okuliarnik -a m.
1. mn. N a A -y o. indický kobra indická
2. mn. -ci expr. človek nosiaci okuliare
okuliarnik G a A -ka pl. N a A -ky m. (had)
okuliarnik -ka pl. N -ici G -kov m. (človek s okuliarmi)
okuliarnik1 G a A -ka pl. N a A -ky m. ▶ jedovatý had z čeľade koralovcovitých žijúci v Afrike a Ázii, ktorý pri podráždení pomocou rebier rozširuje prednú časť tela so vzorom podobným okuliarom: okuliarniky produkujú jed ▷ zool. okuliarnik indický Naja naja, syn. kobra indická
okuliarnik2 -ka pl. N -ici G -kov m. hovor. expr. ▶ kto nosí okuliare: šéfom bol šťúply o.; nadávali mu do okuliarnikov; stále strácam okuliare, my okuliarnici to máme ťažké; Boli to okrem jedného zádrapčivého okuliarnika srdeční a milí ľudia. [J. Beňo]; Naďabíte na miestnosť s okuliarnikmi v bielych plášťoch. [InZ 2010] ▷ okuliarnička -ky -čiek ž.: v škole sa jej vysmievali, že je chudá, vysoká o.; To je tiež naša dcérka. Francka – okuliarnička, haha! [S. Rakús]
kobra tropický jedovatý had • okuliarnik
okuliarnik p. kobra
okuliarnik, -a m.
1. mn. č. -y zool. o. indický (Naia tripudians) jedovatý had, kobra;
2. mn. č. -ci hovor. expr. človek s okuliarmi
okuliarnik m. klapky na očiach koňa: okulárňík na kona (Rozbehy SEN)