okres -u m.
1. územná administratívnosprávna jednotka ver. správy združujúca viac obcí
2. hovor. niektorá zo správnych inštitúcií tejto jednotky: ísť na o., podať žiadosť na o., robiť na o-e;
okresný príd.: o. súd, o. úrad životného prostredia; O. úrad v Nitre
okres -su pl. N -sy m.
okres -su pl. N -sy m. ⟨poľ.⟩ 1. ▶ územná administratívnosprávna jednotka verejnej správy v štáte združujúca viac obcí: Novozámocký, Rožňavský o.; národnostne zmiešaný o.; ekonomicky zaostalé okresy; pri požiari zasahovali hasiči z viacerých okresov; v okrese vypukla epidémia; v uvedených okresoch evidujú najviac nezamestnaných 2. hovor. ▶ niektorá zo správnych inštitúcií tejto jednotky: funkcionári z okresu; ísť na o.; otec robí na okrese; Volali z okresu. O desiatej vás čaká Zeman. [J. Kot]; 30. júna 1973 prišiel z okresu papier, že je Martin na dôchodku. [S. Lavrík]
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
okres p. oblasť 1
okres, -u m.
1. politicko-administratívna jednotka verejnej správy v štáte, združujúca pod svoju správu okolité obce al. vo veľkom meste určitú časť mesta;
2. volebný okres územná jednotka zahrňujúca určitý počet voličov v meste al. na nejakom území obcí, voliacich jedného kandidáta;
3. hovor. niektorá okresná inštitúcia al. okresný úrad: A buričky, vraj, zatvoríme a pošleme na okres pod zámok (Jes-á) na okresný súd. Porozprávame sa s okresom (Heč.) s vedúcimi osobami okresu.
4. zastar. oblasť, okruh: V jednom nárečí, ktorého okres už im bol úzky. (Štúr);
okresný príd.: o-é mesto, mestečko; o. súd, o. sudca, prokurátor, o. lekár, o. národný výbor; Okresný národný výbor v Trenčíne; zastar. o. úrad, o. náčelník
okreš m. i okreša ž. zvol, pov zhruba opracovaný, okresaný drevený predmet (napr. varecha, točka ap.): okreša točki, varechi (St. Turá NMV); okreš (Poniky BB, Lubina NMV)