okuliare -ov m. pomn. zariadenie na zlepšenie schopnosti zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch (opt.) skiel (v ráme): dioptrické, slnečné, ochranné o.; nasadiť si o.
● pozerať (sa) na niečo cez → ružové o.
okuliare -ov I -rmi/-rami m. pomn.
okuliare -rov m. pomn. ⟨lat.⟩ ▶ pomôcka na korekciu al. zlepšenie zraku pozostávajúca z dvoch skiel v ráme; pomôcka na ochranu zraku, napr. pri práci al. športe: dioptrické o.; tmavé, slnečné o.; ochranné, plavecké, potápačské, zváračské o.; puzdro na o.; nosiť o.; založiť si, zložiť si o.; lekár mi predpísal o. na čítanie; na očiach mala veľké o. s hrubými sklami; dal si na nos o. so staromódnym rámom; Jožko si pošúchal malé unavené oko pod okuliarmi. [L. Piussi] ◘ fraz. dívať sa/hľadieť/pozerať sa na niečo cez ružové okuliare optimisticky nazerať na niečo a nevidieť problémy; dívať sa na svet čiernymi okuliarmi al. vidieť svet cez čierne okuliare hodnotiť všetko pesimisticky ▷ okuliariky -kov m. pomn. zdrob. i expr.: chlapec s hrubými okuliarikmi na nose; Jeho očká hľadeli spoza okrúhlych okuliarikov v drôtenom rámiku. [L. Ballek]
okuliare pomôcka na zlepšenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliare • cviker • škripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa) • lorňon (okuliare s rúčkou) • zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami) • slang.: okulky • škulky: zarosené škulky • slang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami) • slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme)
okuliare, -ov m. pomn. optický prístroj v podobe dvoch skiel vpravených obyč. do rámu, umožňuje lepšie vidieť a nosí sa na nose: silné, slabé o.; čierne, tmavé, zelené o. nosené za slnečného svetla; ochranné o., kostené, zlaté o.; o. bez rámu; pozerať cez o.; založiť si, skladať, nasadiť si, dať si o.;
pren. hovor. dve okrúhle lysiny na čele zvierat, pripomínajúce okuliare
● dívať sa na niečo cez ružové o. posudzovať skutočnosť krajšie, ako je; hľadieť na život citovými okuliarmi (Urb.) citovo posudzovať;
okuliarový príd.: o-é sklo
okuliare m. pomn. i okuliar m. (eguláre, okuráre, okuriale, okurále) 1. csl optická pomôcka pri oslabenom zraku: A starí chrien pod okuľiarami višou̯ von a hľaďeu̯, že čo sa toto ľen robí (Lišov KRU); Treba mi okuľiar, slabo viďín (Kociha RS); Aj eguláre mal nové (V. Rovné BYT); Lebo chudág nosí triccadva optrijové okuláre (Bzince p. Jav. NMV); Okuriale tich odložela do almárki (Myjava); Mal zabrudzene okuľare (Brezovica SAB) L. daľekohľid okuľare (Záhradné PRE) - ďalekohľad F. urobiď okula̋r (Jasenová DK) - spraviť modrinu pod oko 2. csl, miest. zried. klapky na oči koňa, náočnice: Daj jej (kobyle) okuľiare na uzdu, ke_ca ťi bojí auta (Bodorová MAR); Abi nevidzeu̯ (kôň) nabok, to sa poví okuláre (Kunov SEN); Okuľiari ma koň na očoch (Žakarovce GEL); okulár na kona (Hlboké SEN); konské okurále (Brodské SKA) 3. zried. farebné škvrny okolo očí zvierat (napr. ovce, kravy ap.): Ťelä má šerveňí okuľa̋r okolo ošú (Rat. Bystré REV); Okolo očí má bažant okuláre (Trakovice HLO) 4. expr. ind. vlasy vyčnievajúce spod čepca v podobe kolieska: okurare na čeľe (Richvald BAR)
okurále, okuráre, okuriale p. okuliare
okuliare [-iar-, -ár-] m lat/nem zariadenie na zlepšenie schopnosti zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel (v ráme): item gendnj okulare (UHROVEC 1609); mistr k spatrowanj podle toho persspectjwy neb okulyare udelawagjce (KoB 1666); okuláry (:delané bywagj:), aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak (OP 1685); pres oči patrit sy, predykante, nemohel, okulare mels potrebowat (DuH 1723); ona wložila sebe na nos okuláre, žebi sa pripatrila králowičowi (DS 1795); kteri bez okularow čitat nemohli a wino toto pili, tak ai okulare zahodili (Zel 18. st); x. pren Bože, oswet zawedene, aby spadli lupinj a nečiste okuliare z očj a prohledli (TP 1691) beľmo