okuliare m. pomn. i okuliar m. (eguláre, okuráre, okuriale, okurále)
1. csl optická pomôcka pri oslabenom zraku: A starí chrien pod okuľiarami višou̯ von a hľaďeu̯, že čo sa toto ľen robí (Lišov KRU); Treba mi okuľiar, slabo viďín (Kociha RS); Aj eguláre mal nové (V. Rovné BYT); Lebo chudág nosí triccadva optrijové okuláre (Bzince p. Jav. NMV); Okuriale tich odložela do almárki (Myjava); Mal zabrudzene okuľare (Brezovica SAB)
L. daľekohľid okuľare (Záhradné PRE) - ďalekohľad
F. urobiď okula̋r (Jasenová DK) - spraviť modrinu pod oko
2. csl, miest. zried. klapky na oči koňa, náočnice: Daj jej (kobyle) okuľiare na uzdu, ke_ca ťi bojí auta (Bodorová MAR); Abi nevidzeu̯ (kôň) nabok, to sa poví okuláre (Kunov SEN); Okuľiari ma koň na očoch (Žakarovce GEL); okulár na kona (Hlboké SEN); konské okurále (Brodské SKA)
3. zried. farebné škvrny okolo očí zvierat (napr. ovce, kravy ap.): Ťelä má šerveňí okuľa̋r okolo ošú (Rat. Bystré REV); Okolo očí má bažant okuláre (Trakovice HLO)
4. expr. ind. vlasy vyčnievajúce spod čepca v podobe kolieska: okurare na čeľe (Richvald BAR)
okurále, okuráre, okuriale p. okuliare