oko, oka, mn. č. oči, očí (arch. očú), očiam, očiach, očami str.
1. orgán zraku uložený v hlave živých tvorov: čierne, belasé, modré, sivé, šedé, hnedé oči; nezábudkové oči belasé; mandľové oči podlhovasté; oči ako trnky čierne; oči ako plánky (ako päste) veľké; má oči ako myš malé; myšacie oči (Taj.) malé; jasné, čisté oči majúce pekný, čistý pohľad; oči jasné a čisté ako krištáľ (Tim.); zakalené, mútne oči nie jasné, nie čisté; mať kruhy pod očami napr. od únavy; mať opuchnuté, zapálené, červené oči obyč. pre chorobu, niekedy i z nedostatku spánku al. pre plač; mať krvou podliate oči; oči ma štípu, pália, bolia; mať vyplakané, uplakané, zarosené oči zaslzené; v očiach sa lesknú, zablysli sa slzy; mať plné oči sĺz plakať; so slzami v očiach plačúc; slzy mu vyhŕkli z očí (očú) plače; slzy mu hrajú (hrali, zahrali) v očiach plače (plakal, začal plakať); mať slabé oči zle vidieť; slabnú mu oči stráca zrak; mať dobré oči dobre vidieť; mať bystré oči mať dobrý zrak, dobrý postreh; prenikavé oči pohľad človeka, ktorý rýchle vybadá, vypozoruje niečo; skúmavé, pátravé, sliedivé oči; pozrela jastrabím okom (Skal.) skúmavo; pichľavé oči nemilý, nepríjemný, nevľúdny pohľad; pozerať chladným okom nevľúdne, odmerane; ľadové oči (Letz) neprívetivý, neláskavý pohľad; prísne oči prezrádzajúce prísnosť, kritičnosť; ostrým okom pozorovať niečo kriticky si všímať, sledovať; starostlivé, láskavé, materinské oči pohľad ženy, ktorá je starostlivá, láskavá; otcovské o. pohľad starostlivého al. prísneho otca; vďačné oči pohľad človeka, ktorý prejavuje vďačnosť; mäkké oči (Mih.) prezrádzajúce jemnosť, dobrotu, milotu niekoho; hľadieť pokojnými očami (Taj.) pokojne sa pozerať; plaché oči (Krčm.) prezrádzajúce plachosť, bojazlivosť; prosebné oči (Ráz.-Mart.) pohľad vyjadrujúci prosbu; smutné oči prezrádzajúce smútok; zadumané oči prezrádzajúce zádumčivosť; vodové (vodnaté) oči nevýrazné, zakalené, napr. od únavy, od pitia; hlboké oči hlboko vpadnuté a dávajúce pohľadu výraznosť, zvláštnosť; oči hlboké ako morské oká (Zúb.); hasnúce oči (Smrek) pohľad umierajúceho človeka; oči (mu) zahoreli, zasvietili, zažiarili, zaiskrili sa (horeli, svietili, žiarili, blčali, iskrili sa) v pohľade sa objavil výraz svedčiaci o duševnom napätí, prudkom pohnutí, napr. pri radosti, hneve, odhodlaní ap.; Dostal som zaucho, až sa mi zaiskrilo v očiach (Jes-á) silné zaucho; ohnivé, živé oči prezrádzajúce temperament; horiace oči (Švant.) prezrádzajúce vášnivosť, temperament; oči mu oživli (Krno) dostali živý výraz; v jeho očiach blčal oheň (Zúb.) jeho pohľad prezrádzal vášnivosť, temperament; hladné, lačné, žiadostivé oči prezrádzajúce žiadostivosť; pozrela na neho s rozšírenými očami (Urb.) s úžasom, s prekvapením; z očí im šibal hnev (Urb.) ich pohľad prezrádzal hnev; v očiach mu svietila zlosť (Min.) jeho pohľad prezrádzal zlosť; usmiate oči prezrádzajúce radosť, veselosť, spokojnosť; vedela sa smiať očami (Vaj.) pohľadom prejaviť veselosť; v očiach mu hrá (ihrá) veselosť, radosť zračí sa v nich veselosť, radosť; pozrieť figliarskym okom šibalsky, huncútsky; hľadel prešibanými očami (Jégé) jeho pohľad prezrádzal prešibanosť; pozerať sa so zaľúbeným okom (Bod.) prejavovať zaľúbenosť; čo všetko mu tie oči rozprávali (Jégé) čo všetko usúdil z pohľadu; vidieť, poznať mu (to) na očiach (z očí) z pohľadu možno vypozorovať, vybadať, vytušiť niečo; čítať niekomu v očiach (z očí) pozorovať, vidieť v pohľade; dohovoriť sa očami pohľadom sa dorozumieť; opité oči prezrádzajúce opitosť; ospalé oči (Vaj.) prezrádzajúce ospalosť; oči sa mu zatvárajú chce sa mu spať; zatvoriť (zavrieť) oči, pren. a) zomrieť; b) nechcieť vidieť, vedome si nevšimnúť niečo; zatvárať oči pre niečím, pren. nechcieť vidieť, vedome si nevšímať niečo; otvoriť oči, pren. prebudiť sa; roztvoriť oči, žmúriť oči, mrkať očami, klipkať očami; prižmúriť, zažmúriť (obe) oči, (jedno) oko. pren. nevšímať si, prehliadnuť, nechcieť vidieť, byť zhovievavý; (ani) oka nezažmúriť nemôcť spať, napr. pre starosť, bolesť; mihnúť okom (očami); ani okom nemihnúť, nepohnúť vôbec nereagovať na niečo; pretrieť si oči, pretierať, utierať si oči po plači al. po spánku; prevracať, vyvracať, obracať oči pohybovať očami a pozerať na všetky strany; odvrátiť, odvracať oči pozerať inde; klopiť, sklopiť oči a) pozerať, pozrieť dolu; b) prejavovať, prejaviť hanblivosť; zdvihnúť oči pozrieť; hľadieť (si), dívať sa, pozrieť (si) do očí (očú); uprieť oči na niekoho pozrieť; jeho oko blúdilo po izbe (Kuk.) rozhliadal sa; voľným (prostým) okom vidieť, pozorovať bez použitia nejakého optického prístroja; viac očí viac vidí (úsl.); kaziť, ničiť si oči robiť niečo, najmä čítať pri zlom svetle; vyklať, vypichnúť, vybiť (si) o.; hovor. o. mu vytieklo po úraze, poranení prišiel oň; expr. oči mu vyškriabem vyhrážka; zatlačiť niekomu oči pri smrti; svetlo mi oslepilo oči nevidel som pre svetlo; v očiach (pred očami) sa mu zahmlilo, zatmelo, pred očami sa mu robili kruhy prestal vidieť; pred očami mu tancovali ohnivé gule (Hor.) nevidel dobre; povedať niekomu niečo (pravdu) do očí priamo, otvorene; smiať sa (zasmiať sa) niekomu do očí vysmievať (vysmiať) ho; lúhať do očí (očú) bezočivo, otvorene; napľuť niekomu do očí výraz opovrhovania niekým; stratiť sa niekomu spred očí zmiznúť; nebo ako o. o jasnej oblohe; čistý, jasný ako rybie o. (napr. obloha, mesiac) veľmi čistý, jasný; pren. krása, ktorú ľudské oko nikdy nevidelo (Bedn.) ktorú človek nevidel; slepý na jedno oko, na obe očí; pren. v očiach niekoho u niekoho, v hodnotení, posudzovaní niekoho; zool. jednoduché (prosté) oči s jednoduchou stavbou; zložité oči so zložitou stavbou; zložené oči (u raka) skladajúce sa z viacerých šošoviek; sklené, umelé o. protéza
