Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

olúpiť -i dok. násilne okradnúť, obrať, orabovať: o. chodca;

pren. o. niekoho o čas;

nedok. olupovať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
olúpiť ‑i ‑ia dok.

olúpiť -pi -pia (ne)olúp! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (koho (o čo)) ▶ vziať cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia; syn. okradnúť, ozbíjať: prepadnúť a o. staršiu pani; mladíci sa pokúsili o. školáčku; muža olúpili v parku o mobil a peniaze; piráti olúpili posádku lode; Bolo treba počuť i to, koľko našich osád kráľovi zbojníci vyplienili, koľko ľudí povraždili, koľko kupcov olúpili. [A. Masár-Tatranský]; Raz príde chvíľa, keď ho budú na kolenách prosiť, aby im milostivo povolil vrátiť mu peniaze, o ktoré ho olúpili. [P. Pišťanek]
2. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ spôsobiť niekomu stratu niečoho, pripraviť niekoho o niečo; syn. okradnúť, obrať: o. firmu o zákazníkov; súrodenci ho olúpili o dedičstvo, o majetok; Nemecko dominovalo, ale Rakúsko držalo krok a rozhodca ho v 17. minúte olúpil o jasnú penaltu. [Šp 2008]
3. expr. (koho (o čo)) ▶ pripraviť niekoho o niečo dôležité, potrebné, cenné; syn. okradnúť, obrať: o. niekoho o poslednú štipku nádeje; Nečakaný úder ho olúpil o vôľu, silu i jasnú myseľ. [J. Lenčo]; Nedajte sa olúpiť o svoje nápady. [HN 2008]
nedok. k 1, 3olupovať2


olupovať2 -puje -pujú (ne)olupuj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. (koho, čo (o čo)) 1.oberať o cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia, okrádať; násilím pripravovať o majetok a tým spôsobovať skazu, drancovať, lúpiť, plieniť: vojská drancovali a olupovali obyvateľstvo; olupujú ľudí so zbraňou v ruke; zbojníci olupovali pocestných; staroveké národy boli vystavené neprestajnému olupovaniu; Turci bezohľadne olupujú Krétu, keď sa na ostrove objaví niečo cenné, okamžite to odvezú do Carihradu. [V. Zamarovský]
2. expr. ▶ spôsobovať stratu niečoho, pripravovať niekoho o niečo dôležité, potrebné; syn. okrádať, oberať: o. niekoho o čas, o pokoj; prudká povaha olupuje mužov o súdnosť a rozvahu; valiace sa informácie nás olupujú najmä o duchovnú silu
dok.olúpiť

okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


olúpiť p. okradnúť


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lúpiť1, -i, -ia nedok. (bezpredm. i koho; čo) násilím odnímať, brať dakomu dačo, zbíjať, okrádať; kradnúť: Pluky Matiašove lúpili a zbíjali byvateľstvo. (Kal.) My nekradli sme len deň boží, z gárd našich lúpil ten a ten kufríky, vrecká, kone, vozy. (Jes.) Lúpiť nie je kúpiť. (úsl.);

dok. olúpiť


olúpiť1, -i, -ia dok. (koho, čo, koho o koho, o čo) násilím odňať, zobrať niekomu niečo, niekoho, okradnúť niekoho o niečo, ozbíjať: olúpiť hroby (Kuk.); mňa chcú o chlapca olúpiť (Fr. Kráľ); borcov olúpili o zaslúžené víťazstvá (Mor.);

nedok. olupovať2, -uje, -ujú


olúpiť2, -i, -ia dok. nár. (čo; čo, koho z čoho) olúpať, stiahnuť kožku z niečoho al. niekoho: učiteľ si olúpil švábky (Kuk.); pren. expr. ten ma olúpi z kožky (Fel.) ublíži mi na tele

Morfologický analyzátor

olúpiť dokonavé sloveso
(ja) olúpim VKdsa+; (ty) olúpiš VKdsb+; (on, ona, ono) olúpi VKdsc+; (my) olúpime VKdpa+; (vy) olúpite VKdpb+; (oni, ony) olúpia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) olúpil VLdsam+; (ona) olúpila VLdsaf+; (ono) olúpilo VLdsan+; (oni, ony) olúpili VLdpah+;
(ty) olúp! VMdsb+; (my) olúpme! VMdpa+; (vy) olúpte! VMdpb+;
(nejako) olúpiac VHd+;
Olúpiť_1 Olúpiť Olúpiť_2 Olúpiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor