okolnosť -ti -tí ž. 1. ▶ skutočnosť sprevádzajúca, podmieňujúca al. ovplyvňujúca inú skutočnosť: objektívna, nevyjasnená, zaujímavá o.; vyšetrovať okolnosti havárie, nehody, požiaru; treba zvážiť ešte jednu o.; zomrel za záhadných okolností; v prípade sa vynorilo mnoho podozrivých okolností; Významový dosah má i okolnosť, či sa príbeh odohráva v meste alebo na dedine. [V. Mikula] ▷ práv. poľahčujúca okolnosť súhrn sprievodných javov, situácií al. príčin vplývajúcich na zníženie trestu za spáchaný trestný čin, op. priťažujúca okolnosť
2. obyč. pl. okolnosti ▶ vonkajší predpoklad potrebný na to, aby nastal istý jav: spoľahnúť sa na priaznivé okolnosti; rozhodne sa podľa okolností; loď odpláva, len čo to okolnosti dovolia; za normálnych okolností by sa nestretli; za určitých okolností sa mu bude dariť
◘ fraz. za každých okolností vždy, nech by bola situácia akokoľvek nepriaznivá; za žiadnych/nijakých okolností v nijakom prípade, nikdy; zhoda okolností neočakávaná, nepredvídaná udalosť ako výsledok neobvyklej kombinácie uskutočnených možností, náhoda; zhodou okolností bez očakávania, bez zámeru, náhodou