Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

okolo

I. prísl.

1. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: o. boli samé skaly; o. ležali ranení; nechápavo hľadel o.

2. popri, pomimo, povedľa: prejsť o.

II. predl. s G vyj.

1. smerovanie al. polohu dookola, vôkol: chodiť, sedieť o. ohňa, o. stola, omotať šál o. krku; záhrada o. domu; krútiť sa o. svojej osi, o. Slnka

2. smerovanie al. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: prejsť o. niekoho (bez pozdravu); prechádzka o. rieky; lúky o. potoka popri; cesta o. staveniska pozdĺž

3. oblasť činnosti, záujmu ap.: robiť o. domu, o. obeda, pomáhať o. záhrady

4. väzbu pri slovesách a menách: krútiť sa, obšmietať sa o. ženy, mať sa o. niekoho; rozhovor sa točil o. umenia

5. približnosť časového al. číselného údaja: o. jednej (hodiny), o. poludnia, o. Jána; teplota o. nuly

III. čast. vyj. približnosť číselného údaja, asi, približne: výška o. tisíc metrov, teplota o. desať stupňov; má o. päťdesiat (rokov)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
okolo prísl., predl. s G i čast.

okolo prísl., predl. s G i čast.

okolo1 prísl. 1. ▶ na všetky strany, zo všetkých strán, po okolí, v okolí; syn. dookola, naokolo, vôkol: všetci o. stíchli; všade o. bola zeleň; sleduje, čo sa deje o.; Robil jej hanbu pred všetkými tými ľuďmi okolo. [S. Lavrík]
2. ▶ v bezprostrednej blízkosti, neďaleko, pomimo: keď pôjdem o., zastavím sa; Keď niekto prešiel okolo, hneď zavrel dvere. [P. Krištúfek]
3. ▶ dlhšou, nepriamou cestou, obchádzajúc niečo; syn. dookola, naokolo, okľukou: tadiaľto sa domov nedostane, musí ísť o.; radšej idem o. cez tichú uličku; dá sa to prejsť o. cez horu

okolo2 predl. s G 1. ▶ vyjadruje polohu al. pohyb dookola, vôkol niečoho, niekoho, pozdĺž celého obvodu niečoho (spravidla do kruhu), dookola, vôkol: mimické vrásky o. očí; prechádzka o. jazera; díval sa o. seba; držal ju o. pliec; objala ho o. krku; posadali si o. stola; vybrali sa na cestu o. sveta; elektróny krúžia o. jadra; Lúčku obklopuje kolový plot. Okolo neho stoja stráže, aby sa nik nepovolaný nemohol dostať do stanu. [A. Masár-Tatranský]
2. ▶ vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho, popri, povedľa, pozdĺž: o. cesty sú močariny; chodník vedie o. vysokého stromu; bez slova prešiel o. nej; psík sa motal o. detí; Dlho som sa obšmietal okolo krčmy, kým som sa rozhodol vojsť dnu. [M. Zelinka]
3. ▶ vyjadruje oblasť, zameranie činnosti, záujmu a pod., pri: robiť o. domu; zvŕtať sa o. sporáka, detí, kuchyne, hostí; práca o. chovu oviec je tvrdá drina
4. ▶ vyjadruje súvis, vzťah s niečím, dotyk s niečím: škandál o. pašovania, zmlúv; najviac debát sa točilo o. futbalu; rozhovor sa krútil o. jedinej témy
5. ▶ vyjadruje približnosť časového al. číselného údaja: stalo sa to o. roku 1950; zomrel o. osemdesiatky; domov prišiel o. Vianoc; čo robíš dnes večer o. siedmej?; Chlad v priebehu dňa pomaly ustupoval a okolo poludnia začalo už dosť intenzívne hriať slnko. [S. Rakús]
fraz. chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; chodiť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si niekoho, niečo; krúti sa okolo niečoho ako čmeľ okolo kvetu vytrvalo sa o niečo zaujíma; behať okolo niekoho starať sa o niekoho; hodiť sa/padnúť niekomu okolo krku objať niekoho; okrútiť/obkrútiť/omotať/obmotať si niekoho okolo prsta/malíčka podriadiť niekoho svojmu vplyvu, celkom niekoho ovládnuť; ten okolo niečoho ani nechodil chýba mu niečo (napr. peniaze, múdrosť)

okolo3 čast. ▶ vyjadruje približnosť číselného údaja, asi, približne: ročne produkujú o. 100 filmov; najvyššia denná teplota bude o. dvanásť stupňov; mesačne sa predalo o. 50 miliónov litrov benzínu

