olovo -a s. mäkký ťažký kov sivej farby, chem. prvok, zn. Pb
● nohy, ruky (ťažké) ako o., ako z o-a olovené (význ. 2)
olovo -va s.
olovo -va s. 1. chem. ▶ striebristý mäkký ťažký kov rozpustný vo vode, nachádzajúci sa v rudách a vo všetkých biologických systémoch, zn. Pb plumbum: sivé o.; valcované, roztavené, roztopené o.; ložiská rúd olova; zlúčenina, zliatina olova; zvon z olova; benzín s obsahom olova; otrava olovom; liať a chladiť o. ↗ i lexikalizované spojenie □ liať olovo a) veštiť budúcnosť vlievaním roztopeného olova do vody (vianočný zvyk) b) veštiť povolanie budúceho ženícha vlievaním roztopeného olova do vody (na Ondreja, 30. novembra)
2. hovor. ▶ vystrelená guľka zo zbrane: vpáliť niekomu o. do brucha; dostať dávku olova byť zastrelený ◘ fraz. hlava/nohy/ruky/údy/viečka ako olovo/z olova ťažké, nevládne časti tela, obyč. od únavy a vyčerpania; ťažký ako olovo (o veciach) veľmi ťažký
olovo, -a str. jeden z prvkov, šedý, lesklý kov, mäkký a ťažký (zn. Pb): roztopiť, liať o.; odb. valcované o., rudné o., mäkké o.; ťažký ako o.; ruka, noha, údy, žalúdok ako o. (ako z o-a) ťažké; vzduch ako o. (Kuk.) ťažký; oči zájdené ako olovo (Kuk.) šedé;
pren. guľky, strely: prachom a olovom (Botto); olovom preraziť si srdce (Al.)
● preliať niekomu o. prejsť mu cez rozum, oklamať ho
olovo s. 1. csl mäkký ťažký kov sivej farby s nízkou teplotou topenia: Broke mu robiľi chlapci z olova (V. Lom MK) F. má nohi jako olovo (Bošáca TRČ) - ťažké, unavené; prelál mu olovo (Bošáca TRČ) - oklamal ho; liaď olovo (Betliar ROŽ), ľadz olovo (Dl. Lúka BAR) - veštiť budúcnosť vlievaním roztopeného olova do vody (vianočný zvyk) 2. olovené závažie na určenie zvislého smeru, olovnica: Olovo používali aj na stavbe (Bošáca TRČ)
olovený p. olovo
olovo s sivý, veľmi ťažký a ľahko taviteľný kov: za ty wssetkj roky predepsane na prachi, na olowo, na zelezo a na gyne potrebi k strelbe vtratyly sme fl 300 (s. l. 1542); kuly hakownycznych olowom obtazenych; kuly ssmykownycznych kamennych olowom obleczenych (LIETAVA 1633); murar mury proste podle ssnury (na negž gest olowo priwazane) stawya; od kontrfala cyn a od cynu olowo mekssye a podlegssye gest (KoB 1666); olowo vtlč na tenko, potri žiwjm stribrom a na hrb prikladag (RT 17. st); plumbum: olowo, černé olowo (KS 1763) L. prach a o. strelivo: wiceg plati proti hněwu dobrotiwe slowo, nežli gakakoliw syla, zbrog, prach a olowo (GV 1755); powinen gest poddany z panskym prachem a olowem polowaty (BELÁ 1773); plumbum candidum: bjlé olowo (KS 1763) cín; -ený, -ný, -ový príd 1. obsahujúci olovo, zhotovený z olova: kuly olowennych zapalugycych (LIETAVA 1633); hlubokost olowenu gulku na dluheg ssnure uwazanu probugj aneb skussugj (KoB 1666) olovnicou; wezmy oloweneg rudy; potom prilož blechiček olowenj gako charta tenky a priwiaš ze ssatečku na ten orechowy list (RT 17. st); plumbago: olowná a strjbrná žila obecny w ssachťe, olowny prach; olowná ssáchta, baňa; typus: olowné literi leté na tlačeni (KS 1763); kabanica kratka z kozinkou, swetla z olowenimy gombikami (PRIEVIDZA 1791) L. olovený, olovový cukor farm octan hlinitý: gako se saccharum saturni aneb cuker oloweny priprawiti ma (RT 17. st); saccharum seu sal Saturni: olowowý cukr (TT 1745) 2. taký ako olovo: olowenného a k múdrosti z wecu žádnu pripraweneho čloweka gsme opowrhli (PT 1778); -ko s na tenkom motúze zavesené olovené závažie určujúce zvislý smer, olovnica: ktery také kdiž spústili do wodi olówko, nassli hlubokost dwacet kročagůw (KB 1756) P. atpn Petro Olownyk (v Kovarciach 1472)