okolnosť -i ž. jav, kt. sprevádza, podmieňuje, ovplyvňuje atď. iný jav, vonkajšia podmienka, situácia: poľahčujúca o., (ne)priaznivé, mimoriadne o-i, závisieť od o-í; zhoda (-ou) o-í náhoda, náhodou; podľa o-í
● za každých o-í vždy
okolnosť -ti -tí ž.
okolnosť -ti -tí ž. 1. ▶ skutočnosť sprevádzajúca, podmieňujúca al. ovplyvňujúca inú skutočnosť: objektívna, nevyjasnená, zaujímavá o.; vyšetrovať okolnosti havárie, nehody, požiaru; treba zvážiť ešte jednu o.; zomrel za záhadných okolností; v prípade sa vynorilo mnoho podozrivých okolností; Významový dosah má i okolnosť, či sa príbeh odohráva v meste alebo na dedine. [V. Mikula] ▷ práv. poľahčujúca okolnosť súhrn sprievodných javov, situácií al. príčin vplývajúcich na zníženie trestu za spáchaný trestný čin, op. priťažujúca okolnosť 2. obyč. pl. okolnosti ▶ vonkajší predpoklad potrebný na to, aby nastal istý jav: spoľahnúť sa na priaznivé okolnosti; rozhodne sa podľa okolností; loď odpláva, len čo to okolnosti dovolia; za normálnych okolností by sa nestretli; za určitých okolností sa mu bude dariť ◘ fraz. za každých okolností vždy, nech by bola situácia akokoľvek nepriaznivá; za žiadnych/nijakých okolností v nijakom prípade, nikdy; zhoda okolností neočakávaná, nepredvídaná udalosť ako výsledok neobvyklej kombinácie uskutočnených možností, náhoda; zhodou okolností bez očakávania, bez zámeru, náhodou
okolnosť • obyč. mn. č. okolnosti p. situácia 1, čas 2, prostredie 1
okolnosť, -ti ž.
1. jav, ktorý sprevádza nejaký dej, nejakú skutočnosť: šťastná o., závažná, podstatná o.; práv. poľahčujúca, priťažujúca o.; zhoda o-í (zhodou o-í) náhoda (náhodou);
2. obyč. v mn. č. okolnosti podmienky, pomery, situácia: za každých okolnosti, za takýchto okolností, v takýchto o-iach, za daných okolností; normálne, priaznivé, nepriaznivé, mimoriadne o-i, závisieť, závislý od okolností; podľa okolností