oltár -a L -i mn. -e m. miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: hlavný, drevený, gotický o.
● ísť pred o. mať sobáš;
oltárny príd.: o-a svieca; cirk. O-a sviatosť pri kat. omši chlieb a víno premenené na Kristovo telo a krv, eucharistia;
oltárový príd.: o-á časť chrámu;
oltárik -a m. zdrob.
oltár -ra L -ri pl. N -re m.
oltár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ i náb. ▶ vyvýšené miesto určené na bohoslužobné obrady, bohoslužobný stôl; miesto vymedzené na bohoslužbu, na obetu Bohu; (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) celý vyvýšený priestor chrámu za ikonostasom, svätyňa: hlavný, bočný o.; barokový, gotický o.; prenosný, tabuľový o.; drevený, mramorový o.; krídlový, skriňový o. majúci okrem hlavného obrazu aj bočné obrazy; pohanské oltáre; zbierka stredovekých neskorogotických oltárov; svätyňa s obetným oltárom; postaviť o.; posvätiť kaplnku aj s novým oltárom; pokľaknúť pred oltárom; kňaz s diakonom vstupujú cez južné dvere do oltára; Kultový zmysel miesta dokladali tri kamenné oltáre. [P. Dvořák]; Triptych vznikol pravdepodobne v prvej polovici 16. storočia a slúžil ako domáci oltár bohatej meštianskej rodiny. [VNK 2000] □ Bojnický oltár desať oltárnych tabúľ namaľovaných v 14. stor. florentským maliarom N. di Cionem; Oltár Majstra Pavla z Levoče najvyšší gotický drevený oltár na svete zo 14. stor. nachádzajúci sa v levočskej Bazilike sv. Jakuba ◘ fraz. byť/stáť pred oltárom mať cirkevný sobáš; ísť k oltáru s niekým vydávať sa za niekoho (zried. i ženiť sa); odviesť (si) nevestu k oltáru oženiť sa; obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho ▷ oltárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: k mariánskemu kultu patria aj sošky, oltáriky, sväté obrázky
oltár -a m. ‹n < l› vyvýšené al. inak vymedzené miesto na bohoslužobné úkony; bohoslužobný stôl;
oltárny príd.: náb. (najsvätejšia) sviatosť o-a (v kresťanskej liturgii) premenený chlieb a víno na telo a krv Kristovu (pri omši), eucharistia
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo • kniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželského • vziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželku • arch. pojať za manželku • fraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sa • pren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sa • poženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)
porov. aj zosobášiť sa
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
oltár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. stôl (obyč. umelecký zhotovený), na ktorom sa konajú bohoslužobné obrady: obetný o.; hlavný, bočný, kamenný, mramorový o.; odb. krídlov o. na ktorom sú popri hlavnom obraze i obrazy na bočných krídlach; pren. bás. o-e lásky (Sládk.); o-e žertvy (Hviezd.)
● hovor. trochu arch.: byť, stáť pri o-i, pred o-om mať sobáš, ísť pred o. (k o-u) ísť na sobáš; prisahať niekomu vernosť pred o-om pri sobáši; viesť niekoho od o-a, odísť od o-a od sobáša; kniž. priniesť (život, krv, obete ap.) na o. vlasti, národa, slobody ap., obetovať život, krv ap. na o. (na o-i) vlasti, národa, slobody ap. obetovať sa za záujmy vlasti, národa ap.;
oltárny príd.: o. obraz, o-e sviece; cirk. sviatok o-a chlieb (v podobe oblátky) a víno, ktoré veriaci prijímajú, eucharistia;
oltárový príd.: o-á okrasa;
oltárik, -a m. zdrob. expr.
