Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

omelo -a omiel, ometlo -a -tiel s. zastar. metla (na vymetanie pece);

pren. expr. ty staré o.! nadávka

ometlo -la -tiel, omelo -la omiel s.

omelo ↗ ometlo

ometlo -la -tiel, omelo -la omiel s. 1. etnogr. ▶ slamená, brezová al. čečinová metla na dlhej rúčke, používaná obyč. na vymetanie pekárskej pece: odložiť o. nabok; pri peci stálo opreté o.; strigôni lietajú na ometlách
2. expr. ▶ hlúpy, nešikovný, ťažkopádny človek (obyč. ako nadávka): to o. si s tým nevie rady; ach, ty o.!; Mohol som ja vedieť, že ten tĺk, to omelo, leží priamo na poli a drichme? [P. Karvaš]

omelo¹, -a, omiel i ometlo, -a -tiel str. druh metly používaný obyč. na vymetanie pece: popol a uhlíky vymietla omelom (Fig.); nevyletel komínom na omele (Kuk.); Sadni na omelo a choď do pekla! (Jégé) Striga nesie sa na ometle. (Tat.);

pren. pejor. nadávka neokrôchanému človeku: jachtavé o. (Tim.); Hybaj, ty omelo! (Ráz.-Mart.) Ty rešeto, ty kulifaj, ty staré ometlo. (Kal.)

omelo², -a, omiel str. nár. imelo: stará jedľa s krúžkami omela (Švant.)

omelo p. imelo

omelo p. ometlo

omelo² p. ometlo %omelo² p. imelo"

ometlo, omelo¹ s druh metly používanej obyč. na vymetanie pece: ked (Zosa Pastierka) po tuoli chodila, na omele sedela (KRUPINA 1675); (žena) má i zbroje své, praslicu, metlu, ohrablo, ometlo i motovidlo (PV 17. st); nekrič, hned na teba ometlo poletj (KC 1791)