olej -a m.
1. viskózna mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: zemný o., slnečnicový, olivový o., ružový o.; → panenský o.; palivový o., mastiť, mazať o-om; vymeniť o. v motore
2. hovor. olejová farba; obraz ňou namaľovaný: maľovať o-om; výstava o-ov olejomalieb
● spať ako v o-i dobre; liať, prilievať o. na oheň, do ohňa zhoršovať situáciu;
olejový príd.: o-á lampa, o-é čerpadlo, potrubie; o-á farba s primiešaním oleja; o. náter;
olejný príd. v bot. názvoch bližšie určuje druh: repka o-á
olej -ja pl. N -je m.
olejček ↗ olej
olejík ↗ olej
olej -ja pl. N -je m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ 1. (i na čo) ▶ mastná, väzká (viskózna) kvapalina ľahšia ako voda, získavaná z ropy a používaná na mazanie, vykurovanie a pod.: motorový, palivový, vykurovací o.; odpadový o.; o. do automobilov, na bicykle; o. na mazanie reťazí, ventilov; naliať o. do prevodovky; skontrolovať hladinu oleja v motore; z auta vyteká o. ▷ chem. ľahký olej surový benzén, ľahkozápalná jedovatá kvapalina vyrobená destiláciou z čiernouhoľného dechtu; minerálny olej zmes vyšších nenasýtených uhľovodíkov získavaných z ropy používaná ako rozpúšťadlo, mazivo a pod.; ťažký vykurovací olej mazut získavaný pri destilácii ropy a používaný ako palivo al. na výrobu asfaltu, pohonných hmôt a minerálnych olejov 2. ▶ kvapalný jedlý tuk obsiahnutý v semenách rastlín, používaný najmä v potravinárstve a na prípravu jedál: jedlý, stolový o.; ľanový, olivový, repkový, slnečnicový o.; pokvapkať šalát olejom; zohriať o. na panvici; pridať do cesta lyžicu oleja; vypražiť mäso na oleji; vyliať spálený, pripálený o. ▷ potrav. panenský olej prvý olej lisovaný za studena z najkvalitnejších plodov, chemicky neupravovaný 3. ▶ kvapalný tuk živočíšneho pôvodu získavaný z podkožnej vrstvy zvierat, používaný na lekárske a kozmetické účely: veľrybí o.; šampón s norkovým olejom; omega-3 mastné kyseliny sa nachádzajú v rybích olejoch 4. (i na čo) ▶ tekutý mastný kozmetický prípravok obyč. rastlinného pôvodu: detský telový o.; hydratačný, masážny o.; éterické, esenciálne oleje prchavé kvapaliny rastlinného pôvodu s liečivými vlastnosťami, silice; posilňujúci o. na nechty; o. do kúpeľa; mydlá s vyšším obsahom olejov; natierať sa samoopaľovacím olejom; mandľový o. patrí medzi najcennejšie a najluxusnejšie kozmetické oleje 5. výtvar. profes. al. hovor. ▶ olejová farba s prísadou rastlinného tuku získavaného obyč. z maku al. ľanu s veľkou krycou schopnosťou: maľovať olejom; používať pri tvorbe o. i olejové pastely 6. iba sg. výtvar. profes. al. hovor. ▶ maliarska technika používajúca olejové farby, olejomaľba: prešiel od akvarelu na o.; Maľuje rôznymi výtvarnými technikami – olejom, akrylom, temperou a akvarelom. [VNK 2012] 7. hovor. ▶ obraz namaľovaný olejovými farbami, olejomaľba: vystavovať oleje; Za mahagónovou skrinkou trčali rožky neorámovaných olejov. [Š. Žáry]; Priestor je vyzdobený olejmi s poľovníckou a krajinkárskou tematikou, s výhľadom na záhradu. [HN 2008] ◘ fraz. spať ako v oleji veľmi dobre spať; prilievať/liať olej do ohňa/na oheň zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho ▷ olejček -ka pl. N -ky, olejík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1 – 4: sezamový, olivový o.; zjemňujúci o. na nepoddajné vlasy; ošetriť pokožku výživným olejčekom; natreli sme sa kokosovým olejíkom
olejomaľba obraz namaľovaný olejovými farbami • hovor. olej: výstava olejomalieb, olejov
olej p. olejomaľba
olej, -a m.
1. mastná, mazľavá kvapalná látka na mazanie, získaná destiláciou nafty, lisovaním listnatých častí rastlín (obyč. semien) al. zo živočíchov: olivový, ricínový, mandľový, slnečnicový, orechový, konopný, ľanový o., ružový o.; voňavý o.; lisovanie o-a; chem.: minerálne, éterické o-e, surový o., zemný o., drevný o.; tech.: mazacie o-e, letný, zimný o.; Pravda vyjde na svetlo ako olej na vodu. (Tat.)