oltár m. csl vyvýšené miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: Boľi obráťené chrptom od oltára (Blatnica MAR); Naráz boli dve onše, jenna pri hlavnom oltári a druhá na bočnom (Návojovce TOP); Pred oltárom sa prežehnal a vešiel do zákrscia (Rajec ŽIL); Omša śe služi pri oltaru (Dl. Lúka BAR) F. z oľtárä bi ukradou̯ (Krivá DK) - je schopný všetkého, nezastaví sa pred ničím; ňepáči sa mu oltár, len ofera (Slov. Ľupča BB) - nepáči sa mu dievča, ale veno; ďíchá ani šerd za oltárom (Revúca) - ťažko, s namáhou; oltárček m. zdrob. expr.: F prennéj izbe si spravila nevesta na truhle oltárček a muž jéj k nemu vihobluvav pekné klačátko (Červeník HLO)
oltár m lat 1. vyvýšené miesto (obyč. stolec) určené na odovzdávanie obetných darov Bohu al. božstvu: (patriarcha Noe) wistawil oltar Panu a wzawsse ze wsseho dobitka a ptactwa obetowal zapalni obet na tom oltary (TC 1631); (Abrahám) bere sweho syna Izaka, gde s nim na horu, sklada na hromadu drijwi na spusob oltara (SK 1697); Adoniass téss y Joab oltara sa chitá a od strachu w zlem swedomi zmilowáňí píta (GV 1755); sin (Ježiš Kristus) na oltari swateho križe trpel (WO 1670) náb na kríži ako mieste obety 2. miesto (v podobe stola) určené na kresťanské bohoslužobné obrady: (dali sme) za železa sstyri Janowj Skalkowj k oltaru do kostela d 12 1/2 (ŽILINA 1585); na oltar swateho Krala poruczym obrus weliky čzinowaty nowy (s. l. 1601); na kostel slowensky et in specie na oltar malowania legugem penezj, ktere gsau u p. richtara bistrickeho zložene (PREŠOV 1684); na cedulku pana exactorowu dal sem bgelich swgec na oltar (TRENČÍN 1726); vchádzám z offeru szvoju k oltaru tvej velyebnosztzi (DŽ 1752) L. ale pristupenj kněza k oltáru do pristupenj ku ewangelium očekáwagu (MP 1718 náb) pristúpenie k prijímaniu sviatosti oltárnej; corporaliter jurare: na swattost oltara prisahati (KS 1763 náb) na sviatosť oltárnu L. za babku by wess pres Tatry hnal y z oltara by vzal (SiN 1678) o lakomcovi; -ny príd k 2: čtwrte prykrywadlo oltarnj z hatlasu s bjlymi kwěty (P. BYSTRICA 1611 E); proč (kalvínski al. novokrstenskí farári) k oltarňi sprawe k ňim nepristupugj (TP 1691); kamen, co wssecko zastawa po spodek oltarnj (DUBNICA n. V. 1723); tyto toware nasledugicze gsu table oltarne, zwonky a pozlatka (LEVOČA 1785) L. (velebná, prevelebná a predôstojná, najsvätejšia a predôstojná, svätá, najsvätejšia) sviatosť o-a cirk sviatosť večere Pánovej: cžo gest swatost oltarna? (BAg 1585); ku kterimu konczy su welebne oltarne swatosty narizene a ustanowene (TC 1631); k swátosti swaté oltárňy podle cyrkwe narýzený pristúp w roce nagméň gednú (CC 1655); o welebneg swátosti oltarnég neb prigjmanj pod gedným a pod obogjm spusobem tela a krwi Páňe (IA 1708); co (je) prewelebna a predugstogna swatost oltarna (MS 1758); prigjmal-li sy ty nékdy w sobotu aneb w nedelu neyswetegssy oltárni swátost? (VP 1764); aby ste swatu spowed wikonali a k oltarney swatosti pristupili (HRANOVNICA 1782); -ik, -ček, -iček m dem k 2: na oltaryk do paloty 2 (P. BYSTRICA 1700); gedna armaria na spusob oltaryka (s. l. 1737); které (kruhy) položjss pod oltárček oltáre (KB 1757) okolo spodného okraja oltára; slybugem wam, že tuto mate na oltaričku Panny Marye poswacenem ze žen negkrasnegssu Maryu (SKá 18. st)
oltárny p. oltár