okraj -a m.
1. miesto na začiatku, na konci al. na obvode niečoho, kraj: o. mesta, hory, cesty, o. kabáta, naplniť po o.;
pren.: priviesť na o. skazy; byť na o-i hrobu
2. úzky nepopísaný pás v knihe, zošite, na tlačive, mape ap., margo: úzky, široký o.;
pren. povedať na o. diskusie poznamenať;
okrajový príd.
1. k 1: o-é územie
2. vedľajší, podružný: o. prípad, význam;
okrajovo, okrajove prísl.: o. spomenúť iba zbežne;
okrajovosť -i ž.
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
nakraj, pís. i na kraj (čoho) 1. vyjadruje, že dej smeruje k miestu najviac vzdialenému od stredu • na okraj • na pokraj • kraj (čoho): vyšli nakraj, na okraj lesa, odkiaľ videli do dediny; s ním by mohla na pokraj, kraj sveta ísť
2. p. skraja 2
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • kraj • pokraj • zried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesa • periféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska
2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti
okraj, -a m.
1. čiara, pruh, miesto na kraji niečoho, časť lemujúca niečo: o. chodníka, o. mesta, o. hory, o. stola, o. šiat lem, o. listov; vrúbkovaný, zúbkovaný o.; karty so zlatými okrajmi (Jes.); anat. nosový, čelový, lícny o.; pren. prísť, priviesť niekoho na o. zúfalosti, záhuby, skazy, priepasti ap. až do zúfalstva, do záhuby atď.;
2. čistý, nepotlačený pás na kraji strán v knihách, zošitoch, na mapách ap.; margo: značky a poznámky na okrajoch (knižôčky) (Vaj.); pren. kniž. povedať, napísať niečo na o. výstavy, diskusie, kongresu ap. vysloviť sa k výstave, k diskusii, ku kongresu (obyč. o drobnejších poznámkach)
(jeden) okraj; (bez) okraja; (k) okraju; (vidím) okraj; (hej) okraj!; (o) okraji; (s) okrajom;
(tri) okraje; (bez) okrajov; (k) okrajom; (vidím) okraje; (hej) okraje!; (o) okrajoch; (s) okrajmi;