okrídlený príd.
1. kt. má krídla: o. hmyz, o-á raketa; rozpráv. o. tátoš;
pren. o-á fantázia
2. obyč. v spoj. o-é výrazy, slová, frázy vzletné a všeobecne rozšírené;
okrídlene prísl. k 2: o. hovoriť vzletne
okrídlený -ná -né príd.
okrídlený -ná -né príd. 1. ▶ majúci krídla: o. hmyz; okrídlené mravce; starogrécky o. kôň Pegas; o. tátoš a drak z rozprávky 2. trochu kniž. ▶ (o reči, výraze, slovnom zvrate) založený na obrazotvornosti, fantázii, vzletný, nadnesený (často všeobecne známy): o. výrok; okrídlené slová; okrídlená veta klasika; okrídlená fráza o uťahovaní opaskov; plagáty so známym okrídleným heslom; platí okrídlené porekadlo: môj dom, môj hrad ▷ lingv. okrídlený výraz ustálené slovné spojenie, ktoré vzniklo z citátu nejakej historickej al. literárnej postavy
okrídlený 1. ktorý má krídla (op. neokrídlený) • zool. krídlatý (op. bezkrídly): okrídlený, krídlatý mravec
2. (o reči, slovnom zvrate, slove a pod.) ktorý je založený na obrazotvornosti, fantázii, ale je už všeobecne známy • vzletný: okrídlené, vzletné výrazy, frázy • nadnesený • patetický (vyjadrujúci pátos): použil nadnesené, patetické slová
okrídlený príd. ktorý má krídla: o. hmyz; o-é myši (Ondr.); o-á holubica (Hviezd.); Veronika šla bez meškania ako okrídlený posol. (Tat.); mytol. o-é kone, býky; v rozprávkach o. tátoš, o-é vojsko; pren.: o-é slová, výroky všeobecne rozšírené: o-á veta z okrídlených slov;
okrídlene prísl.: o. hovoriť vzletne