očičko ↗ oko
očisko ↗ oko
oko oka s. 1. pl. N a A oči G očí arch. očú D očiam L očiach I očami ▶ párový guľovitý orgán zraku v hlavovej časti umožňujúci živým tvorom vidieť: veľké, malé oči; mandľové oči podlhovasté, pretiahnuté; čierne, zelené, modré oči; tmavé, sivé oči; nezábudkové oči belasé; prísne, zvedavé, bystré, prenikavé, smutné oči; prižmúrené, privreté oči; ľavé, pravé o.; krátkozraké o. porucha oka, pri ktorej postihnutý rozoznáva vzdialené predmety nejasne; ďalekozraké o. porucha oka, pri ktorej postihnutý rozoznáva blízke predmety nejasne; slepé oči nevidiace; sklené oči bábiky ↗ i lexikalizované spojenie, ↗ i fraz.; sietnica, zrenica oka; kútiky očí; vyšetrenie, operácia oka; odličovač očí; kozmetika na citlivé oči; rýchly pohyb očí; otvárať, otvoriť oči ↗ i fraz.; mať otvorené oči ↗ i fraz.; pozrieť, pozerať sa niekomu do očí; privrieť oči ↗ i fraz.; prižmúriť oči pred ostrým svetlom ↗ i fraz.; zažmúr na chvíľu oči ↗ i fraz.; zatvárať, zavierať oči ↗ i fraz.; zatvoriť, zavrieť oči ↗ i fraz.; klopiť oči obracať smerom dole (v citovom rozrušení); jastriť očami okolo seba prenikavo skúmať zrakom na všetky strany; hľadať očami voľný stôl; upierať oči na dvere sústredene hľadieť; zdvihnúť oči pozrieť dohora; zatlačiť oči niekomu ↗ i fraz.; maľovať si oči líčiť; utrieť si oči vreckovkou; mať červené oči so sčerveneným beľmom a) (u človeka) od plaču, únavy, choroby b) napr. u králikov, myší c) na portrétoch fotografovaných bleskom; mať na oku beľmo chorobný povlak, zákal, ↗ i fraz.; mať tik v oku šklbavý pocit spôsobený sťahom očných svalov; prísť o o.; kaziť si, ničiť si oči slabým svetlom, pri počítači; hrať oku lahodiaci futbal; dostať päsťou medzi oči do tváre, ↗ i fraz.; oči bolia, slzia, pália, štípu; oči mu spočinuli na niečom zahľadel sa na niečo; chirurg musí mať dobré oči ↗ i fraz.; oči mi slabnú, nosím okuliare; v očiach sa jej lesknú slzy; ľudské oko nedokáže zachytiť ultrafialové svetlo; Ohnutými prstami šibrinkovala vo vzduchu, akoby mu chcela vypichnúť oči. [M. Hvorecký]; Psie oči svietia v tme. [M. Vadas] ↗ i fraz.; Vyzeral strašne, mal oči podliate krvou. [K. Gillerová]; pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute [Ľ. Ondrejov] mizli, ↗ i fraz.; [...] tri roky po holokauste to bolo, ako keby nám napľuli do očí. [Týž 2005] ↗ i fraz.; oči svietili, žiarili radosťou, nadšením leskli sa; pren. oko za oko, zub za zub staroveká právna zásada rovnakej odplaty za vykonané zlo, ↗ i parem. ▷ zool. zložené oko zrakový orgán kôrovcov a hmyzu tvorený z niekoľkých očiek, z ktorých každé vníma časť zorného poľa, takže obraz vzniká ako mozaika; lek. syndróm suchého oka očné ochorenie, pri ktorom sa netvorí dostatočné množstvo sĺz potrebných na zvlhčovanie povrchu oka, prejavujúce sa napr. pálením al. pichaním; náb., výtvar. Božie oko symbol ľudského oka v trojuholníku, obyč. obklopenom lúčmi (oko predstavujúce Božiu vševedúcnosť a trojuholník Svätú Trojicu), zobrazovaný napr. na obrazoch al. fasádach chrámov; opt. efekt mačacieho oka charakteristický lesk (kameňa, skla) vytvorený odrazom svetla na vláknach □ sklené, umelé oko očná protéza
2. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ predmet, útvar tvarom podobný oku: nápadne sfarbené oká na krídlach motýľov; veľké pávie o. kruhovitá kresba podobná oku, typická pre chvostové perá niektorých pávov; v polievke plávajú mastné oká; filmár zachytáva svet cez o. kamery; Na kôre sa leskli oká zaschnutej živice. [D. Dušek] ▷ kuch. volské oko upražené nerozmiešané vajce so žĺtkom uprostred; miner. tigrie oko zlatožltá až žltohnedá varieta kremeňa s vláknami amfibolov, drahý kameň s charakteristickým odleskom a efektom mačacieho oka; mačacie oko zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom s charakteristickým odleskom a efektom pripomínajúcim záblesk mačacieho oka v noci; meteor. oko hurikánu kruhovitá oblasť v strede hurikánu s priemerom niekoľko kilometrov s jasným počasím a bezvetrím; šport., eltech. jastrabie oko elektronický kamerový systém na kontrolu presnosti dopadu loptičiek v tenise, vo volejbale, v krikete a pod.; opt. rybie oko objektív s mimoriadne veľkým uhlom záberu a súdkovitým skreslením □ kurie oko (u človeka) ohraničené bolestivé zhrubnutie pokožky na prstoch, päte al. chodidle nôh so zvýrazneným ložiskom stvrdnutej suchej kože uprostred; morské oko vysokohorské bezodtokové jazero ľadovcového pôvodu; vranie oko ľudové označenie vysokej jedovatej byliny s rozkonárenou chlpatou byľou, vranovca štvorlistého Paris quadrifolia; (prv) magické oko zelená ladiaca elektrónka v rádioprijímači umožňujúca správne (presné) naladenie prijímanej rozhlasovej stanice, resp. vyjadrujúca intenzitu signálu
3. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ opracovaný kameň (drahokam, polodrahokam) vsadený do šperku al. upravený kúsok skla ako ozdoba v bižutérii, očko: zásnubné prstene s diamantovým okom; brošňa s modrým melírovaným okom; otočiť prsteň okom k dlani; dámsky strieborný prsteň osadený okami čiernej farby
4. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ krúžok z ohybného materiálu (obyč. kovu) ohnutého do okrúhleho al. oválneho tvaru; článok pohyblivo spojeného radu, ohnivko; syn. očko: dlhé, krátke oká reťaze; zlatá retiazka s hustými malými okami; oká retiazky majú priemer 4 mm; sieť má spevnený okraj s okami, ktoré slúžia na montáž
5. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ niečo ohýbateľné spojené al. uviazané do oválneho al. okrúhleho tvaru na sieti, site, tkanine: kosoštvorcové oká pletiva; veľkosť oka na vlečnej sieti; dámske sieťované pančuchy s veľkými okami; Starký sa díval na vrany, čo znovu prileteli temer až ku drôteným okám plotovej sieťoviny [...]. [Rb 1976]
6. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ okrúhla, oválna súčasť nástroja al. zariadenia s otvorom: oká záhradníckych nožníc; pripojenie vodiča pomocou káblového oka; pripevniť plachtu ku kotviacim okám okolo bazéna; závesy majú oká umožňujúce jednoduché navlečenie na tyč
7. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ slučka na chytanie zveri: učiť sa nastavovať oká; srnec sa chytil do oka; cez zimu chytal zajace do ôk [R. Sloboda]; A prečo nezačneš chodiť do lesa a klásť oká na vysokú [zver]? [V. Šikulová]
8. kart. ▶ kartová (hazardná) hra, pri ktorej súčet hodnôt kariet má byť 21 al. nižší, ale čo najbližší tejto hodnote, očko; výraz pre 21 bodov v tejto hre: nevie hrať o.; prišiel k stolu, kde sa hralo o.; keď sa hrá o., každý už pri rozdávaní kariet vie, že sa bude počítať do dvadsaťjeden; stavil dosť, vedel som, že bude mať o.
◘ fraz. akoby mu z oka vypadol veľmi sa naňho podobá; hovor. [čistý, jasný, triezvy] ako Kristovo ľavé oko absolútne, v najvyššej možnej miere bezchybný, nepošpinený; hodí sa to/pôsobí to [tam] ako päsť na oko nepasuje to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; chrániť/opatrovať/strážiť niekoho, niečo ako oko v hlave al. kniž. chrániť/opatrovať/strážiť niekoho, niečo ako zrenicu svojho oka veľmi starostlivo, úzkostlivo sa o niekoho, o niečo starať; mať oči ako hviezdy mať krásne, trblietavé, žiarivé oči; mať oči ako jastrab/orol/ostriež/rys mať veľmi dobrý, ostrý zrak; mať oči ako plánky mať veľmi veľké oči; mať oči ako sova mať veľké a okrúhle oči; mať oči [belasé/modré] ako nezábudky/nevädze mať dúhovku očí farby jasného neba; hovor. mať oči [červené] ako [angorský] králik/angorák mať začervenané očné bielka, kútiky, spojivky; mať oči [čierne] ako trnky/uhlíky/uhoľ mať veľmi tmavú, čiernu dúhovku očí; mať oči hlboké ako studne mať výrazné oči; oči mu svietia/žiaria ako uhlíky jeho oči vyžarujú jas; vytriešťať/vytreštiť/vypliešťať/vypleštiť oči ako taniere/puk prekvapene, vyjavene sa pozerať, pozrieť; vypliešťať/vypleštiť [na niekoho] oči ako teľa [na nové vráta] byť nepríjemne prekvapený, zaskočený; ak ma oči neklamú ak som dobre videl; ani [jedno] oko neostalo suché všetci plakali; ani oka nezažmúriť vôbec nespať; ani okom nemihol/nemrkol ostal úplne pokojný; až sa mu oči krížia a) je ospalý, chce sa mu spať b) je mu nevoľno, zle od únavy, slabosti, hladu a pod.; publ. bez krvavých očí triezvo, vecne, bez emócií; bez mihnutia oka a) pokojne, bez vzrušenia b) chladnokrvne, bezcitne; bije to do očí je to veľmi nápadné, vzbudzuje to pozornosť; blúdiť očami po niekom, po niečom al. oči niekomu blúdia po niekom, po niečom meniť smer pohľadu; blýskať/blysnúť okom/očami na niekoho/po niekom prísne al. nahnevane pozerať, pozrieť na niekoho; byť [celému] svetu na očiach predvádzať sa pred ľuďmi bez ostychu, zahanbenia; byť niekomu/všetkým na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho, všetkých; byť tŕňom v oku niekomu prekážať niekomu; čítať niekomu v očiach/z očí pozorovať, vidieť v pohľade, vo výraze tváre; čo nemáš oči? al. ty nemáš oči? nevšímaš si, prehliadaš niečo; detskými očami [pozerať, hľadieť na svet, vidieť niečo] ako dieťa, úprimne všetkému veriac, všetkým sa prekvapujúc; div/dobre si oči nevyplače al. môže si oči vyplakať veľmi žiali, veľa plače; div si oči nevyočí pozorne, sústredene hľadí; dívať sa/hľadieť/počúvať/stáť s vyvalenými/vypleštenými očami byť prekvapený, udivený; dva/tri/štyri páry očí dvaja, traja, štyria ľudia; expr. dostať [úder/ranu] medzi oči byť prekvapujúco postihnutý niečím nepríjemným, nežiaducim; gúľať očami úmyselným gúľavým pohybom očí vyjadrovať rozpaky, odmietanie niečoho, znechutenie niečím, hnev a pod.; expr. gúľať očami po niekom/na niekoho nápadne pozerať s cieľom upútať pozornosť niekoho; hádzať očami/okom po niekom, po niečom pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hľadieť/dívať sa na niekoho krivým okom nepriateľsky, nežičlivo sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo, neprajnosť k niekomu; expr. hltať niekoho, niečo očami dívať sa na niekoho, na niečo, prechádzať pohľadom po niekom, po niečom s dychtivým zaujatím; hodiť/šibnúť/šprihnúť niečo niekomu do očí/medzi oči robiť niekomu ostré výčitky, napomenúť, pripomenúť prehrešky; hodiť/šibnúť okom/očami po niekom, po niečom letmo, krátko sa pozrieť na niekoho, na niečo; chodiť so zavretými/zaviazanými očami byť nevšímavý, ľahostajný k svojmu okoliu, k tomu, čo sa okolo deje; choď/choďte/strať sa/straťte sa/prac sa/practe sa/zmizni/zmiznite mi z očí! zlostná výzva na odchod; chrstnúť niekomu pravdu/výčitku do očí priamo, až bezohľadne niečo niekomu povedať; [iba] jedným okom pozrieť letmo, zbežne prezrieť; iba/len oči mu jedia/by mu jedli žiada sa mu jesť, aj keď má dosť; expr. ide ho/to očami zjesť/prehltnúť al. skoro ho/to očami zje al. div/dobre ho/to očami nezje dychtivo, s obdivom, túžobne sa na niekoho, na niečo pozerá; hovor. expr. ide ju zožrať očami pozerať na niekoho veľmi žiadostivo, vyzývavo; ide, kam ho [dve] oči vedú ide bez cieľa, bez plánu, je mu jedno, kam ide; ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ide si oči vyočiť pozerá sa s veľkým záujmom, sústredene na niekoho, na niečo; inými očami/iným okom [vidieť niečo, niekoho, pozerať, hľadieť na niečo, na niekoho] vnímať, posudzovať niečo, niekoho inak ako doteraz, iným spôsobom, odlišne; iskriť očami prejavovať hnev, zlosť, zlostne pozerať; jedným okom hľadieť/dívať sa niekde [a druhým inam] venovať pozornosť viacerým veciam súčasne; je to pastva pre oči (pozerať sa na) niečo veľmi krásne; kam oko dovidí/dohliadne veľmi ďaleko a do všetkých strán; kam si podel oči? al. kde si dal oči? zle si sa rozhodol, zle si si vybral; hovor. expr. kde máš oči? dávaj pozor, narazil si do mňa, udrel si ma; klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne luhať, vymýšľať si; klesnúť v niečích očiach prísť o úctu, vážnosť; kútikom oka [pozerať, pozrieť sa na niečo, pozorovať niečo] ukradomky, nenápadne, nevzbudzujúc pozornosť; mám/nemám oči uvedomujem si, neuvedomujem si, čo je zjavné; mať beľmo na očiach nevidieť skutočnosť, fakty, byť zaslepený; mať dobré oko/dobré oči a) byť presný, napr. pri streľbe b) vedieť niečo, niekoho dobre odhadnúť, posúdiť; mať iné oči na niekoho, na niečo vnímať, hodnotiť odlišne niekoho, niečo (v porovnaní s inými); mať klapky na očiach al. chodiť s klapkami na očiach (o človeku) nevidieť al. nechcieť vidieť skutočnosť, byť zaslepený, obmedzený; mať kruhy pod očami v dôsledku nedostatku spánku al. vyčerpania mať tmavé plochy pod očami; mať malé oči a) byť ospanlivý b) byť nevyspatý; mať oči [aj] na chrbte všetko vidieť, zbadať, čo nie je také zjavné; mať oči len/iba pre niekoho všímať si, venovať pozornosť iba niekomu; mať oči na stopkách sústredene, ostražito niečo pozorovať, byť v strehu; publ. mať oči pre plač byť nešťastný, smutný z výsledku činnosti; mať oči prilepené na niekom, na niečom uprene pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo; mať oči všade/vzadu všetko vidieť, všetko si všímať a sledovať; mať oko/oči na niečo, na niekoho rozpoznať, uvidieť niečo, kvality niekoho, čo sa bežne nevníma; mať otvorené oči al. chodiť s otvorenými očami všímať si svoje okolie, byť pozorný, vnímavý; mať pichľavé oči nepríjemne, nežičlivo hľadieť; mať presné oko dobre cieliť pri streľbe; mať slabé oči zle vidieť; mať slzy v očiach al. mať plné oči sĺz prejaviť intenzívne prežívanie emócie plačom, plakať; mať [stále/neustále] na očiach niekoho, niečo stále sa na niekoho, na niečo dívať, dozerať, dohliadať, niekoho, niečo pozorovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo; mať [stále] pred očami niekoho, niečo neustále si niekoho, niečo predstavovať, neustále na niekoho, na niečo myslieť; mať tmu pred očami a) stratiť schopnosť (jasne) vidieť (v dôsledku fyzickej slabosti, nevoľnosti al. emocionálneho vypätia, rozrušenia) b) stratiť schopnosť správne myslieť, uvažovať, reagovať, mať výpadok pamäti; mať u niekoho [dobré] oko byť u niekoho obľúbený, získať si niečiu priazeň, dôveru a pod.; mať veľké oči a) byť chamtivý, chcieť viac b) mať prehnané ambície, požiadavky, nároky; medzi štyrmi očami bez svedkov, dôverne; mihnutím/mihom oka za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, bleskovo; modré pod okom krvná podliatina, obyč. od úderu; môcť/nemôcť sa ukázať ľuďom/niekomu na oči môcť, nemôcť vyjsť na verejnosť, stretnúť sa s niekým z nejakého dôvodu; napľuť niekomu do očí prejaviť hlboké opovrhnutie niekým; na vlastné oči [vidieť niečo, presvedčiť sa o niečom] osobne; [navždy/naveky] zavrieť/zatvoriť oči prestať žiť, zomrieť; nechoď mi na oči! nechcem ťa vidieť; nech sa mi neukazuje [viac] na oči nechcem sa s ním stretnúť, dostať sa s ním do styku, uvidieť ho; hrub. nemám oči na zadku nevidím, čo je za mojím chrbtom; nemôže/nevie/nedokáže odtrhnúť/odlepiť oči od niekoho, od niečoho uprene, sústredene, s údivom al. so záľubou pozoruje, sleduje niekoho, niečo zrakom; nespúšťať/nespustiť oči/oko/oka z niekoho, z niečoho uprene sa na niekoho, na niečo pozerať; nespúšťať/nespustiť niekoho, niečoho z očí/oka a) uprene sa na niekoho, na niečo pozerať b) pozorovať, sledovať niekoho, niečo, obyč. s nejakým úmyslom; neveriť vlastným očiam byť veľmi prekvapený, veľmi sa zadiviť z uvideného; nevidí pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý; nezažmúriť oka/ani oko nespať ani chvíľu; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nevyzerá na dobrého človeka, nevzbudzuje dôveru; niečo bije do očí niečo je veľmi nápadné; niečo mu kole oči niečo niekoho znepokojuje, dráždi, prekáža mu; obracať oči k nebu modlitbami prosiť Boha o uskutočnenie, splnenie niečoho; obrátiť oči v stĺp/stĺpom (s pohľadom vyvráteným celkom nahor) posmešne prejaviť nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie; oči mu behajú po niečom al. očami behá po niečom a) pohľad presúva z predmetu na predmet b) rýchlo číta; oči mu padli na niečo pozrel sa na niečo, obyč. náhodou; oči mu stoja stĺpkom a) má meravý pohľad b) je mŕtvy, nežije; oči mu svietia/iskria/horia je naplnený nejakým citom, napr. šťastím, radosťou, láskou, hnevom, nenávisťou; oči mu vyliezli z jamiek/jamôk al. išli mu oči vyskočiť z jamiek/jamôk al. skoro mu oči vypadli z jamiek/jamôk veľmi sa začudoval; oči sa im stretli pozreli sa na seba; oči sa mu smejú je natešený, veľmi sa teší; oči sa mu stĺpkom obracajú umiera; oči ti vyškriabem! (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu; od oka/podľa oka [robiť, rátať niečo] bez merania al. počítania, odhadom; odborné oko a) odborník, znalec b) pohľad, názor odborníka; odborným okom [pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho] kvalifikovaným spôsobom, odborne, ako odborník; odchádzať