okuliarnik2 -ka pl. N -ici G -kov m. hovor. expr. ▶ kto nosí okuliare: šéfom bol šťúply o.; nadávali mu do okuliarnikov; stále strácam okuliare, my okuliarnici to máme ťažké; Boli to okrem jedného zádrapčivého okuliarnika srdeční a milí ľudia. [J. Beňo]; Naďabíte na miestnosť s okuliarnikmi v bielych plášťoch. [InZ 2010] ▷ okuliarnička -ky -čiek ž.: v škole sa jej vysmievali, že je chudá, vysoká o.; To je tiež naša dcérka. Francka – okuliarnička, haha! [S. Rakús]