má i zbroje své, praslicu, metlu, ohrablo, ometlo i motovidlo (PV 17. st); nekrič, hned na teba ometlo poletj (KC 1791)