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-kolo/108494: prepozície nevok. 74509 okolo/74509

-lo/1921370±6643: partikuly 11118 okolo/11118

-lo/1921370±6643: prepozície nevok. 74509 okolo/74509

-lo/1921370±6643 1.69: adverbiá 1. st. 102544→104483
+3330
−2599
rýchlo/49914 lo/8056 zúfalo/4596→4618
+0
−3
veselo/4560 trvalo/1737→3339
+1636
−1417
okolo/3318 milo/2726 teplo/2421 zdvorilo/2257 vytrvalo/2129 naokolo/2123 natrvalo/2088 narýchlo/1904 (86/15030)

-olo/471586±254: partikuly 11118 okolo/11118

-olo/471586±254: prepozície nevok. 74509 okolo/74509

-o/19676156±19853 31.96: prepozície nevok. 3485785→3486467
+138
−207
do/1338109→1338797
+97
−164
o/1309382→1309416
+20
−17
po/702264 okolo/74509 namiesto/27824 mimo/20965 neďaleko/7626 blízko/2609 miesto/2124 pomimo/181 blízo/144→105
+21
−27
zarovno/48

-o/19676156±19853 27.50: partikuly 392672→379328
+2045
−342
možno/114294 no/71486 áno/70715 čo/41248 jednoducho/29762 skoro/13845 okolo/11118 takisto/10976 to/3327 zo/2802 isto/1764 naisto/1608 preto/1305 (31/5078)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

p. aj pritúliť


obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


okolo 1. zo všetkých strán, do všetkých strán, na všetky strany, v okolí, po okolí • naokolodookola: okolo, naokolo bola samá voda; nechápavo hľadel dookolavôkolnavôkolzôkol-vôkol: vôkol, navôkol ležali porozhadzované šaty; poobzeral sa zôkol-vôkolhovor.: dokolakoldokola: dokola, koldokola rástli borovicepoet. kol (Smrek)zastar.: dovôkoladovôkol

2. v (tesnej) blízkosti • povedľapomimo: prešiel okolo, povedľa bez pozdravu; lopta preletela okolo, pomimo

3. dlhšou cestou obchádzajúc niečo • dookolanaokolo: musí ísť okolo, dookola, lebo tadiaľto neprejde; choď naokolo, aby si nespadolhovor.: dokolakoldokola: prejdi dokola, koldokola, lebo tu je blatookľukou: dostanú sa ta okľukou

4. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie na všetky strany od niekoho, niečoho al. polohu na všetkých stranách od niečoho, niekoho • vôkol: okolo, vôkol nás stáli neznámi ľudiahovor. i poet. kolo: kolo krku mala okrútený šálpoet. kol

5. (koho, čoho) vyjadruje smerovanie al. polohu v blízkosti niekoho, niečoho • vedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): chodník vedie okolo, vedľa studničky; išli sme povedľa, pozdĺž potokapopri (kom, čom): okolo cesty, popri ceste rastú topolehovor. i poet. kolopoet. kol (koho, čoho): prešli kolo zbúraného domuzried.: mimopomimo (koho, čoho): prebehli mimo, pomimo nás

6. p. pri 3 7. p. asi 1, približne 2


pozdĺž 1. po dĺžke niečoho • pozdĺžne: kmeň rozrezaný pozdĺž, pozdĺžnehovor. pozdĺžky: ľahol si pozdĺžky na posteľpoet. zdĺž (Hviezdoslav)

2. (čoho) vyjadruje smerovanie al. miesto po dĺžke niečoho • povedľavedľa (čoho): pozdĺž, povedľa cesty vysadili topole; chodník vedie vedľa, pozdĺž potokaokolo (čoho)pripopri (čom): okolo steny, pri, popri stene porozkladali stoličkypodľa (čoho): podľa železnice tečie riekapo boku (čoho): po boku záhrady rastú ríbezle


predchádzať si usilovať sa získať si niečiu priazeň • predchodiť siobchádzať siobchodiť si: chlapec si predchádza otca, aby mu kúpil gitarufraz. expr. okrúcať/omotávať si okolo prsta: okrúca, omotáva si dievča okolo prsta


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

okolo

I. predl. s 2. p. vyjadruje

1. miesto, obklopené niečím al. niekým zo všetkých strán, naokolo, dookola, koldokola, vôkol: sedieť o. vatry, ohňa, stola; omotať si niečo o. ruky, nohy; priviazať zásteru o. pása, šál o. hrdla; ohrada o. domu; pozrieť sa o. seba, zhromaždiť niekoho o. seba; okolo úst hrá mu úsmešok; je mu veselo, teplo, voľne o. srdca; Zem sa krúti okolo Slnka; Kŕdle včiel a ôs sa roja okolo kadí. (Kuk.)

2. miesto, kde je v blízkosti niečoho al. niekoho, pri, blízko, v okolí, nablízku: Tam okolo Strečna cesta nebezpečná. (Škult.) Ani si nevšimol, čo sa okolo neho robí. (Urb.) Trnka obchodil okolo krčmy. (Kuk.)

3. smerovanie popri niečom al. niekom, vedľa, mimo, pozdĺž: Išiel práve do banky, keď prebehlo okolo neho auto. (Urb.) Práve sa vliekol okolo voza. (Ondr.) Pustil sa kade ľahšie, okolo humien a cez ploty (Podj.) poza humná.

4. spôsob, akým sa dej uskutočňuje: Kamaráti držia sa okolo krku. (Ráz.) Môžeš si ju potom vziať okolo pása. (Švant.) hodiť sa niekomu o. krku (hrdla) objať ho; omotať si niekoho o. prsta úplne ho podrobiť svojej vôli;

5. osobu al. vec, oblasť, ktorá je cieľom, účelom nejakej činnosti: robiť o. domu, statku, detí ap.; Pomáhali tete Nosáľke okolo varenia. (Ondr.) Starí rybári robili roky okolo rybníkov. (Mor.)

6. priamy vzťah k osobe al. veci (objektový vzťah): mať sa o. niekoho; krútiť sa, obšmietať sa, vrtieť sa o. niekoho; rozhovor sa krútil, točil, reč sa krútila, točila okolo niečoho al. niekoho; Bolo mu clivo tu samému, neskúsenému, obhadzovať sa okolo dvoch veľmi prefíkaných kupcov. (Kuk.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.) Zavolali tých, čo sa najlepšie v dedine vyznali okolo statku. (Taj.)

7. približnosť časového určenia: o. polnoci, o. dvanástej (hodiny), o. poludnia, o. obeda; o. prvého v prvých dňoch mesiaca; o. Vianoc;

II. prísl.

1. naokolo, dookola, koldokola, vôkol: Ledva vedel, čo sa robí okolo. (Vaj.) Okolo (sú) skalné bralá. (Fr- Kráľ) Rozpálil sa, bľuskol očami okolo. (Urb.) Vidíte, nechala ho frajerka, obrátil sa Funtík na divákov okolo. (Tat.)

2. popri, mimo, podľa: Okolo šla jej priateľka Ruža Boreckých. (Jégé) Rúčka tachometra sa bezmocne triasla, okolo sa mihali obloky. (Urb.)

III. čast. asi, približne: Predo mnou sedí okolo 65-ročná. (Taj.) okolo päťsto nevybavených vecí. (Jes.)

okolo
I. prísl. zo al. do všetkých strán, naokolo, dookola, (na)vôkol: Doňiesou̯ kameňou, spraveu̯ takto okolo takuo ohňisko (Tek. Breznica NB)
II. predl. s G vyjadruje:
1. smerovanie al. polohu dookola niečoho, vôkol: To len zošúlau̯ a takto to okrúťeu̯ okolo ruki, takí kus cesta (Tek. Breznica NB); Potom sa uš posadeli okolo stola (Val. Belá PDZ)
2. smerovanie alebo polohu vedľa niečoho, pri: Aj im majetke zobraľi, tánhor, čo maľi okolo Borku (V. Lom MK); Jeden zo sekerou choďí okolo toho obloka (Detva ZVO); Tá moja manka išli domo okolo fári (Ružindol TRN)
3. oblasť činnosti záujmu, pri: Okolo sena bolo žďi veľa robote (V. Lom MK); Roboti je mnoho okolo zabíjački (Viničné MOD)
4. prítomnosť u niekoho, pri niekom: Jeden počerní sa velmej mau̯ okolo ťej ďieuki (Podkonice BB); Velice sa má okolo ňiéj (Bošáca TRČ)
5. približnosť časového al. číselného údaja: Čez ľeto zme každej ďem za käľavnuo misisko zedli tag okolo havránki (Čelovce MK); Prišlo okolo Ozefka, takén čase jakosi sa čeli podriézali (Hor. Súča TRČ); Chodzí to okolo dzesaci hodzín (Turie ŽIL); Okolo pólnoci začalo pršať (V. Bielice TOP); Huši še skubaľi perši raz okolo Petra Pavla (Kokšov-Bakša KOŠ)
III. čast. vyjadruje približnosť číselného údaja, asi, približne: Hĺpka oraňia okolo osem centi (Lišov KRU)