niekomu pred očami slabnúť od choroby, blížiť sa k smrti; otvárať/otvoriť niekomu oči ukazovať, ukázať niekomu skutočnosť, fakty, poskytovať, poskytnúť niekomu nové informácie z iných, ďalších zdrojov; hovor. otvárať oči [nad niečím] veľmi sa niečomu čudovať, byť prekvapený; otvorili sa mu oči zrazu niečomu porozumel a uvedomil si skutočný stav vecí; bibl. padli mu z očí šupiny al. padol mu z očí závoj začal niečo vnímať pravdivo, objektívne; padnúť niekomu do oka/do očí a) upútať niečiu pozornosť b) zapáčiť sa niekomu; padnúť si do oka vzbudiť k sebe vzájomné sympatie, lásku; pásť si oči na niečom, na niekom so záujmom a obdivom sa na niečo, na niekoho pozerať; potešiť niečím oko spôsobiť radosť niečím pekným; povedať niekomu pravdu do očí priamo, otvorene, bez okolkov; pozerať/pozrieť/hľadieť/dívať sa smrti do očí byť vo veľkom al. smrteľnom nebezpečenstve; pozorným okom [sledovať, skúmať niečo] sústredene a skúmavo; pozrieť sa [smelo] pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; prebehnúť/prejsť očami niečo, niekoho/po niečom, po niekom letmo a rýchlo pozrieť, pozerať; prebodnúť/prepichnúť očami niekoho prenikavo al. zlostne sa pozrieť na niekoho; premeriavať/premerať niekoho očami skúmavo al. prísne sa pozerať, pozrieť na niekoho; pre modré oči [robiť, vykonať niečo] bez príčiny, bez dôvodu; pre neškolené oko z hľadiska neodborníka, laika; pre pekné oči [robiť, vykonať niečo] bez náhrady, zadarmo, bezodplatne; prevracať/prevrátiť oči/očami pohŕdavo, opovržlivo, s iróniou dávať, dať najavo nesúhlas al. nespokojnosť; príde/prišlo mu z očí niekto ho uriekne, uriekol; privierať/privrieť oko/oči nad niečím úmyselne niečo prehliadať, prehliadnuť, prepačovať, prepáčiť al. zhovievavo posudzovať, posúdiť; prižmúriť/zažmúriť oko/oči nad niečím, nad niekým úmyselne niečo, niekoho prehliadnuť, prepáčiť al. zhovievavo posúdiť; robia sa mu kruhy pred očami pociťuje slabosť, obyč. od hladu al. bolesti, a nejasne vidí, má zhoršené videnie; robiť na niekoho psie oči prosíkavo hľadieť; robiť/urobiť oči na niekoho pútať, upútať pozornosť pohľadom; robí/urobí všetko, čo jej/mu na očiach vidí plní, splní jej, mu každé želanie, úplne všetko; sklenené oči nehybné, meravé; expr. skoro mu oči vypadli al. išli mu oči vypadnúť al. div/dobre že mu oči nevypadnú a) veľmi ho niečo prekvapilo b) so záujmom, zvedavo al. dychtivo sa pozerá; slzy mu hrajú/hrali/zahrali v očiach plače, plakal, začal plakať; smiať sa niekomu do očí posmeškami dávať najavo pohŕdanie, škodoradosť a pod.; smrť mu hľadí z očí je smrteľne chorý; snívať s otvorenými očami oddávať sa príjemným predstavám, rojčiť; spadli mu klapky z očí spoznal skutočný stav vecí, začal uvažovať realisticky; stratiť sa z očí niekomu nepozorovane, nenápadne odísť, vytratiť sa; strieľať očami po niekom, po niečom opakovane krátko a ostro pozerať na niekoho, na niečo; stúpnuť v očiach niekoho získať si niečiu úctu, obdiv, uznanie, často prekvapivo al. nečakane; sypať niekomu piesok/prach do očí zastierať skutočný stav vecí, klamať; bibl. to ešte ľudské oko nevidelo al. to oko nevidelo, ucho neslýchalo je to niečo mimoriadne, nezvyčajné; visieť očami na niekom, na niečom sústredene pozerať na niekoho, na niečo, uprene pozorovať niekoho, niečo; vlastnými očami sa dívať na niečo mať