Omán -nu m.
oman -nu pl. N -ny m.
Omán -nu m. ▶ arabský štát v juhozápadnej Ázii, v juhovýchodnej časti Arabského polostrova na pobreží Arabského mora a Ománskeho zálivu, Ománsky sultanát: šejkovia z Ománu; dovolenka v Ománe; veľkú časť Ománu tvorí štrková púšť ▷ Ománčan -na pl. N -nia m.; Ománčanka -ky -niek ž.
oman -nu pl. N -ny m. ▶ trváca medonosná rastlina z čeľade astrovitých s vysokou priamou stonkou a žltými úbormi rúrkovitých a jazykovitých kvetov, rastúca na vlhkých miestach: listy omanu; zbierať koreň omanu; na lúke kvitnú žlté omany ▷ bot. oman pravý Inula helenium; oman mečolistý Inula ensifolia
oman, -u m. bylina patriaca do skupiny zložnokvetých; bot. o. pravý (Inula helenium) liečiva rastlina pestovaná pre koreň
oman m. liečivá rastlina, bot. oman pravý (Inula helenium): Dala mu ľizd z omanu ako ópklad (Cinobaňa LUČ); Viskúšala oman a pomohlo (Bošáca TRČ); omanový príd.: Omanovej ľis priložiľi na ranu (Cinobaňa LUČ)
omanový p. oman
oman [-n, -ň] m bot 1. o. pravý Inula helenium: enula, helenium: oman (VTL 1679); warity ffyky z jsopem a z omanem a s lykorycy a to pytj dobre gest y dussnim kasslawim (HL 17. st); helenium: oman (GF 1717); inula: omaň (:bylina:); helenium: omaň (:koren:) (KS 1763); chreň, oman a horec vtlč neb na drobno skragag (PL 1787) 2. kostihoj lekársky Symphytum officinale: symphytum: omaň, wysoky tránk (KS 1763) 3. rastlina z rodu krčiažnik Nepenthes: nepenthes: oman (:bylina:), která smutek odháňá, kdiž s ny lidé pigú (KS 1763); -(k) ový príd k 1, 2: wezmi puor, ffuntu drzeweneho olege a zydlik omanowe wody (Kod 15. st); (vezmi) omankoweho wyna ((LUDANY) 1658); wiprawowane gsu (vína) pelinkowe, omankowe (KoB 1666); wezmy horcu koreňa, ze sladkeho drewa korena gednako 4 lothy, osladiču 3 lothy, omanoweho korena 1 loth (RT 17. st); wezmy diwyžnowe koreny, omanowe koreny, stlučz to wssecko spolu (KLe 1740); ess. enulae: omanková essencye (TT 1745); helenites: omanowé wjno (KS 1763)