okolo [(v)o-]
I. prísl
1. do všetkých al. zo všetkých strán, naokolo, dookola, vôkol: try sowcžeky wankussowe z byeleneho platna, harasom okolo obssite (TRENČÍN 1646); sstesty gako kolo, toczy se okolo yako pena na wode (BV 1652); weselost má, wysloboď mňa od tych, ktery mňa okolo obéstali (KB 1757); circumcirca: okolo; circumlinire cera: okolo pomazati z wóskem; circumforo: obwrtugem, okolo wrtám, ze wsseckych stráň wrtám (KS 1763)
2. na blízku, povedľa: wyem o tom, ze chotar wrssatsky idie hore hrebenjom wrchy az prawe k Slowence okolo (NEMŠOVÁ 1633); proč se križe pri cestach postawugi, abichom sobe okolo giduce umučeny Pane pripominaly (Le 1730); takowe jehne jest čerstwé, behá okolo na passi krátkým a chytrým krokem (VOv 1779); zďe panna musila umlknúť, kďiž jenizar, který okolo bedlil, pribehnúc oznámil, že mophiti iďe (BR 1785)
II. predl s G vyj.
1. polohu dookola, vôkol: druhy mecz gma okolo sobie opasati (ŽK 1473); nastroy pozlatiti konowi okolo hrdla (H. MIČINÁ 1576); koleso okolo slunce a mesice (KoB 1666); Jan mel rucho srsty welbludowych a pas koženj wokolo beder swych (Le 1730); (muži) konmi spráhnutim wozem sedmkrat okolo mesta behali (VP 1764)
2. polohu povedľa, pozdĺž niečoho: medza započyna se od Radolskeho potoka, gda czestu okolo lanu Kmetyowskeho (BUDATÍN 1478 SČL); gesste rowne do doliny Dedowecz okolo luky a studnicžky (ZVOLEN 1567); a okolo nas nadaske, smolinske a nahaczke wina okow po pol ssestu zlatem (MALŽENICE 1621); obilia juš po Polskej, juš po stranach okolo Hronu tu v Uhrach velmi draho skupovat a život naš tak živiti (VESELÉ 1776 LP)
3. oblasť činnosti, záujmu ap.: mame okolo zamku mnoho roboty (BLATNICA 1587); druhy z cechnykow se magy wywolyty, aby pylny byly okolo mesyarskeho cachu aneb mosa (ŠŠ 1610); tohoto mestečka meštane okolo orani žadnej prace nevykonavaji (BOJNICE 1614); predoznameny purgkraby wedle powinnostj sweg nakolko dostihne, uradnikowj okolo opatrowanj a pri hlidanj hospodarskich panskich roly by na pomoczy bity mal (TRENČÍN 1761); sacra facere: okolo cti boži se obracati (KS 1763)
4. približnosť časového al. číselného údaja: okolo toho času u Nižnjho Belehradu bassa porazen gest od Sedmohračanow (RUŽOMBEROK 1598); potom okolo gedenacteg hodinj pocžul sem na huslach sskrypenia (KRUPINA 1643); moga žena nezdrawa, okolo Wanoc ku porodu se očekawat bude (TRENČÍN 1706); na gar okolo Djura, kdy ho (vola) na passu máš wipustiť (PL 1787)
III. čast približne, asi: nassla se a včinila summa okolo sto zlatich anebo wisse (P. ĽUPČA 1596); sena uroby se okolo wozuw 20 (ORAVA 1624); Rakoczy naposledy y sam tam zustal a s nim okolo sto husarow (KEŽMAROK 1664); tez okolo sest aneb pet falatkuw w gednim polyu, tak ze geden gazda ma luk na osem koscuw (BRESTOV 1771)

okolo s okruh, okraj: peripheria: okoló, okrúhlost (KS 1763)

okolo_1 okolo okolo_2 okolo

Zvukové nahrávky niektorých slov

a okolo siedmej hodiny et, vers sept heures
a víriacej okolo neho et tourbillonnant autour de lui
marca okolo ôsmej hodiny mars, vers huit heures
nás ako okolo postele nous comme autour du lit
okolo mňa vždy samotu toujours la solitude autour de moi
okolo nich sa hrali jouaient autour d'eux
pozajtre ráno okolo desiatej après-demain matin vers dix heures
sa okolo plantáže potulujú rôdent autour de la plantation
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu