Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

okolkovať1 nedok. robiť okolky, váhať, otáľať, zdráhať sa: dlho o-l, kým prišiel; neo-uj toľko!


okolkovať2 dok. dať na niečo kolok: o. tlačivo, o-ná žiadosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
okolkovať ‑uje ‑ujú dok. (opatriť kolkom)
okolkovať ‑uje ‑ujú nedok. (robiť okolky)

okolkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok. (robiť okolky)

okolkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok. (opatriť kolkom)

kolkovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. (čo) 1. admin.lepiť na dokument kolok1, ceninu potvrdzujúcu zaplatenie úradného poplatku: k. žiadosť na katastrálnom úrade 10-eurovým kolkom
2. fin.označovať obeživo v čase menovej reformy: k. papierové peniaze, bankovky, stokorunáčky; päťstovka bola kolkovaná tmavozeleným kolkom
3. admin.lepiť na výrobok kontrolnú pásku, etiketu s cieľom predísť nekontrolovanému obchodu s ním, signovať, etiketovať: k. liehoviny; začali k. cigarety
dok.okolkovať


okolkovaný -ná -né príd. 1. admin. ▶ označený kolkom1, ceninou v podobe známky potvrdzujúcou zaplatenie úradného poplatku za vykonanie určitého úkonu: o. a overený doklad; podať okolkovanú žiadosť; základným dokladom na preukázanie vlastníckych vzťahov je o. list vlastníctva
2. fin. ▶ (o obežive) označený ľubovoľnou dohovorenou značkou potvrdzujúcou platnosť: okolkované tisíckorunáčky; vymieňať neokolkované bankovky za okolkované
3. admin. ▶ označený kontrolnou páskou al. etiketou s cieľom predísť nekontrolovanému obchodu: o. alkohol; môžu predávať iba okolkované cigarety
▷ ↗ i okolkovať2


okolkovať1 -kuje -kujú (ne)okolkuj! -koval -kujúc -kujúci -kovanie nedok.počínať si vyhýbavo al. váhavo v reči, v skutkoch, obchádzať podstatu veci; syn. otáľať, zdráhať sa: nebudem o., poviem ti to rovno; chvíľu okolkuje, no napokon sa prizná; po dlhšom okolkovaní vyrozprával svoj príbeh; Jednostaj okolkoval, vykrúcal sa, nijaký vážny dôvod nepovedal. [J. Lenčo]


okolkovať2 -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kovaný -kovanie dok. (čo) 1. admin.označiť kolkom1, ceninou v podobe známky potvrdzujúcou zaplatenie úradného poplatku za vykonanie určitého úkonu: o. žiadosť; o výpis z registra trestov; o. list vlastníctva; overenie podpisu okolkovali u notára
2. fin.označiť obeživo ľubovoľnou dohovorenou značkou v čase menovej reformy al. hospodárskej krízy a tým potvrdiť jeho platnosť: o. bankovky, stokorunáčky; v banke okolkovali polovicu zásob peňazí; minister financií navrhol okolkovanie starej meny
3. admin.označiť kontrolnou páskou, etiketou s cieľom predísť nekontrolovanému obchodu: o. balíčky cigariet novými kolkami; alkohol sa musí o. slovenským kolkom
nedok.kolkovať

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar


váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodnýbyť neistýkolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistýrozhodovať savyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďouotáľaťodkladaťmeškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčitozdráhať saokolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasilokúňať saostýchať saexpr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdutápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom


vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať saskrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať savrtieť savytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať savytáčať savyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovaťmanévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovaťkľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóryokolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť satočiť sa

3. p. tancovať


vykrúcať 1. krútením dávať istý smer • vykrucovaťskrúcaťvytáčaťstáčať: vykrúca, skrúca, stáča páku doľava; vykrúcať, vykrucovať, vytáčať si fúzykrútiťtočiť: krúti, točí krkomvrtieťzvŕtať: vrtí hlavou, zvŕta hlavu

2. vyberať z obalu (op. zakrúcať) • vybaľovať: vykrúca, vybaľuje si desiaturozbaľovaťrozkrúcať: rozbaľuje, rozkrúca dieťa z plienok

3. hovor. dávať niečomu iný zmysel, zakrývať pravdu • vytáčať: všelijako vykrúca, vytáča, ale nedarí sa mu oklamať náskrútiťtočiťvyhýbaťuhýbaťhovor. lavírovať: v reči krúti, vyhýba, uhýba, no zbytočneokolkovať (zdráhať sa povedať pravdu) • prekrúcať (zámerne skresľovať skutočnosť): všetko prekrúca, vinu váľa na druhých

4. p. tancovať


zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kolkovať, -uje, -ujú nedok. (čo) dávať na niečo kolky: k. zmluvu, žiadosť; k. peniaze; kolkovaná žiadosť;

dok. okolkovať


okolkovať1, -uje, -ujú nedok. počínať si vyhýbavo, váhavo, robiť okolky, obchádzať vec: Zhováral sa voľnejšie a vonkoncom neokolkoval. (Jes-á) Začala okolkovať, že tak a tak. (Vans.)

okolkovať2, -uje, -ujú dok. (čo) dať na niečo kolok, kolky: o. žiadosť; o. peniaze

okolkovať nedok. strsl, zsl hovoriť nepriamo, robiť okolky, váhať, zdráhať sa: Ňebuďem okolkovať, poviem šetko, ako je (Košťany n. Tur. MAR); Už ľen tag ňeokolkuj, aľe povedz doprosta (Tisovec RS); Nepoví rovno, len bude okolkuvat (Lukáčovce HLO); Čo budež okolkuvat kolo teho?! (Bošáca TRČ)

okolkovať ndk počínať si vyhýbavo, vykrúcať sa: per ambages agere, ire, directe non facere: okolkowati; ambagibus uti: okolkowati, kličkowati (PD 18. st)

okolkowať okolkowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu