okolnosť, -ti ž.
1. jav, ktorý sprevádza nejaký dej, nejakú skutočnosť: šťastná o., závažná, podstatná o.; práv. poľahčujúca, priťažujúca o.; zhoda o-í (zhodou o-í) náhoda (náhodou);
2. obyč. v mn. č. okolnosti podmienky, pomery, situácia: za každých okolnosti, za takýchto okolností, v takýchto o-iach, za daných okolností; normálne, priaznivé, nepriaznivé, mimoriadne o-i, závisieť, závislý od okolností; podľa okolností