● spánok mu sadá (sadol) na oči zaspáva (zaspal); spánok mu trčí (trčal) v očiach chce (chcelo) sa mu spať; spánok mu nešiel (neprichádzal) na oči nemohol zaspať; nepustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) z niekoho, z niečoho oči, oko (pri zápore i očí, oka); nespustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) niekoho, niečo z očí (z oka); neodtrhnúť, nemôcť odtrhnúť oči (očí) od niečoho, od niekoho stále sledovať, pozorovať, hľadieť na niečo, na niekoho; odtrhnúť oči od niekoho, od niečoho prestať pozorovať, sledovať zrakom; nechať (nechávať) oči na niečom, na niekom nevedieť sa vynadívať, so záujmom pozerať; išiel (mal, mohol) oči na nej nechať, div oči na nej nenechal s veľkým záujmom sa na ňu díval, nevedel sa na ňu vynadívať; expr. pásť, popásať (popásť) si oči na niekom s úľubou sa pozerať na niekoho (poobzerať si niekoho); hovor. expr. hltať niekoho očami, ide (išiel) ju zjesť, zožrať očami o veľmi túžobnom al. vyzývavom pohľade; hovor. expr. vyvaliť, vypleštiť, vytreštiť (vyvaľovať, vypliešťať, vytriešťať) oči (na niekoho, na niečo) prekvapene sa pozrieť (pozerať), začudovať sa, zadiviť sa (čudovať sa, diviť sa); stáť, dívať sa, počúvať s vyvalenými, s vypleštenými očami prekvapený, udivený; expr. ide si, má si oči vyočiť, vyhľadieť dlho, sústredene, napäto, s údivom sa pozerá; div si oči nevyočil, oči mu vyšli vyskočiť (vyliezť) z jamôk dlho, sústredene, napäto s údivom pozeral; expr. Jankovi div oči nevypadnú (Ráz.-Mart.) nevie sa vynadívať; visieť očami na niekom, na niečom uprene, sústredene pozerať na niekoho, na niečo; prebehnúť, prejsť očami po niekom, po niečom letmo pozrieť, pozerať; expr. oči mu behajú (behali) rýchle nimi pohybuje (pohyboval), díva (díval) sa z predmetu na predmet; oči sa im stretli jeden druhému do očí; Iba tej jednej do očí pozeráš (Kuk.) iba jednu máš rád. Alebo si sa zahľadel Eve do očú? (Skal.) zaľúbil si sa?; expr. hodiť okom (očami) po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; šibnúť (šibať) okom (očami) po niekom, po niečom, za niekým, za niečím krátko, rýchlo, letmo pozrieť (pozerať); iba jedným okom nazrieť, pozorovať zbežne, letmo; gúľať očami krútiť, pohybovať (napr. v hneve, v zlosti); padnúť niekomu do oka, do očí upútať pozornosť niekoho; zapáčiť sa niekomu; udrieť niekomu do očí upútať pozornosť niekoho; oči mu padli na niečo pozrel na niečo (obyč. náhodou); zavadiť okom na niečo, o niekoho všimnúť si; oči sa mu zastavili na priezvisku (Jes-á) všimol si ho; premerať, odmerať (merať, premeriavať) niekoho očami prísne, skúmavo, pohrdlivo sa pozrieť (pozerať) na niekoho; expr. jastriť očami po niekom, po niečom skúmavo, pozorne pozerať; sliediť očami po niekom pozorovať ho; hľadať očami niekoho, niečo usilovať sa, snažiť sa vidieť, pátrať zrakom; sprevádzať, odprevádzať (odprevadiť) očami niekoho al. niečo pozerať (pozrieť) za niekým al. za niečím; expr. oči sa mu zabodli, zapichli, vpili (vbodávajú, vpíjajú) do niekoho, do niečoho o prenikavom pohľade; expr. pozorne ma prebodávať očami (Jes-á) prezeral; mať oči (ako) na stopkách pátravo, skúmavo, sliedivo al. zvedavo pozerať; oči mu stáli stĺpkom o meravom pohľade; expr. zablýskať, zasvietiť, blysnúť (blýskať) očami