● spať ako v o-i tvrdo, veľmi dobre; liať o. na oheň poburovať, roznecovať hnev, nenávisť, zvadu ap.; To bol olej na oheň. (Gab.); ako olej do ohňa (Hor.) o niečom, čo dráždi, popudzuje k hnevu, k zvade ap.; víno ako o. výbornej kvality, husté;
2. hovor. olejová farba: maľovať o-om (Taj.);
3. hovor. obraz namaľovaný olejovou farbou: vystavovať o-e, výstava olejov;
olejový príd.
1. týkajúci sa oleja: o-á destilácia;
2. obsahujúci olej: o-á farba farebná zmes s olejom; chem. kyselina o-á; min. o-á bridlica z ktorej možno ťažiť olej;
3. pochádzajúci z oleja: o. smrad, zápach;
4. vyhotovený olejom, olejovými farbami: o. obraz, o. náter, o-á maľba;
5. slúžiaci, určený, zariadený na olej: o-á kanva, o. sud, o-á lampa, o. lis, o-é chladenie; o-é brzdy napr. na motorových vozidlách; o-é potrubie na vedenie oleja; stroj. o-é čerpadlo;
olejček, -a m. zdrob. expr.
olej m. 1. csl mastná, mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: Mi na oléju robímo šitko (Sirk REV); Ten, co olej prodává, ten je ceu̯í zaondzítí od oleja (Záh. Bystrica BRA); Oľej śe dakedi spuśčal s konopneho semenca (Dl. Lúka BAR); oľej do motora (Ozdín LUČ) L. konopní olej (V. Zálužie NIT), lenoví olej, makoví olej, slnečníkoví, orechoví olej (Myjava), oľivovej oľej (Cinobaňa LUČ) - rôzne druhy oleja podľa pôvodu; jadérkoví olej (Myjava) - zo slivkových jadierok, používal sa na liečenie záduchu; ricíňi oľej (Cinobaňa LUČ) - ricínový, používal sa ako preháňadlo; ribací olej (Návojovce TOP) - rybí tuk (liek) F. slivovica ako olej (Val. Belá PDZ) - veľmi dobrá; ľiaď oľej na oheň (Rim. Píla RS) - podnecovať hnev, rozpory; vínďe pravda navrh jako olej na vodu (Bošáca TRČ) - pravda sa sama ukáže; spi ani v oléju (Sirk REV) - veľmi dobre 2. čiast. jstrsl, or i strenč petrolej na svietenie: Pri fšách - zaľála sa celá hlava petroľejom, ftedi sa to volalo oľej, a na dva dňi sä mu tie vlasi zava̋zaľi do šätki (Žaškov DK); Nemámo už v lampe oléj (Rochovce ROŽ); Vinšou̯ nán šecog oľej, tájďen kúpeď dva ľitre (Pukanec LVI); Ženi na jarmeku kupovali do ľampi knoti a oľej (Brvnište PB) 3. záh ropa: Olej sa tam tahau̯ (Kúty SKA) L. olej gbelskí (Štefanov SEN) - nafta 4. zvol v spoj. červeňí oľej (Dobrá Niva ZVO, Poniky BB) - látka na šaty, červený jednofarebný kartún; olejček m. zdrob. expr. k 1, 4: oľejček (Hor. Lehota DK); oľejčok (Heľpa BRE); olejový príd. k 1, 2, 4: Akia mám olejovia tia ruki (Kameňany REV); Oľejová lanpa sä nán pokazila (Kokava n. Rim. RS); olejová farba (V. Bielice TOP); olejová látka (Detva ZVO) L. olejová šatka (Detva ZVO) - kartúnová šatka na hlavu
olejový p. olej
olej m lat 1. mazľavá kvapalina nerastného, rastlinného al. živočíšneho pôvodu: olega konopneho w gednem sudku neplny, w druhem sudku olege nemnoho (LIETAVA 1607); Sskorniowi staremu, czo semenecz zabigial na oleg do barwy na wezu potrebny (ŽILINA 1617); obmaž mu (volovi) rohi woskom, smolů neb olegom (PL 1787); čokolwek se ze zrostlin silu witlači, menuge se oleg (PR 18. st) L. farm o. ohnivý, skalný o., kamenný o., o. z kameňa, zemsky o. nafta: petroleum: skalny oleg (GF 1717); petreleum, petroleum: oleg ohnjwy, oleg s kameňa; naphta: klegowata, ohniwa zem, ktera snadnó oheň chytá, kamenný oleg (KS 1763); zemský balzam, nafta, rečenj, zemský oleg (BH 1798); balzamový o.: amaracinum: majronowy oleg nebo bálzamowy (KS 1763) z balzamovníka peruánskeho Myroxylon balzamum; borovičkový, jalovcový o. z plodov borievky obyčajnej Juniperus communis: wezmy gednu kwapku borowičkoweho olege, wlož do ucha a drž hlawu maličko s pokogem (RT 17. st); jalowcowi oleg otwira zacpani ledwin a mechire (RN 17.