Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

okradnúť -e -ú -dol dok. kradnutím pripraviť o majetok ap., obrať, olúpiť: o. príbuzných o dedičstvo, o-tý majiteľ auta; o. o posledný groš o všetko;

pren. expr. o. niekoho o čas, o pokoj vziať mu čas, pokoj;

nedok. okrádať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
okradnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

okrádať -da -dajú (ne)okrádaj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. (koho, čo (o čo)) ▶ neoprávnene si prisvojovať cudziu vec, cudzí majetok; páchať trestný čin krádeže; spôsobovať niekomu škodu, neprávosť, ujmu, nepoctivo konať: syn. kradnúť: o. dôverčivých ľudí, rodinu o peniaze, o majetok; nedáme sa viac o.!; špekulanti okrádajú klientov o úspory; okrádali cestujúcich o cennosti; Nebudem sa predsa na nich usmievať, keď nás otvorene okrádajú. [V. Krupa]; Podvodníci okrádajú štát neplatením DPH. [Sme 2009]
2. expr. (koho o čo) ▶ odvádzať od dôležitej činnosti, pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo; syn. oberať: o. zamestnancov o čas, o spánok; starosti, stres okrádajú človeka o pokoj, o energiu, niekedy aj o zdravie a chuť do života; úzkosť ju okrádala o radosť
dok.okradnúť


okradnúť -dne -dnú (ne)okradni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (koho, čo (o čo)) ▶ neoprávnene si prisvojiť cudziu vec, cudzí majetok; spáchať trestný čin krádeže; spôsobiť niekomu nepoctivým konaním škodu, neprávosť, ujmu: o. turistov o všetky peniaze a doklady; o. štát na daniach; zlodej okradol cestujúcu o mobil; muža okradli na hlavnej stanici; dával pozor, aby ho niekde neokradli; vzrástol počet okradnutých občanov; Chuligán! Za bieleho dňa chcel okradnúť bezbrannú ženu! [Sln 1976]
2. expr. (koho o čo) ▶ odviesť od dôležitej činnosti; pripraviť niekoho o niečo, vziať niekomu niečo; syn. obrať: o. niekoho o čas, o detstvo, o úspech; bývalá žena ho okradla o pokoj i spánok; Alzheimerova choroba okradne človeka o osobnosť; [...] tá lakomosť ho okradla o rozum aj chuť. [R. Sloboda]; Matka začne žiarliť na manželku, cíti sa okradnutá, odstrčená. [J. Beňo]
nedok.okrádať

okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

okradnúť, -ne, -nú, -dol, -nutý dok.

1. (koho, čo, koho o čo) niekomu niečo neoprávnene vziať, poškodiť niekoho: o. niekoho o peniaze, o majetok; Zaoberali ste sa už dávnejšie myšlienkou, že okradnete spolok? (Stod.)

2. expr. (koho o čo) pripraviť, obrať niekoho o niečo: o. niekoho o (drahocenný) čas; Radosť z bratovho príchodu okradla ho o opatrnosť. (Heč.);

nedok. okrádať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

okradnúť dokonavé sloveso
(ja) okradnem VKdsa+; (ty) okradneš VKdsb+; (on, ona, ono) okradne VKdsc+; (my) okradneme VKdpa+; (vy) okradnete VKdpb+; (oni, ony) okradnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) okradol VLdsam+; (ona) okradla VLdsaf+; (ono) okradlo VLdsan+; (oni, ony) okradli VLdpah+;
(ty) okradni! VMdsb+; (my) okradnime! VMdpa+; (vy) okradnite! VMdpb+;
(nejako) okradnúc VHd+;
okradnúť okradnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor