okov -vu pl. N -vy m.
okov -vu pl. N -vy m. etnogr. 1. ▶ drevené okované vedro spevnené kovovými obručami s pohyblivým držadlom, obyč. na čerpanie vody zo studne: vrchnák na okove; o. ponorený vo vode; spúšťať do hĺbenia prázdny o. 2. ▶ drevený sud (obyč. s obsahom približne 56 l) spevnený kovovými obručami s dvoma kruhovými dnami na skladovanie alkoholických nápojov: voz s tridsiatimi okovmi; nalieval víno z nového okovu 3. ▶ stará objemová miera používaná najmä na nápoje (približne 54,3 l): pol okovu vylisovaného muštu; ročne predal 35 okovov vína
okov p. vedro, sud
sud nádoba v podobe valca s dvoma kruhovitými dnami: hliníkový sud, sudy plné piva • bočka (menší vypuklý sud): bočka vína • kaďa (veľká otvorená sudovitá nádoba): kaďa na kvasenie kapusty • barel (kovový sud na naftu, benzín a pod.) • okov • nár. okovnák (drevený okovaný sud)
vedro okrúhla hlbšia nádoba s pohyblivým držadlom, obyč. na nosenie vody; jej obsah: vedro z plastickej látky • hovor. kýbeľ: kýbeľ uhlia • hovor. putňa (drevené vedro): putňa vody • okov (okované vedro na čerpanie tekutín)
okov, -u m.
1. okovaná nádoba (obyč. drevená) na čerpanie tekutín;
2. trochu zastar. sud s obsahom 56,6 litra: o. vína; o. piva;
okovový príd. o-é súdky (Heč.)
okov m. 1. (drevená) okovaná nádoba a. zsl na víno s obsahom asi 50 l: Ge kopačke si necháme okov bílého (Hor. Orešany TRN); Mali zme len dva okovi vína, to sa hneď vipilo (Lapáš NIT) b. zvol, záh na vyťahovanie vody zo studne: Mláďenčog vľiekou̯ okou z vodou (Králiky BB); okof na vodu (Brodské SKA) 2. zsl, tek, zvol stará dutá miera (najmä na víno), asi 50 l: Dva okovi to je jenno hekto (Lukáčovce HLO); Mávau̯ vína aj više sto okoví (Čajkov LVI); Toho roku bolo len seďen okovi vína (Sebechleby KRU) 3. kováč. kovové oko na lievči na voze: Dole zaz biu̯ okov na tu os a to (lievč) držau̯o tu gréfu (Hlboké SEN)
okov m/ž 1. nádoba (obyč. drevená) s obsahom asi 55 l: gedon okow (s. l. 1572); antlia: wedro, okow, wážná nádoba; amphora: žbán, dwogussatá koňwa, gedného wedra nádoba, geden okow; urna: okow, wedro; haustorium: nádoba, okow na tahnútj, wáženj wody (KS 1763); hydria ferro munita: okow (PD 18. st) 2. obsahová miera 54,3 l: item od 8 okowi wina vngelt po 10 d od kazdiho (BOCA 1590); w druheg pynwicy nowe wyno: 1 sud drzy w sebe okow 10 (LIETAVA 1607); porataly sme Urbanyk Gyurka na geho domaczy wlastny marecz, ktery nawaryl, nasslo se ho okowy N 26, od každeg okowy per d 64 (JELŠAVA 1697); prosyl sem pana uradnika, aby nie mug okow, ktereho sem prweg z kazdeg warky miel, byl wydan (TRENČÍN 1702); -ný1 príd 1. kt. má obsah jedného okovu: dczbar okowni; zber okowny pywowarsky (TRENČÍN 1658; 1661); okowne sudky čztirj (s. l. 1686); nowe sudy, nagmenssy okowny d. 36 (KRUPINA 1689); šaff weliki okowny k pressu podle inwentara mel by sa odewzdat, nez bywsse zhubeni, z ginimi wecmy se winahrada, učini (ILAVA 1737); urnalis: wedrowy, okowny (KS 1763); amphoralis: okowny (LD 18. st) 2. (o obilí) dávaný, odovzdávaný v naturáliách: od gruntu platga po 12 kil owsa okowneho; owes okowny wedle urbara powynny dawat budu (M. KAMEŇ 1713; 1716); (dvorský) role puste v 15. a 16. rok Leštanum, Turopolanum a Brezovanum okovnym ovsom posiati opustil (V. LOM 1717 LP); z jistych šest čtvrti, z kterych okovne zboží od našej i predkuv našich pameti samemu chramu Pane sme plativali (BADÍN 1768 LP); -ček, -ok [-ek] m dem k 1: milostiweg wrchnosti ale roskaz byl za ti sladkowske okowcžekj po 1 fl (DUBNICA n. V. 1732); urnula: okowček, wedierko; sitella: okowek, wederko, wážné wedérko, nadobečka wážná (KS 1763)
okovný1 p. okov