okrúhly príd.
1. kt. má tvar kruhu, kruhovitý: o. peniaz, chlieb; o. ako mesiac, ako tanier
2. oblúkovitý, zaokrúhlený: o. golier;
pren. o-e frázy prázdne reči
3. kt. má plné tvary, bucľatý, tučný: o-a žena, tvár, o-e líca, plecia
4. (o číslach, počte ap.) kt. sa končí na nulu: o-a suma, o-e jubileum
● o. stôl (ver.) diskusia s rovnoprávnym zastúpením zainteresovaných účastníkov (o témach širokého dosahu): konferencia pri o-om stole; (zasadnúť) za o. stôl začať rokovať;
okrúhlo, okrúhle prísl.;
okrúhlosť -i ž.
okrúhly -la -le príd.
okrúhly -la -le 2. st. -lejší príd. 1. ▶ majúci kruhovú podobu al. kruhový prierez; pripomínajúci kruh: o. bazén; o. stôl ↗ i fraz.; o. bochník chleba; okrúhla minca, pečiatka; okrúhle piškóty, formičky; okrúhle kamene; o. mesiac v splne; hradby s okrúhlymi baštami; vyvŕtať na doske dva okrúhle otvory; mal bledú, okrúhlu tvár; Videl som rovno na letiskovú plochu cez okrúhle okienko lietadla. [J. Satinský]; Neznámemu chlapovi sa na temene hlavy tvorí okrúhla plešina. [P. Holka] 2. ▶ majúci tvar oblúka, kruhovité zakrivenie, oblúkovitý, zaokrúhlený: o. výstrih; o. strih goliera; okrúhle písmo; topánky s okrúhlou špicou; súprava okrúhlych štetcov na maľovanie; pri okrúhlom chrbte je dôležité plávať □ okrúhla zátvorka znamienko v tvare polkruhu oddeľujúce časti, poznámky vložené do textu, ohraničujúce počtové výrazy a pod. 3. ▶ (o človeku, o častiach jeho tela) majúci plné, zaoblené tvary al. obalený tukom, tučný; syn. guľatý: okrúhle lýtka; okrúhle detské líčka; muž s veľkým okrúhlym bruchom; vždy sa mu páčili okrúhlejšie ženy 4. ▶ vyjadrujúci (neurčitú al. veľkú) kvantitu vyjadrenú číslom zakončeným nulou al. nulami: okrúhle číslo 10, 20, 30, 100, 1 000...; okrúhla tridsiata sezóna; okrúhle roky letopočtu; oslava okrúhleho výročia; dnes je o. dátum 10., 20., 30. deň v mesiaci al. obrazne výročie s nulou, nulami na konci; minulý rok oslávil okrúhlych šesťdesiat rokov; dva páry slávili tento rok prvé okrúhlejšie výročie – desiate; dnes by sa dožil okrúhleho jubilea 80 rokov; pren. vyplatili mu peknú okrúhlu sumu vysokú (s nulami na konci) 5. trochu expr. ▶ (o chuti, zvuku a pod.) lahodne, vyvážene pôsobiaci na zmysly: hladká okrúhla chuť; trúbka s nižším a okrúhlejším tónom; máte radšej okrúhlu vyváženú harmonickú chuť tradičného talianskeho espressa?; k studeným misám sa hodí plnšie a okrúhlejšie ružové víno ◘ fraz. okrúhly ako jabĺčko/lopta/mesiac [v splne] majúci veľmi zaoblené, plné tvary, guľatý (obyč. o tele a jeho častiach); okrúhly stôl a) stretnutie viacerých strán pri riešení určitého problému b) diskusná relácia na aktuálnu tému, obyč. v televízii; ohrúhle slová plytké, bezobsažné slová, frázy
okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova
2. p. tučný 1 3. p. približný
približný ktorý sa iba blíži skutočnosti, nie celkom presný • okrúhly • zaokrúhlený: približná, okrúhla cifra; zaokrúhlený počet
p. aj nepresný; predbežný 2
tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý
2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1
zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý
p. aj tučný
1. podobajúci sa kruhu, majúci tvar kruhu: o-a skala; o. stôl, o-a stolička; o. klobúk, o. chlieb; o. otvor; o-e slnko; o. ako vajce, ako mesiac; les. o-e drevo v pôvodnom tvare, neštiepané; bot. o. list; o-e zátvorky; pren.: peniaze sú o-e rýchle sa utratia; mäkké, o-e pohyby (Vaj.) jemné, uhladené; o-e slová (Min.) frázovité;
2. (o tele a jeho častiach) majúci oblé, plné, guľaté tvary, bucľatý, tučný: o. chlapík; o. zažitý pán (Ráz.); o-a žena; o. medvedík (Šteinh.); o-e hrdlo, čelo, o-e líca, ramená, ruky, dlane, boky, o-a tvár, o. v tvári; o-a briadka;
3. zaokrúhlený, približný, nie presný: o-e čísla, percentá; o. počet, o-a suma (peňazí);
4. kniž. zried. uhladený, ucelený: Fabula jeho je jednotná, okrúhla, prepracovaná. (Vaj.);
okrúhle prísl. k 3: o. sto ľudí, o. tisíc korún;
okrúhlosť, -ti ž.
1. podobnosť kruhu;
2. zaoblenosť, plnosť, guľatosť, tučnosť (tela)
okrúhly príd. (okruhlí) 1. csl ktorý má tvar kruhu, kruhovitý: Čierne bole, okrúhle tej kalape (Čelovce MK); Sádže sa (chlieb) na drevenej okrúhlej lopaťe (Lišov KRU); Seďeli okolo okruhlého stola a hrali karti (Bánovce n. Bebr.); Sirovňíki sa robili len okruhlé (V. Maňa VRB); Na svaďbu sa robili bráni - samé cesto sa ušúlalo a to sa robili také okrúhlé a potom ich klálli jenno vella druhého (V. Zálužie NIT); Ked maľi šviňe červenki, to maľi po skore take okruhle fľaki jak taľare (Rozhanovce KOŠ) 2. csl guľovitý, zaokrúhlený, oblý: Stáu̯ na takej okruhlej skaľe (Lešť MK); Je aj gulač, takí okruhlí (krčah) a z ňískim hrllom (V. Maňa VRB); Komperi jest červene okruhle abo červene dluhe (Sokoľ KOŠ) L. okruhľí cirkeľ (Pukanec LVI) - kružidlo s oblúkovitými ramenami; okruhluo dláto (Pukanec LVI) - oblúkovité; okrúhlia kliašče (Mokrá Lúka REV) - druh kováčskych klieští; okrúhla rohaťina (Bziny DK) - druh nákovy; okruhli mlatok (V. Šariš PRE) - druh kotlárskeho kladiva; okruhle ohňivo (Spiš. Vlachy SNV) - druh ohnivka na reťazi; okruhlá múka (Prochot NB) - hrubá 3. ktorý má plné tvary, bucľatý, tučný: Uona bula okruhla žena (Sobrance)
okrúhle p. okrúhly
okrúhlo p. okrúhly
okrúhlosť p. okrúhly
okrúhly príd 1. (o priestore, stavbe, útvare) kruhovitý, majúci kruhový tvar al. pôdorys: stolycze k okruhlemu stolu (BYTČA 1606); w okruhleg palote (BÁNOVCE n. B. 1663); (Teofil) na zamek gest prissel w nemž okruhli plac a krasny palac prepodiwnj nassiel (PoP 1723-24); centrum: prostredek w kruhu, punkt w okruhleg čáre (WU 1750); okrúhli ssirak popelasteg barwi (PUKANEC 1778) 2. (o predmete, častiach tela ap.) zaokrúhlený, nehranatý, majúci podobu gule: špicz gest sspicatj, gule okruhla, okruhla figura gest negdokonalegssya (KoB 1666); jablko gest okruhle, zeme gest okruhla, pročež ma byty wyobražena dwéma polkulemi (OP 1685); ledwi plné a okruhlé, križ ssiroký a mocný, hrubý a wlnastý chwost (VOv 1779); x. pren rotatus sermo: pekná reč, okruhlá reč (KS 1763) kvetnatá L. bot oxalis: okruhly sstawik (GF 1717) kyslička obyčajná Oxalis acetosella; victorialis rotundae: okrauhlý zwytezugjcy koreň (TT 1745) cibuľka mečíka obyčajného Glodiolus communis; brassica rapa: okruhlá nemecká repa (KrN 1795) kapusta poľná (okrúhlica) Brassica rapa ssp. rapa; osem lotu koreňa z okruhlýho podražce (PL 1787) vlkovca okrúhleho Aristolochia rotunda; x. zool cassida: okruhly bruk (KrN 1795) štítnatec z rodu Cassida; maja: rak morsky okrúhly (KS 1763) rak z rodu Astacus 3. (o šťastí, o povahe človeka) nestály, vrtkavý: gak dluho se ti smať bude to okruhle sstesti?; peňáze za Boha w swete snáď by sa hlasily, kdyby sstesti okruhlemu poddane ňeboly (GV 1755) 4. (o číslach, počte) kt. sa končí na nulu, zaokrúhlený: rotundare summam: summu wysypati, wyplniti, okruhly počet uělati (KS 1763) zaokrúhliť; -e, -o prísl 1. k 1: wezmy kuorku z režneho chleba za gednu musku piad, okruhlo okrogenu a naleg na to medu (RT 17. st); any nebudete sebe na okrúhlo obstryhowat wlasi (KB 1757); circulatim: okrúhlo, obchodňe, okolične, dookola; orbicus: okrúhly, okrúhló chodjcy (KS 1763); rotunde: okruhle (AP 1769) 2. (o reči) zaobalene al. obrazne: circumloqvor: okruhló mlúwjm (KS 1763); -osť ž 1. (o priestore, stavbe, útvare) podobnosť kruhu, kruhovitosť, kruhový tvar: alei circuli sunt horizon, meridiánus, seqátor: gine cykle sau okruhlost na nebi polednj prostrednj (OP 1685); perimeter: okrúhlosť ňečeho (KS 1763); (plavník) pytal gediné od neho (Martiniána) geden hrúby z welkú okruhlosty klobúk (PeP 1770); skrze okruhlosť prstenúw bíwá znamenaná stálosť manželstwa (BN 1796) F. (mať, držať) v okrúhlosti (obsahovať) približne, asi: columna universo ambitu denos pedes continent: ten slup má, drži w okruhlosti deset strewic (WU 1750) 2. (o predmete) zaoblenosť, guľatosť, (o čiastkach tela) plnosť: perituctros: okruhlost negake wecy (HD 1706-07); belost, wune, twrdost, okruhlost, chut predessleho chleba (DuH 1723); zeme okruhlost ukazuge se z rozlizneho národuw wýhodu a západu slunce (KrP 1760); diwil se tež prstům prewiborne skrownosti, na nichž dwe bradowički gablečne okruhlosti byly wizdwiženy (HI 18. st) 3. okruh, uzavretý kruhový pás: L. luna percurrit zodiacum singulis mensibus, sol anno: mesyc obcházy okruhlost nebesku každeho mesyce, slunce w roku (OP 1685 astron) zvieratník, zodiak, pás okolo ekliptiky, v ktorom sa pohybuje slnko a planéty P. tpn villa Okruhla ( 1460 pri Čiernej Lehote)