olúpiť -i dok. násilne okradnúť, obrať, orabovať: o. chodca;
pren. o. niekoho o čas;
nedok. olupovať2
olúpiť -pi -pia (ne)olúp! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (koho (o čo)) ▶ vziať cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia; syn. okradnúť, ozbíjať: prepadnúť a o. staršiu pani; mladíci sa pokúsili o. školáčku; muža olúpili v parku o mobil a peniaze; piráti olúpili posádku lode; Bolo treba počuť i to, koľko našich osád kráľovi zbojníci vyplienili, koľko ľudí povraždili, koľko kupcov olúpili. [A. Masár-Tatranský]; Raz príde chvíľa, keď ho budú na kolenách prosiť, aby im milostivo povolil vrátiť mu peniaze, o ktoré ho olúpili. [P. Pišťanek] 2. expr. (koho, čo (o čo)) ▶ spôsobiť niekomu stratu niečoho, pripraviť niekoho o niečo; syn. okradnúť, obrať: o. firmu o zákazníkov; súrodenci ho olúpili o dedičstvo, o majetok; Nemecko dominovalo, ale Rakúsko držalo krok a rozhodca ho v 17. minúte olúpil o jasnú penaltu. [Šp 2008] 3. expr. (koho (o čo)) ▶ pripraviť niekoho o niečo dôležité, potrebné, cenné; syn. okradnúť, obrať: o. niekoho o poslednú štipku nádeje; Nečakaný úder ho olúpil o vôľu, silu i jasnú myseľ. [J. Lenčo]; Nedajte sa olúpiť o svoje nápady. [HN 2008] ▷ nedok. k 1, 3 ↗ olupovať2
olupovať2 -puje -pujú (ne)olupuj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. (koho, čo (o čo)) 1. ▶ oberať o cudzí majetok s použitím násilia al. pod hrozbou násilia, okrádať; násilím pripravovať o majetok a tým spôsobovať skazu, drancovať, lúpiť, plieniť: vojská drancovali a olupovali obyvateľstvo; olupujú ľudí so zbraňou v ruke; zbojníci olupovali pocestných; staroveké národy boli vystavené neprestajnému olupovaniu; Turci bezohľadne olupujú Krétu, keď sa na ostrove objaví niečo cenné, okamžite to odvezú do Carihradu. [V. Zamarovský] 2. expr. ▶ spôsobovať stratu niečoho, pripravovať niekoho o niečo dôležité, potrebné; syn. okrádať, oberať: o. niekoho o čas, o pokoj; prudká povaha olupuje mužov o súdnosť a rozvahu; valiace sa informácie nás olupujú najmä o duchovnú silu ▷ dok. ↗ olúpiť
okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)
olúpiť p. okradnúť
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
lúpiť1, -i, -ia nedok. (bezpredm. i koho; čo) násilím odnímať, brať dakomu dačo, zbíjať, okrádať; kradnúť: Pluky Matiašove lúpili a zbíjali byvateľstvo. (Kal.) My nekradli sme len deň boží, z gárd našich lúpil ten a ten kufríky, vrecká, kone, vozy. (Jes.) Lúpiť nie je kúpiť. (úsl.);
dok. olúpiť
olúpiť1, -i, -ia dok. (koho, čo, koho o koho, o čo) násilím odňať, zobrať niekomu niečo, niekoho, okradnúť niekoho o niečo, ozbíjať: olúpiť hroby (Kuk.); mňa chcú o chlapca olúpiť (Fr. Kráľ); borcov olúpili o zaslúžené víťazstvá (Mor.);
nedok. olupovať2, -uje, -ujú
olúpiť2, -i, -ia dok. nár. (čo; čo, koho z čoho) olúpať, stiahnuť kožku z niečoho al. niekoho: učiteľ si olúpil švábky (Kuk.); pren. expr. ten ma olúpi z kožky (Fel.) ublíži mi na tele