okruhliak -a m. okrúhly kameň
okruhliak -ka pl. N -ky m.
okruhliak -ka pl. N -ky m. ▶ úlomok tvrdej horniny vyhladený a zaoblený obyč. pôsobením tečúcej vody, okrúhly (riečny) kameň, obliak: otlčený biely o.; kamenné okruhliaky z tatranských potokov; breh plný okruhliakov; chodník vykladaný okruhliakmi; hádzať drobné ploské okruhliaky do vody; Kráčajú po okruhliakoch, ktoré oblizujú mierne, chladivé vlnky rieky. [A. Baláž] ▷ okruhliačik -ka pl. N -ky m. zdrob.: Vytiahol z hlbokého vrecka malý okruhliačik a hodil ho veľkým oblúkom do rieky. [Sme 1998]
kameň 1. tvrdá hornina al. úlomok z nej • skala: kopnúť do kameňa, do skaly na ceste; tvrdý ani kameň, ani skala • balvan (veľký kameň): žulový balvan • zápoľa (veľký kameň) • okruhliak • okružliak • obliak (okrúhly, obyč. riečny kameň): zbierať pri potoku okruhliaky, okružliaky, obliaky • zvariak (okrúhly, obyč. veľký kameň): skákať po zvariakoch • žabica (plochý riečny kameň): hádzať žabice do vody • kváder (veľký opracovaný kameň): žulové kvádre • žarnov (mlynský kameň) • subšt. šuter: kráčať po šutroch
2. kamenný materiál na stavbu • kamenivo • kamenina
3. p. usadenina
okruhliak p. kameň 1
okruhliak, -a m.
1. hovor. okrúhly, vyhladený kameň, okružliak;
vodohosp. v mn. č. okruhliaky úlomky rozpadnutých hornín zaokrúhlené činnosťou tečúcej vody;
2. les. neštiepané poleno hrúbky aspoň 14 cm;
okruhliačik, -a/-čka m. zdrob. k 1
valún, -a m., správ. okruhliak (kameň)
okruhliak m. 1. väčší okrúhly, vodou vyhladený kameň: Okruhľiakou̯ je plná rieka (Prievidza); Také okruhláki sú pri potoku (Kubrica TRČ); okruhľak s potoka (Udavské HUM) 2. spiš, zempl ozdobný kvet, muškát, bot. pelargónia (Pelargonium): Okruhľaki šumňe kvitnu (V. Šariš PRE); okruhľak (Udavské HUM) 3. druh slameného úľa okrúhleho tvaru: okruhľiak (Lipt. Ján LM) 4. neokresané brvno, guľatina: Bukovo drevo na budineg ňekresaľi, ľem take okruhľaki zochabiľi (Dl. Lúka BAR) 5. oblúkovitý nôž na čistenie kopyta znútra: okruhľak (Ľubotice PRE); okruhliačik m. zdrob. k 2: Za oblačkem okruhľaček (V. Šariš PRE)