samostatný názor na niečo; v niečích očiach u niekoho (v hodnotení, posudzovaní); v očiach verejnosti vo všeobecnosti (vnímaný, hodnotený); voľným okom [vidieť, pozorovať] iba zrakom, bez optických pomôcok; vpíjať sa/vpiť sa očami do niekoho, do niečoho prenikavo, uprene sa pozerať, pozrieť na niekoho, na niečo; vyhadzovať/vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať niekomu niečo zlé, čo vykonal; hovor. expr. vyvaľovať/vyvaliť/vypliešťať/vypleštiť/vytriešťať/vytreštiť oči [na niekoho, na niečo] prekvapene, udivene sa pozerať, pozrieť, čudovať sa, začudovať sa, diviť sa, zadiviť sa; vyzliekať očami niekoho neslušne, žiadostivo hľadieť na niekoho, predstavovať si niekoho bez šiat; zabodávať/zabodnúť oči do niekoho uprene sa pozerať, pozrieť; zahmlilo/zahmlieva sa mu pred očami a) prestal, prestáva vidieť pri strácaní vedomia b) stratil, stráca schopnosť (z citového rozrušenia al. fyzickej slabosti) správne myslieť, uvažovať, reagovať; zaiskrilo sa mu v očiach (po údere, náraze do hlavy) pocítiť silnú bolesť; zalepiť oči niekomu čiastočne uspokojiť niečie požiadavky, nároky, pohľadávky; zaprieť/odškriepiť/odtajiť [aj vlastný] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; zaslepiť oči niekomu a) urobiť nekritickým, nevnímavým na nedostatky, oklamať, podviesť b) čiastočne uspokojiť; zatlačiť niekomu oči zavrieť oči, viečka mŕtvemu; zatmelo/zatmilo/zatmieva sa mu v očiach/pred očami a) prestal, prestával vidieť pri strácaní vedomia b) stratiť, strácať schopnosť (z citového rozrušenia al. fyzickej slabosti) správne myslieť, uvažovať, reagovať; zatvárať/zavierať oči pred niečím z obavy al. zo zbabelosti si niečo nevšímať; zatvoriť/zavrieť oči prestať žiť, zomrieť; zavadiť okom/očami o niečo, o niekoho krátko sa pristaviť pohľadom, všimnúť si; závidieť aj nos medzi očami a) závidieť úplne všetko b) závidieť akúkoľvek drobnosť; zmiznúť z očí a) prestať byť viditeľným b) nachádzať sa, byť, vyskytovať sa na neznámom mieste
◘ parem. čo oči nevidia/oko nevidí, to srdce nebolí o čom človek nevie, to ho netrápi; bibl. oko za oko, zub za zub rovnako sa odplácať za vykonané zlo; bibl. majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú nechcú vidieť, nechcú počuť; otváraj oči, a nie ústa netreba robiť unáhlené závery bez dôkladného preskúmania situácie; pravda oči kole pravda je nepríjemná; strach má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; šťastie oči zaslepuje, nešťastie otvára pohľad na okolie ovplyvňuje to, či je človek šťastný al. nešťastný; bibl. v cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí vlastné chyby nevidí a druhého chyby zveličuje; viac očí viac vidí jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší; vrana vrane oko nevykole ľudia s rovnakými záujmami držia spolu; zíde z očí, zíde z mysle koho nevidíme al. s čím sa nestretneme, na toho al. na to ľahko, rýchlo zabudneme
▷ zdrob. ↗ očko; očičko -ka -čiek s. zdrob. i expr. k 1: dievčatko pozorovalo scénu rozžiarenými očičkami; Manželovi šibalsky zaihrali očičká, lebo tušil, že to zas bude nejaká perla. [D. Dán]; očisko -ka očísk s. zvel.: Akoby ho tými veľkými čiernymi očiskami chcela uhranúť. [B. Šikula]; videl som len strach v ich vytreštených očiskách [P. Glocko]; Rišovi [kocúrovi] spod skrine len očiská blýskali. [InZ 2001]