Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

oltár -a L -i mn. -e m. miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: hlavný, drevený, gotický o.

ísť pred o. mať sobáš;

oltárny príd.: o-a svieca; cirk. O-a sviatosť pri kat. omši chlieb a víno premenené na Kristovo telo a krv, eucharistia;

oltárový príd.: o-á časť chrámu;

oltárik -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oltár ‑a L ‑i mn. ‑e m.; oltárny; oltárový; oltárik ‑a m.

oltár -ra L -ri pl. N -re m.

oltár -ra L -ri pl. N -re m.lat.i náb. ▶ vyvýšené miesto určené na bohoslužobné obrady, bohoslužobný stôl; miesto vymedzené na bohoslužbu, na obetu Bohu; (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) celý vyvýšený priestor chrámu za ikonostasom, svätyňa: hlavný, bočný o.; barokový, gotický o.; prenosný, tabuľový o.; drevený, mramorový o.; krídlový, skriňový o. majúci okrem hlavného obrazu aj bočné obrazy; pohanské oltáre; zbierka stredovekých neskorogotických oltárov; svätyňa s obetným oltárom; postaviť o.; posvätiť kaplnku aj s novým oltárom; pokľaknúť pred oltárom; kňaz s diakonom vstupujú cez južné dvere do oltára; Kultový zmysel miesta dokladali tri kamenné oltáre. [P. Dvořák]; Triptych vznikol pravdepodobne v prvej polovici 16. storočia a slúžil ako domáci oltár bohatej meštianskej rodiny. [VNK 2000]Bojnický oltár desať oltárnych tabúľ namaľovaných v 14. stor. florentským maliarom N. di Cionem; Oltár Majstra Pavla z Levoče najvyšší gotický drevený oltár na svete zo 14. stor. nachádzajúci sa v levočskej Bazilike sv. Jakuba
fraz. byť/stáť pred oltárom mať cirkevný sobáš; ísť k oltáru s niekým vydávať sa za niekoho (zried. i ženiť sa); odviesť (si) nevestu k oltáru oženiť sa; obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho ▷ oltárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: k mariánskemu kultu patria aj sošky, oltáriky, sväté obrázky

-ár/234192±916 2.46: substantíva m. neživ. N+A sg. 49216→49119
+131
−444
pohár/13133 scenár/6042 seminár/2630 pár/2567→2438
+124
−434
komentár/2271 dolár/2225 kalendár/2176 oltár/2045 január/1917 február/1737 repertoár/928 honorár/815 konár/791 (94/9972)

oltár -a m. ‹n < l› vyvýšené al. inak vymedzené miesto na bohoslužobné úkony; bohoslužobný stôl;

oltárny príd.: náb. (najsvätejšia) sviatosť o-a (v kresťanskej liturgii) premenený chlieb a víno na telo a krv Kristovu (pri omši), eucharistia

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


oženiť sa úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým (o mužovi) • uzavrieť/uzatvoriť manželstvokniž. vstúpiť do stavu manželského (aj o žene): oženil sa, uzavrel manželstvo s cudzinkou; už druhý raz sa oženil, vstúpil do stavu manželskéhovziať si/zobrať si (za ženu/za manželku): neviem, koho si vzal, zobral spolužiak za ženu, za manželkuarch. pojať za manželkufraz. ísť pred oltár (s niekým; aj o žene) • žart. ovrabčiť sapren. hovor. expr. zadrhnúť sa (aj o žene): ešte má čas zadrhnúť sapoženiť sa (o viacerých jednotlivcoch)

porov. aj zosobášiť sa


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželskéhovziať sizobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobášzosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiecísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať saodísťodobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť savybrať savystrojiť savychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsťtaísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať savykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť savychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť saminúťutratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviťpotroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhaťzmárniťexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovaťroztatáriťrozfrnadiťrozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oltár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. stôl (obyč. umelecký zhotovený), na ktorom sa konajú bohoslužobné obrady: obetný o.; hlavný, bočný, kamenný, mramorový o.; odb. krídlov o. na ktorom sú popri hlavnom obraze i obrazy na bočných krídlach; pren. bás. o-e lásky (Sládk.); o-e žertvy (Hviezd.)

hovor. trochu arch.: byť, stáť pri o-i, pred o-om mať sobáš, ísť pred o. (k o-u) ísť na sobáš; prisahať niekomu vernosť pred o-om pri sobáši; viesť niekoho od o-a, odísť od o-a od sobáša; kniž. priniesť (život, krv, obete ap.) na o. vlasti, národa, slobody ap., obetovať život, krv ap. na o. (na o-i) vlasti, národa, slobody ap. obetovať sa za záujmy vlasti, národa ap.;

oltárny príd.: o. obraz, o-e sviece; cirk. sviatok o-a chlieb (v podobe oblátky) a víno, ktoré veriaci prijímajú, eucharistia;

oltárový príd.: o-á okrasa;

oltárik, -a m. zdrob. expr.