-18. st); drevený, olivový o. z plodov olivy európskej Olea europaea: item tehdaž k hodinam dreweneho olegia od ffoytoweg za d 9 (ŽILINA 1560); oleg oliwowj z owotce olywoweho od olegnjka se wytlačuge (KoB 1666); mast ussj olegem bobkoweho stromu aneb drewenim (PR 18. st); fialkový o. z kvetov fialky voňavej Viola odorata: wagečny bjlek ze trech wagecz, ružoweho a wialkoweho olege 2 lothy (OCh 17. st); fiolny o. z koreňa kosatca Iris; s ffyolnym olegem smysseny klany bokuw vklada (HL 17. st); gáfrový o.: wezmi kaffroweho olege 55 (HT 1760) olej so živicou gáfrovníka lekárskeho Camphora officinarum; hrebíčkový o.: wezmi hrebičkoweho olege (HT 1760) olej z klinčekov, sušených kvetných púčikov stromu Caryophyllus aromaticus; ružový, ružený o. olej z kvetov ruže šípovej Rosa canina: wezmy dwa funthy rožoweho olege (RT 17. st); wezmy ruženy oleg (KLe 1740); pridať o-a k ohňu podnietiť hnev, nenávisť: prawe w prihodny czas dobre pan na W. W. to wiriaditi razil, pridal gest oleya k ohny (MADOČANY 1581) 2. náb posvätný olej používaný pri niektorých obradoch: ty olegem mé hlawi pomazugess i kalich můg sám sstedre naplňugess (CC 1655); gestli kdo nemocni gest, nech priwede kneza a nech se modli nad nim, mazice geho olegem we Jmeno Pane (BD 1779); ano, až podnes wodu poswecugi objčegne na S. Ducha a na Weliku noc, pridawagice k tomu oleg anebo crižmu (CS 18. st) L. svätý, požehnaný o.: ať ho maže, neb mu modlitba spomůže, gmenuge se oleg swatý, by s ňým byl mazan nemocný, to se wssudi zachowáwá, kede rad krestianský zustáwa (CC 1655); običeg se zachowawa, že kralowe na ramene aneb na pleci biwagu swatym olegem od biskupa pomazani, abi skrze to pomazani silni a udatni zustali ku potikani a zwiteženj (MS 1758); (Hilarion) dcéru z namazánim pozehnaneho olege od smrti byl wiswobodil (VP 1764); o. božej lásky, milosti prejav božej náklonnosti: ponewadž nikdy oleg ten božj lasky, kteru nas od wečnosty zamilowal, nevstal (WO 1670); Buch poswetil a pomazal olegem milosti pred spoluučastnikuw swich (SJ 18. st); -ový, -ný príd 1. týkajúci sa oleja, (o nádobe zariadení), určený na olej, na výrobu oleja: tudicula: olegna stupa (PG 1656); nasse srdce nenj dostatečné k geho (božieho slova) obsaženj, gako olegne nadoby (SiP 1683); čztyrj olegné klady, pry ňich koryta (M. JÁN 1697); trapes: olegny mlin (HD 1706-07); ampulla: baňka olegna, zahedlitá sklenice (WU 1750); trapetum: olegná dilňa, olegny press (KS 1763); amurcaria dolia: na olegovy kal nadobi (LD 18. st) 2. obsahujúci, poskytujúci olej: ktery orech gest počerwenaly, težky, olegny, tučný, gest dobry (HL 17. st); libum: medowy a olegny béless (KS 1763); kteri strom pred časom kwitne a listi se, obleg gegj koren drošďama olegowima aneb winom (PR 18. st) L. o. strom oliva európska Olea europaea: olifer: čo oliwowy, olegowy strom nese, plodj (AP 1769); olegowy strom nerody hrozno (MC 18. st); orech o., o-é ovocie plod olivy: oleum omphacinum: nedozralé owoci olegné, zeleny oleg (KS 1763); drupa: orech olegowy, nezralá oljwka (AP 1769); -ček, -ok [-ek] dem 1. voňavý olej upravený najmä na lekárske ciele: nech se zehriwagicy oleyky primiessagj (RT 17. st); (zakázať), abi takowimto olegkarom ani s olegkami ani z koreninami nikde hoditi a takowe prodawati gim dowoleno nebilo; nowa fabrika, w ktereg rozlične olegky sa robja (Kur 1786; 1784-90) L. borovičkový o. hrobarom borowičkoweho olegka den 10 (ŽILINA 1711); myrhový o. (pocestní) nesú wonné weci, y kadidlo y mirrhowy olegček do Aegypta (KB 1757); storax: myrrowy olegek (KS 1763); ľaliový o. lilinum oleum: liliowy oleg, olégek (KS 1763); balzamový o. opobalsamum: bálžamowy olegek, mjzga (KS 1763) 2. k 2: podobnym spusobem wsseci krestane pri krste swatem a pri primani gsu swatym olegkem pomazani (MS 1758); olejkový príd k 1: gdi bi se (olejkári) opovazili protivko tohoze roskazu ku predani svojeho olejkoveho a gineho takoveho zakazaneho tovaru do stolicy tegto prigst (Kur 1786)
olejok p. olej