ostro, nahnevane al. pátravo pozrieť (pozerať); nevie, kam (kde) oči podieť, obrátiť kam sa prv pozrieť; Kde som len dal (podel) oči! povzdych nad viditeľným omylom. Kde máte oči, človeče? (Tat.) prečo nedávate pozor?; mať všade oči na všetko dozerať, všetko vidieť; nemá sto očí (Kal.) nemôže všetko vidieť, spozorovať; žart. mať na chrbte oči všetko vidieť, zbadať i to, čo sa deje za chrbtom; kde len oko dovidelo (Jes-á) v diaľke, veľmi ďaleko; ak ma oči neklamali (Taj.) ak som dobre videl; dostať sa, prísť niekomu na oči na dohľad, do bezprostrednej blízkosti; byť (niekomu) na očiach v dohľade niekoho; mať niekoho al. niečo na očiach v bezprostrednej blízkosti; hovor. expr. stratiť sa, zmiznúť z očí celkom, úplne sa vzdialiť; ide, kam ho oči vedú bez cieľa; Choď (prac sa, strať sa, hybaj ap.) mi z očí! Choď preč, odíď (v rozčúlení); Nechoď mi, neukáž sa (neukazuj sa) mi na oči! nechcem ťa vidieť; ujsť očiam (niekoho) zmiznúť, stratiť sa; ukázať sa (ukazovať sa) ľuďom na oči vyjsť (vychádzať) na verejnosť; svetu na očiach (Skal.) pred ľuďmi; pred mojimi očami za mojej prítomnosti; medzi štyrmi očami dôverne, bez svedkov, súkromne; presvedčiť sa, vidieť na vlastné oči sám, osobne vidieť, byť pri niečom; mať niekoho al. niečo pred očami a) bezprostredne vidieť, b) predstavovať si, mať na pamäti, myslieť na niekoho al. na niečo; Deti jej rástli pred očami (Skal.) stále ich mala možnosť vidieť; objaviť sa, zjaviť sa, mihnúť sa pred očami, stavať sa pred oči v mysli, v predstavách; nechať niekomu niečo na očiach položiť, uložiť na viditeľné, prístupne miesto; strčiť, postaviť ap. niečo niekomu pred oči do bezprostrednej blízkosti; mať beľmo na očiach nevidieť skutočnosť, pravdu; strhnúť, sňať niekomu beľmo z oka ukázať pravdu; otvoriť niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo; oči sa mu otvorili (otvárajú) pochopil niečo (začína chápať); mať otvorené oči; chodiť, dívať sa s otvorenými očami dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený: To otvárate oči, čo? (Letz); vyhodiť, vyhadzovať niekomu niečo na oči vyčítať, vyčitovať; pozrieť (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí nebáť sa, prejaviť odvahu, smelosť; pozrieť sa pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; hovor. expr. zaslepiť niekomu oči a) oklamať, podviesť niekoho; b) čiastočne ho uspokojiť; sypať (nasypať) niekomu piesok, prach (piesku, prachu) do očí klamať (oklamať) niekoho; vytrieť niekomu oči oklamať, podviesť ho, prejsť mu cez rozum; niekto (niečo) je niekomu tŕňom v oku nie je mu po vôli, prekáža mu; Má rád svojho suseda ako v očiach soľ (Skal.) neznáša ho, nemá ho rád; niečo niekomu oči kole mrzí ho, nepáči sa mu; pravda oči kole (prísl.) je nepríjemná; biť do očí zarážať, byť nápadný, upozorňovať na seba; hľadieť, pozerať na niečo, na niekoho iným okom mať iný názor, inak chápať, inak posudzovať; mať u niekoho dobré (zlé) o. mať (nemať) náklonnosť, priazeň niekoho; pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo krivým okom nepriať niekomu, neželať si niečo, závidieť niekomu; hovor. z očí mu nič dobrého nehľadí o človeku, o ktorom súdime pre výraz očí, že je zlý, prefíkaný, nie charakterný, nezmýšľa dobre; nemať pre niekoho, pre niečo oči nevšímať sa, nepozorovať niekoho, niečo; nerobí to dobré o. vyvoláva to nespokojnosť; (urobiť niečo) pre pekné oči (niekoho) z lásky, zadarmo; robiť, urobiť niečo od oka (odoka) odhadom, bez merania al. počítania; mať (isté) o. presne odhadnúť (napr. pri cielení, strieľaní ap.); má v oku mieru (Hor.) dobre vie odhadnúť; hovor. skúmať, odhadnúť, posudzovať ap. znaleckým (inžinierskym) okom odborne, skúsene, presne; pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho okom odborníka, lekára ap. odborne, ako odborník, lekár ap.; akoby mu z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne celkom sa mu podobá (podobajú); dobre si oči nevyplače, môže si oči vyplakať veľa plače; ani oko neostalo suché, neostalo suchého oka každý plakal; oči sa mu smejú je natešený, prejavuje radosť; expr. má, čo oči (za)žiadajú všetko; hľadieť smrti do očí byť v nebezpečenstve smrti; smrť mu hľadí z očí je smrteľne chorý; strach má veľké oči (prísl.) kto má strach, zveličuje nebezpečenstvo; hovor. príde (prišlo) mu z oči (z očú), dostať z očú (z očí) dostať chorobu, ktorú podľa povery vraj spôsobuje škodlivý pohľad na niekoho, byť urieknutý; zíde z očú, zíde z mysle (z umu) (prísl.) čo (koho) nevidíme, s čím (s kým) sa nestretáme, na to (na toho) ľahko zabudneme; čo oči nevidia, to srdce nebolí (prísl.) o čom človek nevie, to ho netrápi; dá (dal by) si oko vyklať za niekoho, za niečo a) veľmi túži po niečom, po niekom, chce niečo; b) ručí za niekoho, za niečo; o. za o., zub za zub (prísl.) odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa; vrana vrane oko nevykole (prísl.) o spriaznených ľuďoch (obyč. necharakterných), ktorí si neublížia; dať niekomu (poriadnu) medzi oči udrieť po tvári; oko nevidelo, ucho nepočulo o mimoriadnej, neslýchanej veci; o. do duše (do srdca) okno (prísl.) často možno podľa výrazu očí usudzovať na charakter človeka;
2. (mn. č. oká, ôk) niečo tvarom podobné oku: oká na polievke; mastné oká, morské o. vysokohorské jazero veľkej hĺbky; hovor. mačacie o. odroda kremeňa; kurie o. rohovitá (veľmi bolestivá) pokožka na nohe, druh otlaku; el. tech. magické o. na rádioprijímači súčiastka umožňujúca presné vyladenie; volské o. a) kuch. vajce upražené v celosti, bez miešania; b) vin. druh hrozna; v rozličných názvoch rastlín: vranie o. (Paris); oman o. Kristovo (Inula oculus-Christi);
3. (mn. č. oká, ôk) slučka z nejakej tkaniny al. drôtu (napr. na sieti, site, pletive ap.): oká rybárskych sietí (Fig.) oká riečice (Tat.) niekoľko ôk drôteného pletiva (Ondr.);
4. (mn. č. oká, ôk) slučka na chytanie zveri: klásť, zakladať; chytať zver do ôk;
5. okrúhly otvor na rozličných predmetoch: o. páky;
6. kart. druh hazardnej hry;
očisko, -a, očísk str. zvel.