oltár m. csl vyvýšené miesto (v podobe stola) určené na bohoslužobné obrady: Boľi obráťené chrptom od oltára (Blatnica MAR); Naráz boli dve onše, jenna pri hlavnom oltári a druhá na bočnom (Návojovce TOP); Pred oltárom sa prežehnal a vešiel do zákrscia (Rajec ŽIL); Omša śe služi pri oltaru (Dl. Lúka BAR)
F. z oľtárä bi ukradou̯ (Krivá DK) - je schopný všetkého, nezastaví sa pred ničím; ňepáči sa mu oltár, len ofera (Slov. Ľupča BB) - nepáči sa mu dievča, ale veno; ďíchá ani šerd za oltárom (Revúca) - ťažko, s namáhou; oltárček m. zdrob. expr.: F prennéj izbe si spravila nevesta na truhle oltárček a muž jéj k nemu vihobluvav pekné klačátko (Červeník HLO)

oltár m lat
1. vyvýšené miesto (obyč. stolec) určené na odovzdávanie obetných darov Bohu al. božstvu: (patriarcha Noe) wistawil oltar Panu a wzawsse ze wsseho dobitka a ptactwa obetowal zapalni obet na tom oltary (TC 1631); (Abrahám) bere sweho syna Izaka, gde s nim na horu, sklada na hromadu drijwi na spusob oltara (SK 1697); Adoniass téss y Joab oltara sa chitá a od strachu w zlem swedomi zmilowáňí píta (GV 1755); sin (Ježiš Kristus) na oltari swateho križe trpel (WO 1670) náb na kríži ako mieste obety
2. miesto (v podobe stola) určené na kresťanské bohoslužobné obrady: (dali sme) za železa sstyri Janowj Skalkowj k oltaru do kostela d 12 1/2 (ŽILINA 1585); na oltar swateho Krala poruczym obrus weliky čzinowaty nowy (s. l. 1601); na kostel slowensky et in specie na oltar malowania legugem penezj, ktere gsau u p. richtara bistrickeho zložene (PREŠOV 1684); na cedulku pana exactorowu dal sem bgelich swgec na oltar (TRENČÍN 1726); vchádzám z offeru szvoju k oltaru tvej velyebnosztzi (DŽ 1752)
L. ale pristupenj kněza k oltáru do pristupenj ku ewangelium očekáwagu (MP 1718 náb) pristúpenie k prijímaniu sviatosti oltárnej; corporaliter jurare: na swattost oltara prisahati (KS 1763 náb) na sviatosť oltárnu
L. za babku by wess pres Tatry hnal y z oltara by vzal (SiN 1678) o lakomcovi; -ny príd k 2: čtwrte prykrywadlo oltarnj z hatlasu s bjlymi kwěty (P. BYSTRICA 1611 E); proč (kalvínski al. novokrstenskí farári) k oltarňi sprawe k ňim nepristupugj (TP 1691); kamen, co wssecko zastawa po spodek oltarnj (DUBNICA n. V. 1723); tyto toware nasledugicze gsu table oltarne, zwonky a pozlatka (LEVOČA 1785)
L. (velebná, prevelebná a predôstojná, najsvätejšia a predôstojná, svätá, najsvätejšia) sviatosť o-a cirk sviatosť večere Pánovej: cžo gest swatost oltarna? (BAg 1585); ku kterimu konczy su welebne oltarne swatosty narizene a ustanowene (TC 1631); k swátosti swaté oltárňy podle cyrkwe narýzený pristúp w roce nagméň gednú (CC 1655); o welebneg swátosti oltarnég neb prigjmanj pod gedným a pod obogjm spusobem tela a krwi Páňe (IA 1708); co (je) prewelebna a predugstogna swatost oltarna (MS 1758); prigjmal-li sy ty nékdy w sobotu aneb w nedelu neyswetegssy oltárni swátost? (VP 1764); aby ste swatu spowed wikonali a k oltarney swatosti pristupili (HRANOVNICA 1782); -ik, -ček, -iček m dem k 2: na oltaryk do paloty 2 (P. BYSTRICA 1700); gedna armaria na spusob oltaryka (s. l. 1737); které (kruhy) položjss pod oltárček oltáre (KB 1757) okolo spodného okraja oltára; slybugem wam, že tuto mate na oltaričku Panny Marye poswacenem ze žen negkrasnegssu Maryu (SKá 18. st)


oltárny p. oltár

Oltár_K1 Oltár Oltár_1 Oltár Oltár_2 Oltár
oltár
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) oltár
G (bez) oltára
D (k) oltáru
A (vidím) oltár
L (o) oltári
I (s) oltárom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) oltáre
G (bez) oltárov
D (k) oltárom
A (vidím) oltáre
L (o) oltároch
I (s) oltármi

Zvukové nahrávky niektorých slov

jej prítomnosť pred oltárom sa présence devant l'autel

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu