Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

oko -a s.

1. mn. oči očí/ arch. očú -iam -iach -ami guľovitý orgán zraku uložený v hlave: sivé, čierne oči, kruhy pod o-mi, oči bolia, štípu, slzia; otvárať oči i fraz. čudovať sa; zatvárať oči pred niečím i fraz. vedome si nevšímať; otvoriť oči i pren. zobudiť sa; mať otvorené oči i fraz. byť vnímavý; zatvoriť oči i pren. zaspať, zjemn. zomrieť; ani o-m nemihnúť i fraz. nereagovať; pred o-mi sa mu robia kruhy, iskrí mu v očiach

2. mn. oká ôk -ám -ách -ami čo je tvarom ap. podobné oku: o. na polievke; morské o. horské jazero; → volské o.; → kurie o.; o. siete, riečice; klásť oká slučky na chytanie zveri

oči ako trnky čierne; oči ako päste, ako plánky veľké; povedať do očí priamo; smiať sa niekomu do očí vysmievať sa; klamať do očí bezočivo; nespustiť z očí niekoho, nespustiť oči z niekoho, niečoho a) sledovať b) uprene pozorovať; pásť si na niečom oči so záujmom pozerať; ísť si oči vyočiť, mať oči (ako) na stopkách, visieť o-mi na niekom, niečom napäto, sústredene pozerať; skoro mu oči vyliezli z jamiek veľmi sa začudoval; chrániť, opatrovať ako o. v hlave úzkostlivo; kde podel oči? zle si vybral; nevidieť pre oči čo je nablízku; robí, čo mu na očiach vidí všetko; expr.: gúľať o-mi po niekom; hodiť, šibnúť o-om po niekom, niečom letmo pozrieť; padnúť niekomu do oka; udrieť do očí upútať; oči mu stáli stĺpkom meravo hľadel; nežil; mať oči všade všetko vidieť; mať klapky na o-ch byť zaslepený; medzi štyrmi o-mi dôverne; vidieť na vlastné oči sám; mať → beľmo na o-ch; vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať; pozrieť sa smelo do očí nebáť sa; je mu to → tŕňom v oku; → bije to do očí; mať u niekoho (dobré) o. priazeň; hľadieť na niekoho, niečo krivým o-m nežičlivo; nič dobré mu z očí nehľadí; urobiť niečo pre pekné oči zadarmo; akoby mu bol z oka vypadol veľmi sa mu podobá; dal by si o. vyklať za to veľmi to má rád: iba oči by mu jedlidosť, ale sa mu žiada; hľadieť → smrti do očí; strach má veľké oči; → príde mu z očí/očú; o. za oko, zub za zub odplácať rovné rovným; vrana vrane o. nevykole; čo oči nevidia, to srdce nebolí; v → cudzom oku vidí smeť, a v svojom brvno nevidí;

očný príd.: o-á sliznica; o. lekár;

očisko -a -čísk s. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oko ‑a mn. oči očí D očiam L očiach I očami s. (orgán zraku); očný; očisko ‑a očísk s.
oko ‑a mn. oká ôk D okám L okách I okami s. (niečo podobné oku)

oko oka pl. N oči G očí D očiam L očiach I očami s. (živočíšne)

oko oka pl. N oká G ôk D okám L okách I okami s. (podobné oku, iné ako živočíšne)

očičkooko


očiskooko


oko oka s. 1. pl. N a A oči G očí arch. očú D očiam L očiach I očamipárový guľovitý orgán zraku v hlavovej časti umožňujúci živým tvorom vidieť: veľké, malé oči; mandľové oči podlhovasté, pretiahnuté; čierne, zelené, modré oči; tmavé, sivé oči; nezábudkové oči belasé; prísne, zvedavé, bystré, prenikavé, smutné oči; prižmúrené, privreté oči; ľavé, pravé o.; krátkozraké o. porucha oka, pri ktorej postihnutý rozoznáva vzdialené predmety nejasne; ďalekozraké o. porucha oka, pri ktorej postihnutý rozoznáva blízke predmety nejasne; slepé oči nevidiace; sklené oči bábikyi lexikalizované spojenie, ↗ i fraz.; sietnica, zrenica oka; kútiky očí; vyšetrenie, operácia oka; odličovač očí; kozmetika na citlivé oči; rýchly pohyb očí; otvárať, otvoriť očii fraz.; mať otvorené očii fraz.; pozrieť, pozerať sa niekomu do očí; privrieť očii fraz.; prižmúriť oči pred ostrým svetlomi fraz.; zažmúr na chvíľu očii fraz.; zatvárať, zavierať očii fraz.; zatvoriť, zavrieť očii fraz.; klopiť oči obracať smerom dole (v citovom rozrušení); jastriť očami okolo seba prenikavo skúmať zrakom na všetky strany; hľadať očami voľný stôl; upierať oči na dvere sústredene hľadieť; zdvihnúť oči pozrieť dohora; zatlačiť oči niekomui fraz.; maľovať si oči líčiť; utrieť si oči vreckovkou; mať červené oči so sčerveneným beľmom a) (u človeka) od plaču, únavy, choroby b) napr. u králikov, myší c) na portrétoch fotografovaných bleskom; mať na oku beľmo chorobný povlak, zákal, ↗ i fraz.; mať tik v oku šklbavý pocit spôsobený sťahom očných svalov; prísť o o.; kaziť si, ničiť si oči slabým svetlom, pri počítači; hrať oku lahodiaci futbal; dostať päsťou medzi oči do tváre, ↗ i fraz.; oči bolia, slzia, pália, štípu; oči mu spočinuli na niečom zahľadel sa na niečo; chirurg musí mať dobré očii fraz.; oči mi slabnú, nosím okuliare; v očiach sa jej lesknú slzy; ľudské oko nedokáže zachytiť ultrafialové svetlo; Ohnutými prstami šibrinkovala vo vzduchu, akoby mu chcela vypichnúť oči. [M. Hvorecký]; Psie oči svietia v tme. [M. Vadas]i fraz.; Vyzeral strašne, mal oči podliate krvou. [K. Gillerová]; pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute [Ľ. Ondrejov] mizli, ↗ i fraz.; [...] tri roky po holokauste to bolo, ako keby nám napľuli do očí. [Týž 2005]i fraz.; oči svietili, žiarili radosťou, nadšením leskli sa; pren. oko za oko, zub za zub staroveká právna zásada rovnakej odplaty za vykonané zlo, ↗ i parem.zool. zložené oko zrakový orgán kôrovcov a hmyzu tvorený z niekoľkých očiek, z ktorých každé vníma časť zorného poľa, takže obraz vzniká ako mozaika; lek. syndróm suchého oka očné ochorenie, pri ktorom sa netvorí dostatočné množstvo sĺz potrebných na zvlhčovanie povrchu oka, prejavujúce sa napr. pálením al. pichaním; náb., výtvar. Božie oko symbol ľudského oka v trojuholníku, obyč. obklopenom lúčmi (oko predstavujúce Božiu vševedúcnosť a trojuholník Svätú Trojicu), zobrazovaný napr. na obrazoch al. fasádach chrámov; opt. efekt mačacieho oka charakteristický lesk (kameňa, skla) vytvorený odrazom svetla na vláknach □ sklené, umelé oko očná protéza
2. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ predmet, útvar tvarom podobný oku: nápadne sfarbené oká na krídlach motýľov; veľké pávie o. kruhovitá kresba podobná oku, typická pre chvostové perá niektorých pávov; v polievke plávajú mastné oká; filmár zachytáva svet cez o. kamery; Na kôre sa leskli oká zaschnutej živice. [D. Dušek]kuch. volské oko upražené nerozmiešané vajce so žĺtkom uprostred; miner. tigrie oko zlatožltá až žltohnedá varieta kremeňa s vláknami amfibolov, drahý kameň s charakteristickým odleskom a efektom mačacieho oka; mačacie oko zelenomodrá odroda kremeňa s azbestom s charakteristickým odleskom a efektom pripomínajúcim záblesk mačacieho oka v noci; meteor. oko hurikánu kruhovitá oblasť v strede hurikánu s priemerom niekoľko kilometrov s jasným počasím a bezvetrím; šport., eltech. jastrabie oko elektronický kamerový systém na kontrolu presnosti dopadu loptičiek v tenise, vo volejbale, v krikete a pod.; opt. rybie oko objektív s mimoriadne veľkým uhlom záberu a súdkovitým skreslením □ kurie oko (u človeka) ohraničené bolestivé zhrubnutie pokožky na prstoch, päte al. chodidle nôh so zvýrazneným ložiskom stvrdnutej suchej kože uprostred; morské oko vysokohorské bezodtokové jazero ľadovcového pôvodu; vranie oko ľudové označenie vysokej jedovatej byliny s rozkonárenou chlpatou byľou, vranovca štvorlistého Paris qua­drifolia; (prv) magické oko zelená ladiaca elektrónka v rádioprijímači umožňujúca správne (presné) naladenie prijímanej rozhlasovej stanice, resp. vyjadrujúca intenzitu signálu
3. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okamiopracovaný kameň (drahokam, polodrahokam) vsadený do šperku al. upravený kúsok skla ako ozdoba v bižutérii, očko: zásnubné prstene s diamantovým okom; brošňa s modrým melírovaným okom; otočiť prsteň okom k dlani; dámsky strieborný prsteň osadený okami čiernej farby
4. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okamikrúžok z ohybného materiálu (obyč. kovu) ohnutého do okrúhleho al. oválneho tvaru; článok pohyblivo spojeného radu, ohnivko; syn. očko: dlhé, krátke oká reťaze; zlatá retiazka s hustými malými okami; oká retiazky majú priemer 4 mm; sieť má spevnený okraj s okami, ktoré slúžia na montáž
5. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okaminiečo ohýbateľné spojené al. uviazané do oválneho al. okrúhleho tvaru na sieti, site, tkanine: kosoštvorcové oká pletiva; veľkosť oka na vlečnej sieti; dámske sieťované pančuchy s veľkými okami; Starký sa díval na vrany, čo znovu prileteli temer až ku drôteným okám plotovej sieťoviny [...]. [Rb 1976]
6. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okamiokrúhla, oválna súčasť nástroja al. zariadenia s otvorom: oká záhradníckych nožníc; pripojenie vodiča pomocou káblového oka; pripevniť plachtu ku kotviacim okám okolo bazéna; závesy majú oká umožňujúce jednoduché navlečenie na tyč
7. pl. N a A oká G ôk D okám L okách I okami ▶ slučka na chytanie zveri: učiť sa nastavovať oká; srnec sa chytil do oka; cez zimu chytal zajace do ôk [R. Sloboda]; A prečo nezačneš chodiť do lesa a klásť oká na vysokú [zver]? [V. Šikulová]
8. kart. ▶ kartová (hazardná) hra, pri ktorej súčet hodnôt kariet má byť 21 al. nižší, ale čo najbližší tejto hodnote, očko; výraz pre 21 bodov v tejto hre: nevie hrať o.; prišiel k stolu, kde sa hralo o.; keď sa hrá o., každýpri rozdávaní kariet vie, že sa bude počítať do dvadsaťjeden; stavil dosť, vedel som, že bude mať o.
fraz. akoby mu z oka vypadol veľmi sa naňho podobá; hovor. [čistý, jasný, triezvy] ako Kristovo ľavé oko absolútne, v najvyššej možnej miere bezchybný, nepošpinený; hodí sa to/pôsobí to [tam] ako päsť na oko nepasuje to tam so zreteľom na celok, vôbec to nepristane k ostatným veciam; chrániť/opatrovať/strážiť niekoho, niečo ako oko v hlave al. kniž. chrániť/opatrovať/strážiť niekoho, niečo ako zrenicu svojho oka veľmi starostlivo, úzkostlivo sa o niekoho, o niečo starať; mať oči ako hviezdy mať krásne, trblietavé, žiarivé oči; mať oči ako jastrab/orol/ostriež/rys mať veľmi dobrý, ostrý zrak; mať oči ako plánky mať veľmi veľké oči; mať oči ako sova mať veľké a okrúhle oči; mať oči [belasé/modré] ako nezábudky/nevädze mať dúhovku očí farby jasného neba; hovor. mať oči [červené] ako [angorský] králik/angorák mať začervenané očné bielka, kútiky, spojivky; mať oči [čierne] ako trnky/uhlíky/uhoľ mať veľmi tmavú, čiernu dúhovku očí; mať oči hlboké ako studne mať výrazné oči; oči mu svietia/žiaria ako uhlíky jeho oči vyžarujú jas; vytriešťať/vytreštiť/vypliešťať/vypleštiť oči ako taniere/puk prekvapene, vyjavene sa pozerať, pozrieť; vypliešťať/vypleštiť [na niekoho] oči ako teľa [na nové vráta] byť nepríjemne prekvapený, zaskočený; ak ma oči neklamú ak som dobre videl; ani [jedno] oko neostalo suché všetci plakali; ani oka nezažmúriť vôbec nespať; ani okom nemihol/nemrkol ostal úplne pokojný; až sa mu oči krížia a) je ospalý, chce sa mu spať b) je mu nevoľno, zle od únavy, slabosti, hladu a pod.; publ. bez krvavých očí triezvo, vecne, bez emócií; bez mihnutia oka a) pokojne, bez vzrušenia b) chladnokrvne, bezcitne; bije to do očí je to veľmi nápadné, vzbudzuje to pozornosť; blúdiť očami po niekom, po niečom al. oči niekomu blúdia po niekom, po niečom meniť smer pohľadu; blýskať/blysnúť okom/očami na niekoho/po niekom prísne al. nahnevane pozerať, pozrieť na niekoho; byť [celému] svetu na očiach predvádzať sa pred ľuďmi bez ostychu, zahanbenia; byť niekomu/všetkým na očiach byť vystavený pohľadu, pozornosti niekoho, všetkých; byť tŕňom v oku niekomu prekážať niekomu; čítať niekomu v očiach/z očí pozorovať, vidieť v pohľade, vo výraze tváre; čo nemáš oči? al. ty nemáš oči? nevšímaš si, prehliadaš niečo; detskými očami [pozerať, hľadieť na svet, vidieť niečo] ako dieťa, úprimne všetkému veriac, všetkým sa prekvapujúc; div/dobre si oči nevyplače al. môže si oči vyplakať veľmi žiali, veľa plače; div si oči nevyočí pozorne, sústredene hľadí; dívať sa/hľadieť/počúvať/stáť s vyvalenými/vypleštenými očami byť prekvapený, udivený; dva/tri/štyri páry očí dvaja, traja, štyria ľudia; expr. dostať [úder/ranu] medzi oči byť prekvapujúco postihnutý niečím nepríjemným, nežiaducim; gúľať očami úmyselným gúľavým pohybom očí vyjadrovať rozpaky, odmietanie niečoho, znechutenie niečím, hnev a pod.; expr. gúľať očami po niekom/na niekoho nápadne pozerať s cieľom upútať pozornosť niekoho; hádzať očami/okom po niekom, po niečom pozerať sa s úmyslom upútať pozornosť; hľadieť/dívať sa na niekoho krivým okom nepriateľsky, nežičlivo sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo, neprajnosť k niekomu; expr. hltať niekoho, niečo očami dívať sa na niekoho, na niečo, prechádzať pohľadom po niekom, po niečom s dychtivým zaujatím; hodiť/šibnúť/šprihnúť niečo niekomu do očí/medzi oči robiť niekomu ostré výčitky, napomenúť, pripomenúť prehrešky; hodiť/šibnúť okom/očami po niekom, po niečom letmo, krátko sa pozrieť na niekoho, na niečo; chodiť so zavretými/zaviazanými očami byť nevšímavý, ľahostajný k svojmu okoliu, k tomu, čo sa okolo deje; choď/choďte/strať sa/straťte sa/prac sa/practe sa/zmizni/zmiznite mi z očí! zlostná výzva na odchod; chrstnúť niekomu pravdu/výčitku do očí priamo, až bezohľadne niečo niekomu povedať; [iba] jedným okom pozrieť letmo, zbežne prezrieť; iba/len oči mu jedia/by mu jedli žiada sa mu jesť, aj keďdosť; expr. ide ho/to očami zjesť/prehltnúť al. skoro ho/to očami zje al. div/dobre ho/to očami nezje dychtivo, s obdivom, túžobne sa na niekoho, na niečo pozerá; hovor. expr. ide ju zožrať očami pozerať na niekoho veľmi žiadostivo, vyzývavo; ide, kam ho [dve] oči vedú ide bez cieľa, bez plánu, je mu jedno, kam ide; ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ide si oči vyočiť pozerá sa s veľkým záujmom, sústredene na niekoho, na niečo; inými očami/iným okom [vidieť niečo, niekoho, pozerať, hľadieť na niečo, na niekoho] vnímať, posudzovať niečo, niekoho inak ako doteraz, iným spôsobom, odlišne; iskriť očami prejavovať hnev, zlosť, zlostne pozerať; jedným okom hľadieť/dívať sa niekde [a druhým inam] venovať pozornosť viacerým veciam súčasne; je to pastva pre oči (pozerať sa na) niečo veľmi krásne; kam oko dovidí/dohliadne veľmi ďaleko a do všetkých strán; kam si podel oči? al. kde si dal oči? zle si sa rozhodol, zle si si vybral; hovor. expr. kde máš oči? dávaj pozor, narazil si do mňa, udrel si ma; klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne luhať, vymýšľať si; klesnúť v niečích očiach prísť o úctu, vážnosť; kútikom oka [pozerať, pozrieť sa na niečo, pozorovať niečo] ukradomky, nenápadne, nevzbudzujúc pozornosť; mám/nemám oči uvedomujem si, neuvedomujem si, čo je zjavné; mať beľmo na očiach nevidieť skutočnosť, fakty, byť zaslepený; mať dobré oko/dobré oči a) byť presný, napr. pri streľbe b) vedieť niečo, niekoho dobre odhadnúť, posúdiť; mať iné oči na niekoho, na niečo vnímať, hodnotiť odlišne niekoho, niečo (v porovnaní s inými); mať klapky na očiach al. chodiť s klapkami na očiach (o človeku) nevidieť al. nechcieť vidieť skutočnosť, byť zaslepený, obmedzený; mať kruhy pod očami v dôsledku nedostatku spánku al. vyčerpania mať tmavé plochy pod očami; mať malé oči a) byť ospanlivý b) byť nevyspatý; mať oči [aj] na chrbte všetko vidieť, zbadať, čo nie je také zjavné; mať oči len/iba pre niekoho všímať si, venovať pozornosť iba niekomu; mať oči na stopkách sústredene, ostražito niečo pozorovať, byť v strehu; publ. mať oči pre plač byť nešťastný, smutný z výsledku činnosti; mať oči prilepené na niekom, na niečom uprene pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo; mať oči všade/vzadu všetko vidieť, všetko si všímať a sledovať; mať oko/oči na niečo, na niekoho rozpoznať, uvidieť niečo, kvality niekoho, čo sa bežne nevníma; mať otvorené oči al. chodiť s otvorenými očami všímať si svoje okolie, byť pozorný, vnímavý; mať pichľavé oči nepríjemne, nežičlivo hľadieť; mať presné oko dobre cieliť pri streľbe; mať slabé oči zle vidieť; mať slzy v očiach al. mať plné oči sĺz prejaviť intenzívne prežívanie emócie plačom, plakať; mať [stále/neustále] na očiach niekoho, niečo stále sa na niekoho, na niečo dívať, dozerať, dohliadať, niekoho, niečo pozorovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo; mať [stále] pred očami niekoho, niečo neustále si niekoho, niečo predstavovať, neustále na niekoho, na niečo myslieť; mať tmu pred očami a) stratiť schopnosť (jasne) vidieť (v dôsledku fyzickej slabosti, nevoľnosti al. emocionálneho vypätia, rozrušenia) b) stratiť schopnosť správne myslieť, uvažovať, reagovať, mať výpadok pamäti; mať u niekoho [dobré] oko byť u niekoho obľúbený, získať si niečiu priazeň, dôveru a pod.; mať veľké oči a) byť chamtivý, chcieť viac b) mať prehnané ambície, požiadavky, nároky; medzi štyrmi očami bez svedkov, dôverne; mihnutím/mihom oka za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, bleskovo; modré pod okom krvná podliatina, obyč. od úderu; môcť/nemôcť sa ukázať ľuďom/niekomu na oči môcť, nemôcť vyjsť na verejnosť, stretnúť sa s niekým z nejakého dôvodu; napľuť niekomu do očí prejaviť hlboké opovrhnutie niekým; na vlastné oči [vidieť niečo, presvedčiť sa o niečom] osobne; [navždy/naveky] zavrieť/zatvoriť oči prestať žiť, zomrieť; nechoď mi na oči! nechcem ťa vidieť; nech sa mi neukazuje [viac] na oči nechcem sa s ním stretnúť, dostať sa s ním do styku, uvidieť ho; hrub. nemám oči na zadku nevidím, čo je za mojím chrbtom; nemôže/nevie/nedokáže odtrhnúť/odlepiť oči od niekoho, od niečoho uprene, sústredene, s údivom al. so záľubou pozoruje, sleduje niekoho, niečo zrakom; nespúšťať/nespustiť oči/oko/oka z niekoho, z niečoho uprene sa na niekoho, na niečo pozerať; nespúšťať/nespustiť niekoho, niečoho z očí/oka a) uprene sa na niekoho, na niečo pozerať b) pozorovať, sledovať niekoho, niečo, obyč. s nejakým úmyslom; neveriť vlastným očiam byť veľmi prekvapený, veľmi sa zadiviť z uvideného; nevidí pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý; nezažmúriť oka/ani oko nespať ani chvíľu; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká nevyzerá na dobrého človeka, nevzbudzuje dôveru; niečo bije do očí niečo je veľmi nápadné; niečo mu kole oči niečo niekoho znepokojuje, dráždi, prekáža mu; obracať oči k nebu modlitbami prosiť Boha o uskutočnenie, splnenie niečoho; obrátiť oči v stĺp/stĺpom (s pohľadom vyvráteným celkom nahor) posmešne prejaviť nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie; oči mu behajú po niečom al. očami behá po niečom a) pohľad presúva z predmetu na predmet b) rýchlo číta; oči mu padli na niečo pozrel sa na niečo, obyč. náhodou; oči mu stoja stĺpkom a) má meravý pohľad b) je mŕtvy, nežije; oči mu svietia/iskria/horia je naplnený nejakým citom, napr. šťastím, radosťou, láskou, hnevom, nenávisťou; oči mu vyliezli z jamiek/jamôk al. išli mu oči vyskočiť z jamiek/jamôk al. skoro mu oči vypadli z jamiek/jamôk veľmi sa začudoval; oči sa im stretli pozreli sa na seba; oči sa mu smejú je natešený, veľmi sa teší; oči sa mu stĺpkom obracajú umiera; oči ti vyškriabem! (vyhrážka) vyjadruje zlosť, hnev voči niekomu; od oka/podľa oka [robiť, rátať niečo] bez merania al. počítania, odhadom; odborné oko a) odborník, znalec b) pohľad, názor odborníka; odborným okom [pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho] kvalifikovaným spôsobom, odborne, ako odborník; odchádzať niekomu pred očami slabnúť od choroby, blížiť sa k smrti; otvárať/otvoriť niekomu oči ukazovať, ukázať niekomu skutočnosť, fakty, poskytovať, poskytnúť niekomu nové informácie z iných, ďalších zdrojov; hovor. otvárať oči [nad niečím] veľmi sa niečomu čudovať, byť prekvapený; otvorili sa mu oči zrazu niečomu porozumel a uvedomil si skutočný stav vecí; bibl. padli mu z očí šupiny al. padol mu z očí závoj začal niečo vnímať pravdivo, objektívne; padnúť niekomu do oka/do očí a) upútať niečiu pozornosť b) zapáčiť sa niekomu; padnúť si do oka vzbudiť k sebe vzájomné sympatie, lásku; pásť si oči na niečom, na niekom so záujmom a obdivom sa na niečo, na niekoho pozerať; potešiť niečím oko spôsobiť radosť niečím pekným; povedať niekomu pravdu do očí priamo, otvorene, bez okolkov; pozerať/pozrieť/hľadieť/dívať sa smrti do očí byť vo veľkom al. smrteľnom nebezpečenstve; pozorným okom [sledovať, skúmať niečo] sústredene a skúmavo; pozrieť sa [smelo] pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; prebehnúť/prejsť očami niečo, niekoho/po niečom, po niekom letmo a rýchlo pozrieť, pozerať; prebodnúť/prepichnúť očami niekoho prenikavo al. zlostne sa pozrieť na niekoho; premeriavať/premerať niekoho očami skúmavo al. prísne sa pozerať, pozrieť na niekoho; pre modré oči [robiť, vykonať niečo] bez príčiny, bez dôvodu; pre neškolené oko z hľadiska neodborníka, laika; pre pekné oči [robiť, vykonať niečo] bez náhrady, zadarmo, bezodplatne; prevracať/prevrátiť oči/očami pohŕdavo, opovržlivo, s iróniou dávať, dať najavo nesúhlas al. nespokojnosť; príde/prišlo mu z očí niekto ho uriekne, uriekol; privierať/privrieť oko/oči nad niečím úmyselne niečo prehliadať, prehliadnuť, prepačovať, prepáčiť al. zhovievavo posudzovať, posúdiť; prižmúriť/zažmúriť oko/oči nad niečím, nad niekým úmyselne niečo, niekoho prehliadnuť, prepáčiť al. zhovievavo posúdiť; robia sa mu kruhy pred očami pociťuje slabosť, obyč. od hladu al. bolesti, a nejasne vidí, má zhoršené videnie; robiť na niekoho psie oči prosíkavo hľadieť; robiť/urobiť oči na niekoho pútať, upútať pozornosť pohľadom; robí/urobí všetko, čo jej/mu na očiach vidí plní, splní jej, mu každé želanie, úplne všetko; sklenené oči nehybné, meravé; expr. skoro mu oči vypadli al. išli mu oči vypadnúť al. div/dobre že mu oči nevypadnú a) veľmi ho niečo prekvapilo b) so záujmom, zvedavo al. dychtivo sa pozerá; slzy mu hrajú/hrali/zahrali v očiach plače, plakal, začal plakať; smiať sa niekomu do očí posmeškami dávať najavo pohŕdanie, škodoradosť a pod.; smrť mu hľadí z očí je smrteľne chorý; snívať s otvorenými očami oddávať sa príjemným predstavám, rojčiť; spadli mu klapky z očí spoznal skutočný stav vecí, začal uvažovať realisticky; stratiť sa z očí niekomu nepozorovane, nenápadne odísť, vytratiť sa; strieľať očami po niekom, po niečom opakovane krátko a ostro pozerať na niekoho, na niečo; stúpnuť v očiach niekoho získať si niečiu úctu, obdiv, uznanie, často prekvapivo al. nečakane; sypať niekomu piesok/prach do očí zastierať skutočný stav vecí, klamať; bibl. to ešte ľudské oko nevidelo al. to oko nevidelo, ucho neslýchalo je to niečo mimoriadne, nezvyčajné; visieť očami na niekom, na niečom sústredene pozerať na niekoho, na niečo, uprene pozorovať niekoho, niečo; vlastnými očami sa dívať na niečo mať samostatný názor na niečo; v niečích očiach u niekoho (v hodnotení, posudzovaní); v očiach verejnosti vo všeobecnosti (vnímaný, hodnotený); voľným okom [vidieť, pozorovať] iba zrakom, bez optických pomôcok; vpíjať sa/vpiť sa očami do niekoho, do niečoho prenikavo, uprene sa pozerať, pozrieť na niekoho, na niečo; vyhadzovať/vyhodiť niekomu niečo na oči vyčítať niekomu niečo zlé, čo vykonal; hovor. expr. vyvaľovať/vyvaliť/vypliešťať/vypleštiť/vytriešťať/vytreštiť oči [na niekoho, na niečo] prekvapene, udivene sa pozerať, pozrieť, čudovať sa, začudovať sa, diviť sa, zadiviť sa; vyzliekať očami niekoho neslušne, žiadostivo hľadieť na niekoho, predstavovať si niekoho bez šiat; zabodávať/zabodnúť oči do niekoho uprene sa pozerať, pozrieť; zahmlilo/zahmlieva sa mu pred očami a) prestal, prestáva vidieť pri strácaní vedomia b) stratil, stráca schopnosť (z citového rozrušenia al. fyzickej slabosti) správne myslieť, uvažovať, reagovať; zaiskrilo sa mu v očiach (po údere, náraze do hlavy) pocítiť silnú bolesť; zalepiť oči niekomu čiastočne uspokojiť niečie požiadavky, nároky, pohľadávky; zaprieť/odškriepiť/odtajiť [aj vlastný] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; zaslepiť oči niekomu a) urobiť nekritickým, nevnímavým na nedostatky, oklamať, podviesť b) čiastočne uspokojiť; zatlačiť niekomu oči zavrieť oči, viečka mŕtvemu; zatmelo/zatmilo/zatmieva sa mu v očiach/pred očami a) prestal, prestával vidieť pri strácaní vedomia b) stratiť, strácať schopnosť (z citového rozrušenia al. fyzickej slabosti) správne myslieť, uvažovať, reagovať; zatvárať/zavierať oči pred niečím z obavy al. zo zbabelosti si niečo nevšímať; zatvoriť/zavrieť oči prestať žiť, zomrieť; zavadiť okom/očami o niečo, o niekoho krátko sa pristaviť pohľadom, všimnúť si; závidieť aj nos medzi očami a) závidieť úplne všetko b) závidieť akúkoľvek drobnosť; zmiznúť z očí a) prestať byť viditeľným b) nachádzať sa, byť, vyskytovať sa na neznámom mieste
parem. čo oči nevidia/oko nevidí, to srdce nebolí o čom človek nevie, to ho netrápi; bibl. oko za oko, zub za zub rovnako sa odplácať za vykonané zlo; bibl. majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú nechcú vidieť, nechcú počuť; otváraj oči, a nie ústa netreba robiť unáhlené závery bez dôkladného preskúmania situácie; pravda oči kole pravda je nepríjemná; strach má veľké oči keď sa bojíme, zveličujeme nebezpečenstvo; šťastie oči zaslepuje, nešťastie otvára pohľad na okolie ovplyvňuje to, či je človek šťastný al. nešťastný; bibl. v cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí vlastné chyby nevidí a druhého chyby zveličuje; viac očí viac vidí jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľahlivejší; vrana vrane oko nevykole ľudia s rovnakými záujmami držia spolu; zíde z očí, zíde z mysle koho nevidíme al. s čím sa nestretneme, na toho al. na to ľahko, rýchlo zabudneme
zdrob.očko; očičko -ka -čiek s. zdrob. i expr. k 1: dievčatko pozorovalo scénu rozžiarenými očičkami; Manželovi šibalsky zaihrali očičká, lebo tušil, že to zas bude nejaká perla. [D. Dán]; očisko -ka očísk s. zvel.: Akoby ho tými veľkými čiernymi očiskami chcela uhranúť. [B. Šikula]; videl som len strach v ich vytreštených očiskách [P. Glocko]; Rišovi [kocúrovi] spod skrine len očiská blýskali. [InZ 2001]

-ko/2351331±1219 3.01: substantíva s. N+A sg. 274373→275500
+635
−504
Slovensko/42713 slnko/13547 Rusko/8573→9763
+621
−490
riziko/9704 Nemecko/7880 stanovisko/7315 oko/6330 Francúzsko/6061 dievčatko/6004 Poľsko/5054 Maďarsko/5051 mlieko/4906 Grécko/4790 Taliansko/4418 stredisko/4230 (558/137734)

jazero väčšia prirodzená stojatá vodná plocha: kúpať sa v jazerepleso (bezodtokové jazero): tatranské plesámorské oko (tatranské jazero) • lagúna (pobrežné jazero oddelené piesočným valom od mora): benátska lagúna


oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero


otlak zrohovatená pokožka vzniknutá otlačením: mal nohy i ruky plné otlakovkurie oko (otlak na nohe): mať kurie oká od tesných topánokmozoľ (otlak na ruke): urobili sa mu mozole od rýľovania


pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

2. p. úklady


závistlivec závistlivý človek: má mnoho závistlivcovnežičlivecneprajníkzried. závistníkfraz. nár. beňove oko (Kálal)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oko, oka, mn. č. oči, očí (arch. očú), očiam, očiach, očami str.

1. orgán zraku uložený v hlave živých tvorov: čierne, belasé, modré, sivé, šedé, hnedé oči; nezábudkové oči belasé; mandľové oči podlhovasté; oči ako trnky čierne; oči ako plánky (ako päste) veľké; oči ako myš malé; myšacie oči (Taj.) malé; jasné, čisté oči majúce pekný, čistý pohľad; oči jasné a čisté ako krištáľ (Tim.); zakalené, mútne oči nie jasné, nie čisté; mať kruhy pod očami napr. od únavy; mať opuchnuté, zapálené, červené oči obyč. pre chorobu, niekedy i z nedostatku spánku al. pre plač; mať krvou podliate oči; oči ma štípu, pália, bolia; mať vyplakané, uplakané, zarosené oči zaslzené; v očiach sa lesknú, zablysli sa slzy; mať plné oči sĺz plakať; so slzami v očiach plačúc; slzy mu vyhŕkli z očí (očú) plače; slzy mu hrajú (hrali, zahrali) v očiach plače (plakal, začal plakať); mať slabé oči zle vidieť; slabnú mu oči stráca zrak; mať dobré oči dobre vidieť; mať bystré oči mať dobrý zrak, dobrý postreh; prenikavé oči pohľad človeka, ktorý rýchle vybadá, vypozoruje niečo; skúmavé, pátravé, sliedivé oči; pozrela jastrabím okom (Skal.) skúmavo; pichľavé oči nemilý, nepríjemný, nevľúdny pohľad; pozerať chladným okom nevľúdne, odmerane; ľadové oči (Letz) neprívetivý, neláskavý pohľad; prísne oči prezrádzajúce prísnosť, kritičnosť; ostrým okom pozorovať niečo kriticky si všímať, sledovať; starostlivé, láskavé, materinské oči pohľad ženy, ktorá je starostlivá, láskavá; otcovské o. pohľad starostlivého al. prísneho otca; vďačné oči pohľad človeka, ktorý prejavuje vďačnosť; mäkké oči (Mih.) prezrádzajúce jemnosť, dobrotu, milotu niekoho; hľadieť pokojnými očami (Taj.) pokojne sa pozerať; plaché oči (Krčm.) prezrádzajúce plachosť, bojazlivosť; prosebné oči (Ráz.-Mart.) pohľad vyjadrujúci prosbu; smutné oči prezrádzajúce smútok; zadumané oči prezrádzajúce zádumčivosť; vodové (vodnaté) oči nevýrazné, zakalené, napr. od únavy, od pitia; hlboké oči hlboko vpadnuté a dávajúce pohľadu výraznosť, zvláštnosť; oči hlboké ako morské oká (Zúb.); hasnúce oči (Smrek) pohľad umierajúceho človeka; oči (mu) zahoreli, zasvietili, zažiarili, zaiskrili sa (horeli, svietili, žiarili, blčali, iskrili sa) v pohľade sa objavil výraz svedčiaci o duševnom napätí, prudkom pohnutí, napr. pri radosti, hneve, odhodlaní ap.; Dostal som zaucho, až sa mi zaiskrilo v očiach (Jes-á) silné zaucho; ohnivé, živé oči prezrádzajúce temperament; horiace oči (Švant.) prezrádzajúce vášnivosť, temperament; oči mu oživli (Krno) dostali živý výraz; v jeho očiach blčal oheň (Zúb.) jeho pohľad prezrádzal vášnivosť, temperament; hladné, lačné, žiadostivé oči prezrádzajúce žiadostivosť; pozrela na neho s rozšírenými očami (Urb.) s úžasom, s prekvapením; z očí im šibal hnev (Urb.) ich pohľad prezrádzal hnev; v očiach mu svietila zlosť (Min.) jeho pohľad prezrádzal zlosť; usmiate oči prezrádzajúce radosť, veselosť, spokojnosť; vedela sa smiať očami (Vaj.) pohľadom prejaviť veselosť; v očiach mu hrá (ihrá) veselosť, radosť zračí sa v nich veselosť, radosť; pozrieť figliarskym okom šibalsky, huncútsky; hľadel prešibanými očami (Jégé) jeho pohľad prezrádzal prešibanosť; pozerať sa so zaľúbeným okom (Bod.) prejavovať zaľúbenosť; čo všetko mu tie oči rozprávali (Jégé) čo všetko usúdil z pohľadu; vidieť, poznať mu (to) na očiach (z očí) z pohľadu možno vypozorovať, vybadať, vytušiť niečo; čítať niekomu v očiach (z očí) pozorovať, vidieť v pohľade; dohovoriť sa očami pohľadom sa dorozumieť; opité oči prezrádzajúce opitosť; ospalé oči (Vaj.) prezrádzajúce ospalosť; oči sa mu zatvárajú chce sa mu spať; zatvoriť (zavrieť) oči, pren. a) zomrieť; b) nechcieť vidieť, vedome si nevšimnúť niečo; zatvárať oči pre niečím, pren. nechcieť vidieť, vedome si nevšímať niečo; otvoriť oči, pren. prebudiť sa; roztvoriť oči, žmúriť oči, mrkať očami, klipkať očami; prižmúriť, zažmúriť (obe) oči, (jedno) oko. pren. nevšímať si, prehliadnuť, nechcieť vidieť, byť zhovievavý; (ani) oka nezažmúriť nemôcť spať, napr. pre starosť, bolesť; mihnúť okom (očami); ani okom nemihnúť, nepohnúť vôbec nereagovať na niečo; pretrieť si oči, pretierať, utierať si oči po plači al. po spánku; prevracať, vyvracať, obracať oči pohybovať očami a pozerať na všetky strany; odvrátiť, odvracať oči pozerať inde; klopiť, sklopiť oči a) pozerať, pozrieť dolu; b) prejavovať, prejaviť hanblivosť; zdvihnúť oči pozrieť; hľadieť (si), dívať sa, pozrieť (si) do očí (očú); uprieť oči na niekoho pozrieť; jeho oko blúdilo po izbe (Kuk.) rozhliadal sa; voľným (prostým) okom vidieť, pozorovať bez použitia nejakého optického prístroja; viac očí viac vidí (úsl.); kaziť, ničiť si oči robiť niečo, najmä čítať pri zlom svetle; vyklať, vypichnúť, vybiť (si) o.; hovor. o. mu vytieklo po úraze, poranení prišiel oň; expr. oči mu vyškriabem vyhrážka; zatlačiť niekomu oči pri smrti; svetlo mi oslepilo oči nevidel som pre svetlo; v očiach (pred očami) sa mu zahmlilo, zatmelo, pred očami sa mu robili kruhy prestal vidieť; pred očami mu tancovali ohnivé gule (Hor.) nevidel dobre; povedať niekomu niečo (pravdu) do očí priamo, otvorene; smiať sa (zasmiať sa) niekomu do očí vysmievať (vysmiať) ho; lúhať do očí (očú) bezočivo, otvorene; napľuť niekomu do očí výraz opovrhovania niekým; stratiť sa niekomu spred očí zmiznúť; nebo ako o. o jasnej oblohe; čistý, jasný ako rybie o. (napr. obloha, mesiac) veľmi čistý, jasný; pren. krása, ktorú ľudské oko nikdy nevidelo (Bedn.) ktorú človek nevidel; slepý na jedno oko, na obe očí; pren. v očiach niekoho u niekoho, v hodnotení, posudzovaní niekoho; zool. jednoduché (prosté) oči s jednoduchou stavbou; zložité oči so zložitou stavbou; zložené oči (u raka) skladajúce sa z viacerých šošoviek; sklené, umelé o. protéza

spánok mu sadá (sadol) na oči zaspáva (zaspal); spánok mu trčí (trčal) v očiach chce (chcelo) sa mu spať; spánok mu nešiel (neprichádzal) na oči nemohol zaspať; nepustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) z niekoho, z niečoho oči, oko (pri zápore i očí, oka); nespustiť, nespúšťať (spustiť, spúšťať) niekoho, niečo z očí (z oka); neodtrhnúť, nemôcť odtrhnúť oči (očí) od niečoho, od niekoho stále sledovať, pozorovať, hľadieť na niečo, na niekoho; odtrhnúť oči od niekoho, od niečoho prestať pozorovať, sledovať zrakom; nechať (nechávať) oči na niečom, na niekom nevedieť sa vynadívať, so záujmom pozerať; išiel (mal, mohol) oči na nej nechať, div oči na nej nenechal s veľkým záujmom sa na ňu díval, nevedel sa na ňu vynadívať; expr. pásť, popásať (popásť) si oči na niekom s úľubou sa pozerať na niekoho (poobzerať si niekoho); hovor. expr. hltať niekoho očami, ide (išiel) ju zjesť, zožrať očami o veľmi túžobnom al. vyzývavom pohľade; hovor. expr. vyvaliť, vypleštiť, vytreštiť (vyvaľovať, vypliešťať, vytriešťať) oči (na niekoho, na niečo) prekvapene sa pozrieť (pozerať), začudovať sa, zadiviť sa (čudovať sa, diviť sa); stáť, dívať sa, počúvať s vyvalenými, s vypleštenými očami prekvapený, udivený; expr. ide si, má si oči vyočiť, vyhľadieť dlho, sústredene, napäto, s údivom sa pozerá; div si oči nevyočil, oči mu vyšli vyskočiť (vyliezť) z jamôk dlho, sústredene, napäto s údivom pozeral; expr. Jankovi div oči nevypadnú (Ráz.-Mart.) nevie sa vynadívať; visieť očami na niekom, na niečom uprene, sústredene pozerať na niekoho, na niečo; prebehnúť, prejsť očami po niekom, po niečom letmo pozrieť, pozerať; expr. oči mu behajú (behali) rýchle nimi pohybuje (pohyboval), díva (díval) sa z predmetu na predmet; oči sa im stretli jeden druhému do očí; Iba tej jednej do očí pozeráš (Kuk.) iba jednu máš rád. Alebo si sa zahľadel Eve do očú? (Skal.) zaľúbil si sa?; expr. hodiť okom (očami) po niekom, po niečom, na niekoho, na niečo nenápadne, letmo sa pozrieť; šibnúť (šibať) okom (očami) po niekom, po niečom, za niekým, za niečím krátko, rýchlo, letmo pozrieť (pozerať); iba jedným okom nazrieť, pozorovať zbežne, letmo; gúľať očami krútiť, pohybovať (napr. v hneve, v zlosti); padnúť niekomu do oka, do očí upútať pozornosť niekoho; zapáčiť sa niekomu; udrieť niekomu do očí upútať pozornosť niekoho; oči mu padli na niečo pozrel na niečo (obyč. náhodou); zavadiť okom na niečo, o niekoho všimnúť si; oči sa mu zastavili na priezvisku (Jes-á) všimol si ho; premerať, odmerať (merať, premeriavať) niekoho očami prísne, skúmavo, pohrdlivo sa pozrieť (pozerať) na niekoho; expr. jastriť očami po niekom, po niečom skúmavo, pozorne pozerať; sliediť očami po niekom pozorovať ho; hľadať očami niekoho, niečo usilovať sa, snažiť sa vidieť, pátrať zrakom; sprevádzať, odprevádzať (odprevadiť) očami niekoho al. niečo pozerať (pozrieť) za niekým al. za niečím; expr. oči sa mu zabodli, zapichli, vpili (vbodávajú, vpíjajú) do niekoho, do niečoho o prenikavom pohľade; expr. pozorne ma prebodávať očami (Jes-á) prezeral; mať oči (ako) na stopkách pátravo, skúmavo, sliedivo al. zvedavo pozerať; oči mu stáli stĺpkom o meravom pohľade; expr. zablýskať, zasvietiť, blysnúť (blýskať) očami ostro, nahnevane al. pátravo pozrieť (pozerať); nevie, kam (kde) oči podieť, obrátiť kam sa prv pozrieť; Kde som len dal (podel) oči! povzdych nad viditeľným omylom. Kde máte oči, človeče? (Tat.) prečo nedávate pozor?; mať všade oči na všetko dozerať, všetko vidieť; nemá sto očí (Kal.) nemôže všetko vidieť, spozorovať; žart. mať na chrbte oči všetko vidieť, zbadať i to, čo sa deje za chrbtom; kde len oko dovidelo (Jes-á) v diaľke, veľmi ďaleko; ak ma oči neklamali (Taj.) ak som dobre videl; dostať sa, prísť niekomu na oči na dohľad, do bezprostrednej blízkosti; byť (niekomu) na očiach v dohľade niekoho; mať niekoho al. niečo na očiach v bezprostrednej blízkosti; hovor. expr. stratiť sa, zmiznúť z očí celkom, úplne sa vzdialiť; ide, kam ho oči vedú bez cieľa; Choď (prac sa, strať sa, hybaj ap.) mi z očí! Choď preč, odíď (v rozčúlení); Nechoď mi, neukáž sa (neukazuj sa) mi na oči! nechcem ťa vidieť; ujsť očiam (niekoho) zmiznúť, stratiť sa; ukázať sa (ukazovať sa) ľuďom na oči vyjsť (vychádzať) na verejnosť; svetu na očiach (Skal.) pred ľuďmi; pred mojimi očami za mojej prítomnosti; medzi štyrmi očami dôverne, bez svedkov, súkromne; presvedčiť sa, vidieť na vlastné oči sám, osobne vidieť, byť pri niečom; mať niekoho al. niečo pred očami a) bezprostredne vidieť, b) predstavovať si, mať na pamäti, myslieť na niekoho al. na niečo; Deti jej rástli pred očami (Skal.) stále ich mala možnosť vidieť; objaviť sa, zjaviť sa, mihnúť sa pred očami, stavať sa pred oči v mysli, v predstavách; nechať niekomu niečo na očiach položiť, uložiť na viditeľné, prístupne miesto; strčiť, postaviť ap. niečo niekomu pred oči do bezprostrednej blízkosti; mať beľmo na očiach nevidieť skutočnosť, pravdu; strhnúť, sňať niekomu beľmo z oka ukázať pravdu; otvoriť niekomu oči ukázať, vysvetliť správnosť niečoho, umožniť niekomu pochopiť niečo; oči sa mu otvorili (otvárajú) pochopil niečo (začína chápať); mať otvorené oči; chodiť, dívať sa s otvorenými očami dobre si všímať niečo, byť pozorný, vnímavý; hovor. otvárať oči veľmi sa diviť, čudovať sa, byť prekvapený: To otvárate oči, čo? (Letz); vyhodiť, vyhadzovať niekomu niečo na oči vyčítať, vyčitovať; pozrieť (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí nebáť sa, prejaviť odvahu, smelosť; pozrieť sa pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; hovor. expr. zaslepiť niekomu oči a) oklamať, podviesť niekoho; b) čiastočne ho uspokojiť; sypať (nasypať) niekomu piesok, prach (piesku, prachu) do očí klamať (oklamať) niekoho; vytrieť niekomu oči oklamať, podviesť ho, prejsť mu cez rozum; niekto (niečo) je niekomu tŕňom v oku nie je mu po vôli, prekáža mu; rád svojho suseda ako v očiach soľ (Skal.) neznáša ho, nemá ho rád; niečo niekomu oči kole mrzí ho, nepáči sa mu; pravda oči kole (prísl.) je nepríjemná; biť do očí zarážať, byť nápadný, upozorňovať na seba; hľadieť, pozerať na niečo, na niekoho iným okom mať iný názor, inak chápať, inak posudzovať; mať u niekoho dobré (zlé) o. mať (nemať) náklonnosť, priazeň niekoho; pozerať, hľadieť na niekoho, na niečo krivým okom nepriať niekomu, neželať si niečo, závidieť niekomu; hovor. z očí mu nič dobrého nehľadí o človeku, o ktorom súdime pre výraz očí, že je zlý, prefíkaný, nie charakterný, nezmýšľa dobre; nemať pre niekoho, pre niečo oči nevšímať sa, nepozorovať niekoho, niečo; nerobí to dobré o. vyvoláva to nespokojnosť; (urobiť niečo) pre pekné oči (niekoho) z lásky, zadarmo; robiť, urobiť niečo od oka (odoka) odhadom, bez merania al. počítania; mať (isté) o. presne odhadnúť (napr. pri cielení, strieľaní ap.); má v oku mieru (Hor.) dobre vie odhadnúť; hovor. skúmať, odhadnúť, posudzovať ap. znaleckým (inžinierskym) okom odborne, skúsene, presne; pozrieť, hľadieť, dívať sa na niečo, na niekoho okom odborníka, lekára ap. odborne, ako odborník, lekár ap.; akoby mu z oka vypadol (vypadla, vypadli) úplne celkom sa mu podobá (podobajú); dobre si oči nevyplače, môže si oči vyplakať veľa plače; ani oko neostalo suché, neostalo suchého oka každý plakal; oči sa mu smejú je natešený, prejavuje radosť; expr. má, čo oči (za)žiadajú všetko; hľadieť smrti do očí byť v nebezpečenstve smrti; smrť mu hľadí z očí je smrteľne chorý; strach má veľké oči (prísl.) ktostrach, zveličuje nebezpečenstvo; hovor. príde (prišlo) mu z oči (z očú), dostať z očú (z očí) dostať chorobu, ktorú podľa povery vraj spôsobuje škodlivý pohľad na niekoho, byť urieknutý; zíde z očú, zíde z mysle (z umu) (prísl.) čo (koho) nevidíme, s čím (s kým) sa nestretáme, na to (na toho) ľahko zabudneme; čo oči nevidia, to srdce nebolí (prísl.) o čom človek nevie, to ho netrápi; dá (dal by) si oko vyklať za niekoho, za niečo a) veľmi túži po niečom, po niekom, chce niečo; b) ručí za niekoho, za niečo; o. za o., zub za zub (prísl.) odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa; vrana vrane oko nevykole (prísl.) o spriaznených ľuďoch (obyč. necharakterných), ktorí si neublížia; dať niekomu (poriadnu) medzi oči udrieť po tvári; oko nevidelo, ucho nepočulo o mimoriadnej, neslýchanej veci; o. do duše (do srdca) okno (prísl.) často možno podľa výrazu očí usudzovať na charakter človeka;

2. (mn. č. oká, ôk) niečo tvarom podobné oku: oká na polievke; mastné oká, morské o. vysokohorské jazero veľkej hĺbky; hovor. mačacie o. odroda kremeňa; kurie o. rohovitá (veľmi bolestivá) pokožka na nohe, druh otlaku; el. tech. magické o. na rádioprijímači súčiastka umožňujúca presné vyladenie; volské o. a) kuch. vajce upražené v celosti, bez miešania; b) vin. druh hrozna; v rozličných názvoch rastlín: vranie o. (Paris); oman o. Kristovo (Inula oculus-Christi);

3. (mn. č. oká, ôk) slučka z nejakej tkaniny al. drôtu (napr. na sieti, site, pletive ap.): oká rybárskych sietí (Fig.) oká riečice (Tat.) niekoľko ôk drôteného pletiva (Ondr.);

4. (mn. č. oká, ôk) slučka na chytanie zveri: klásť, zakladať; chytať zver do ôk;

5. okrúhly otvor na rozličných predmetoch: o. páky;

6. kart. druh hazardnej hry;

očisko, -a, očísk str. zvel.

oči p. oko


očiská p. oko


očný p. oko


oká p. oko


oko s.
1. csl mn. č.; oči guľovitý orgán zraku uložený v hlave: Ko_dzme priadlej, oči náz hrejzlej, perej šťípalej, bolo nám na ňevidržaňia (Lešť MK); Mám mrcha oči, ňeviďím navliecťi do šivački (Návojovce TOP); Ked má zajádz zápal očí, tag ih má celé jakobi napoli vitečené (Trakovice HLO); Toto oko ma svrbí, asi budzem madz jačmeň (Rajec ŽIL); Zadžmur oči, bo ci najdze do ňich prach! (Dl. Lúka BAR)
L. pichlavé oči (Ružindol TRN) - prenikavé; hamišne oči (Mur. Dl. Lúka REV) - falošné; cmérové oko (Štefanov SEN) - bledé; zakislé oči (Bošáca TRČ) - zapálené, boľavé; zaśčate oči (Dl. Lúka BAR) - zaslzené, uplakané
F. oši ani plánki (Klenovec RS), oči jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - veľké; oči jak piasci (Hlboké SEN) - veľké od údivu; oči jag žuch (Vieska n. Žit. ZM) - veľmi tmavé, čierne; oči ako trnka (Pukanec LVI) - tmavé, malé, prenikavé; oči čarne jag halka (Dl. Lúka BAR) - úplne čierne (ako dubienka, t. j. čierna guľôčka na dubových listoch); ma śive oči jak kot (Dl. Lúka BAR) - výrazne sivé; ośi ako jazvec (Rim. Píla RS) - bystré; oči ako bla̋ški (Zázrivá DK) - veľké, rozžiarené; oči ako studňa (Zázrivá DK) - hlboké; oči jak sova (Žakarovce GEL) - veľké, milé a dobré; zelenkavej farby; oči do śvidra (Medzany SAB) - o škúlení; Beňové oko (Bánovce n. Bebr.) - o závistlivom človeku; Dávidové oko (Rakovice PIE) - rožky mesiaca otočené doprava; vitriśča, vivaľuje oči jag dutki, jak tarki, jak cebuľe (Dl. Lúka BAR) - prekvapene, s údivom pozerá; vrepidz oči do dakeho (Dl. Lúka BAR) - prenikavo sa pozerať; oči śe mu śvica jako psoj (Čemerné VRN) - hľadí zlovestne; ňidž dobré mu z očí ňekuká (Rajec ŽIL) - má nepekný, nepríjemný pohľad (aj o zlom človeku); zacmilo śe mi v očah (Dl. Lúka BAR) - zatmelo sa mi v očiach, stratil som vedomie; ziskrilo śe mi v očach (Dl. Lúka BAR) - o zrakovom vneme pri údere do hlavy; oči na slub vivaľene (Studenec LVO) - stĺpkom (pri strate vedomia); v oči hlada (Bzince p. Jav. NMV), navidom očima (Detva ZVO) - zjavne, navidomoči; ľad hlatkí ako oko (Lipt. Teplá RUŽ) - veľmi hladký, bez nerovností; ofśig žabom po oči (Markušovce SNV) - nízky, nevyrastený; viďeu̯ som to na oči (Bobrovník LM) - vlastnými očami, sám osobne; ždi mi napred oči išiou̯ (Vígľaš ZVO) - vždy sa mi vybavoval v pamäti; vivaľiď oči (Lešť MK) - prekvapiť sa; ňima oči (V. Straciny MK) - o bezočivom človeku; poviem to zoči-voči (Rim. Píla RS) - otvorene, priamo, bezprostredne; povedaď do očí (Svätoplukovo NIT) - priamo, bez okolkov; ukázau̯ mu trochu oko (Brodské SKA) - urobil mu láskavosť, bol k nemu dobrý; spraviu̯ si uňho dobré oko (Brodské SKA) - stal sa obľúbeným; to si dobruo oko nevzala (Hybe LM) - neurobila si dobrú povesť, nevytvorila o sebe dobrú mienku; maď oko na dakoho (Rim. Píla RS) - cítiť k niekomu nesympatiu; ňima u mňe oka (Dl. Lúka BAR) - neuznávam ho; madz dobre oko u dakeho (Dl. Lúka BAR) - tešiť sa priazni niekoho; mali na mňa škarede oko (Riečnica KNM) - nemali ma radi; ňigda za ňim oka ňeohrala (V. Šariš PRE) - nerada ho videla, nemala ho rada; má dobré oko (Brodské SKA) - vie dobre odhadnúť; otvorel mu oči (Rajec ŽIL) - ukázal, vysvetlil mu niečo; zasľepelo mu to oči (Rajec ŽIL) - čiastočne ho niečo upokojilo, oklamalo; ceu̯ú noc oka nezamrúžiu̯ (Brodské SKA) - vôbec nespal; oči na klin zavesit (Bošáca TRČ), daď oči na rásochi (Turany MAR) - nespať, bdieť; prišlo mu z očí (Čelovce MK) - uškodil mu zlý pohľad, bol urieknutý; ňenahale zme ho brez očú (Čelovce MK) - bez dozoru; madz na očoch (Kluknava GEL) - mať pod dozorom, v dohľade, blízko seba; vibodél čomusi oko (Bošáca TRČ) - stúpil na výkal; pichél mu do očí (Bošáca TRČ) - dohovoril mu; virucidz na oči, do oč šupnuc (Sobrance) - vyčítať niečo niekomu, spomínať nepríjemnú vec; ňemá očí (Bošáca TRČ), je takí jako bez očí (Rajec ŽIL) - je bezočivý, bezcharakterný, nemá hanby; maš ti oči toto robic? (Dl. Lúka BAR) - nehanbíš sa?; pojme z odž do oč (Vyš. Nemecké SOB) - hovorme otvorene, priamo; povieme si to medzi štiroma očami (Rajec ŽIL) - bez svedkov, dôverne; do oší som mu pódala (Kameňany REV) - priamo, bez okolkovania; urobí to od oka (Bor. Jur MAL) - približne, asi, odhadom; oči zaharkac (Sobrance) - vyhrešiť niekoho; oči jej na neho utékli (Jablonové MAL) - zahľadela sa doňho, zaľúbila; ušľi mu oči (Pečenice LVI) - zadriemal; do oč śe postavi (Studenec LVO) - vzoprie sa, postaví sa na odpor; dame tam teľo jag (aňi) do oka (Dl. Lúka BAR) - vôbec nič, skoro nič; bidz dakemu veľki v očach (Dl. Lúka BAR) - mať výhrady voči niekomu; vihadzovadz na oči (Rajec ŽIL) - vyčítať; zacharkac, zapľudz dakemu oči (Dl. Lúka BAR) - napľuť niekomu do tváre; oči ci vižgrabem, oči ci vidlubem (Dl. Lúka BAR) - vyhrážka; jak kebi mu z oka vipadeu̯ (Brodské SKA) - je mu veľmi podobný; oči mu ľen tag ľietaľi (Rajec. Lesná ŽIL) - pozeral sem-tam, nevedel, kde sa má skôr pozrieť; nespusciu̯ s ňeho oka (Brodské SKA) - stále, uprene na neho pozeral; pásol na né oši (Jelš. Teplica REV) - so záľubou sa na ňu pozeral; ňebulo tam suchiho oka (Klenovec RS) - každý plakal; moje oči ňigda ňeosichaja (Dl. Lúka BAR) - stále mi je do plaču, smútok ma stále trápi; dobre si oši ňeviplakala (Klenovec RS) - veľmi žialila, plakala; oši to koľe (Rat. Zdychava RS), daco bije do oči (Dl. Lúka BAR) - je to veľmi nápadné, znepokojuje to, dráždi; len oši udrel do zemi (Revúca) - sklopil zrak, zahanbil sa; ňeverel vlasním očiam (Rajec ŽIL) - videl niečo nevšedné, neuveriteľné; bidz dakemu na očach (Dl. Lúka BAR) - byť v dohľade niekoho; bodaj ce moje oči ňevidzeľi (Dl. Lúka BAR) - neukazuj sa mi na oči; oči śe mu otvoriľi (Dl. Lúka BAR) - pochopil; dze maž oči? (Dl. Lúka BAR) - prečo nedávaš pozor?; un ci vraci, jag oči prevraci (Dl. Lúka BAR) - keď zomrie, ti (niečo) vráti, t. j. nikdy; cukadz dakemu do uč (Dl. Lúka BAR) - vyčitovať niečo niekomu; ukazadz dagdzi oči (Dl. Lúka BAR) - ukázať sa ľuďom na oči; pojdzem, dze ma oči povedú (Rajec ŽIL), idze śvetem za očima (Dl. Lúka BAR), pujdu, kadzi ma oči povedu (Sobrance) - bez cieľa, do neznáma; tote kuri teľo mi oči ňevidžubaja (Dl. Lúka BAR) - vehementne sa dožadujú žrania; mala oči aj na zatku (Rajec ŽIL) - všetko sledovala, nič jej neuniklo; v očah rośňe (Dl. Lúka BAR) - rýchlo rastie, dospieva (o dieťati); aš śe mi popred oči trepe (Dl. Lúka BAR) - zle vidím (od horúčavy, hladu ap.); rozedradz sebe oči (Dl. Lúka BAR) - byť pozorný, dobre si niečo všímať; ňeh aj osľepňem na obidve oči (Rajec. Lesná ŽIL) - zakliatie sa ako uistenie o niečom; oči im vijdú od lakomosťi (Svätoplukovo NIT) - sú veľmi lakomí; čo sis ot psa oči poščal? (Myjava), má ot psa oči (Svätoplukovo NIT) - nerozmýšľa, koná neprimerane (vzhľadom na okolnosti); oči na vidlički, oči na stupki (Skalica) - spozornieť, sústrediť sa, zbystriť zrak; ta dobre mi oči ňeviskakaľi von (Sobrance) - pozorne, sústredene som hľadel, pozeral; bije to do očú (Kuchyňa MAL) - je to veľmi nápadné; dze može, budz_na očou vidno (M. Zalužice MCH) - nedá sa (niečo) zrakom postrehnúť; šatuj za svojima očima (Sobrance) - choď preč, pober sa, zmizni; ber, keľo ci oči vidza (Sobrance) - koľko sa ti žiada, čo najviac, všetko; co oči vidza, ta ruki ňeochabia (Sobrance) - o človeku (zlodejovi), ktorý berie, čo vidí; oči ochabic (Fintice PRE) - neveriť vlastným očiam; aš po oči bi davaľi roboti (Záhradné PRE) - veľmi veľa; to mu furd oči koľe (Záhradné PRE) - prekáža mu to; bľiśča śe mu oči (Bežovce SOB) - o podnapitom človeku; jed bi, a śče aňi oči ňepredrau̯ (Bežovce SOB) - o nenásytnom človeku; jách ho neudrel, jách mu len s pastu oko vitrel (Myjava) - výhovorka
2. v dvojslovných názvoch:
a. rastlín: slepé oko (Mor. Lieskové NMV) - rastlina s veľkými červenými kvetmi, bot. vlčí mak (Papaver rhoeas); žabe oči (Dl. Lúka BAR) - vodomilná rastlina so žltými kvetmi, bot. záružlie močiarne (Caltha palustris); volské oko (Láb MAL), vrané oko (Trstín TRN) - záhradná kvetina, bot. astra (Aster); vrania oko (Kameňany REV) - bot. vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia); vraňe oči (Žalobín VRN) - bot. zubačka cibuľkonosá (Dentaria bulbifera); volské oko (Jakubov MAL) - lúčna i pestovaná bylina, bot. margaréta (Leucanthemum); kralové oko (Brezová p. Brad. MYJ) - bot. slnečnica (Helianthus)
L. volské oko (Vinosady MOD), volovo oko (Lišov KRU), volske oko (Trnava p. Lab. MCH), volské oči (Jur p. Brat. BRA) - sorta neskorého tmavého hrozna
b. vtákov: volovuo oko (Ostrá Lúka ZVO), volie oko (Lipt. Teplá RUŽ) - malý spevavec, zool. oriešok (Troglodytes); volovo oko (Bziny DK) - spevavý vták zool., penica popolavá (Sylvia curruca)
3. mn. č.; oká vec tvarom podobná oku
a. železný krúžok, karika ako súčasť rôznych nástrojov a náradia: Navrchu rebrini bolo zelezné oko (Bošáca TRČ); oko svorňa (Spiš. Vlachy SNV)
b. ohnivko na reťazi: Reťaze sa šeľijakie z večimí i menšimí okamí (Malatiná DK); Na velkej retazi sú velké oká (Trakovice HLO)
c. štvorhranný železný prstenec upevňujúci kosu na kosisko: Na konci je kosa, tá sa vopká do oka (Iľanovo LM)
d. otvor na sieti, site al. tkanine: Riečice majú vaččé, strenné a najmenšé oká (Trakovice HLO); oko na sieti (V. Bielice TOP); višívala na oká (St. Bystrica KNM)
e. slučka na chytanie zveri: Zajádz mal v oku hlavu vepchanú (Hor. Súča TRČ); Chiťiľi zme čížika do oka (Návojovce TOP)
f. zárodok výhonku na rastline, očko: Za takích štrnáz_ňí začali ťiskad rublíki oči (Kozárovce ZM)
g. okrúhla škvrna masti v polievke: Polieuka bola velmi masná - taňier bou̯ jenno velké oko (Návojovce TOP)
h. vrchná zahnutá časť pastierskej palice: oko na palici (Zázrivá DK)
L. kurí oko (Rozbehy SEN), kure oko (Žalobín VRN), vraňe oko (Turzovka ČAD) - otlak na nohe; volské oko (Slov. Grob MOD), vajco na oko (Hlboké SEN) - vajce pražené na masti; morske oko (Dl. Lúka BAR), morské oko (Návojovce TOP) - mokrina al. studnička v blízkosti prameňa; horské jazero
4. kart. druh hazardnej hry: Hralo sa oko, mariáš, dzuro a čo ja viem čo ešče (Rajec ŽIL); očiská zvel. expr. k 1: Ňišt, ľen vivaľel očiská a dzíval sa, čo robí (Rajec. Lesná ŽIL); očný príd. k 1: oční dochtor (Hor. Lehota DK); očné jamki (Lukáčovce HLO)
L. oční zup (Kraľovany DK), ošní zup (Kociha RS), oční zup (Vaďovce MYJ) - zub, ktorý má koreň hlboko pod okom

očičko p. oko


oči p. oko


očko p. oko


oko s
1. guľovitý orgán zraku uložený v hlave: komu vsta aneb nos, oczy, jazyk aneb vssy, anebo nohy, ruce by obrubili (ŽK 1473); to sme slyssaly, ale sme očyma newideli, byl-ly ho (Jiríka Husera), čy ny (TOPOĽČANY 1554); yak stie W. M. sami očima swymi widiely (KROMPACHY 1597 DSJ); turopolianskyho gaydosse syn plessywy gest a na gedno oko slepy (B. ŠTIAVNICA 1613); conniveo: oczima mikam, dopussczam (VT 1648); swoyma očyma widel fatens mnohokrat; mocz pepre gest prytahugicy, rozplywagicy, stieragicy zatmene očy (HL 17. st); chto lyem mnye vidzi, mnye se podrásnyá, kivá y hlavu, klyépká z otsami zlima (DŽ 1752); oculis immbilitus contueor: wytresstugem oči; fulminare oculis: očima gjskryti (KS 1763);
x. pren oko nebies, sveta slnko: slunce od predkůw nassých nazwáno bylo prjčina radosti, oko swěta, studnica žiwota (MPS 1777); ach gag - odpoweda oko nebesuw, slunce - oplakawam hrissnika mizerneho a slepeho (MK 18. st); abichme Pismo sw. bedliwe, pozorne a powažliwe čtely, genom ne gako nowinky očima prebehly (Le 1730) letmo, zbežne prečítali
L. belosť v oku, bielok v oku beľmo: album oculi: bjelek w oku (KS 1763); albugo: bělost w oku, bělmo (CL 1777); ga ale nakolko budem mocti ciuk aneb belmo z očuw wassich tuto wam zwlečiem predložice totissto otasku (MS 1758) vyvediem z trápenia, ukážem pravdu; sklené oči okuliare: ambrožka zrak wostrý nawracuge a mnozy sau swedkowe, kteriž nemohsse prwe čysty bež ocžj sklennich a dobre widěty, kdiž vžiwaly tohoto swetlyku, čystě samy od sebe widely y čtly, takže giž wice sklenných ocžý nepotrebowaly (MT 17. st); conspicilium: okulari, sklenné oči (KS 1763)
F. oči obťažiť, obkúčiť snom uspať, zaspať; sen pripadá na oči o zaspávaní; sen uteká od očí o bdení: oči gegich nebywagi snem obkličene; mnohy člowek obrati oči swe na kancel, ale, ay, pripada sen na oči (SP 1696); oči gegich bilj obtižene snem (Le 1730); dost we dne horka a upeku slunečneho, w nocj pak zimy a mrazu wistal sem, utikal sen od otčj mich (KT 1753); oči uvrhnúť, obrátiť, zavesiť na koho, čo zahľadieť sa, (upreto) sa pozrieť, zamerať pozornosť na niekoho, niečo: kdyby geden každý fassankownjk, geden každý hrjssnjk oči swé na krucifix Krysta Gežjsse vwrhel (MP 1718); ponewadž Buh na takowu newinnu obeť swe očy obracy (Le 1730); figere obtutum in rem: zawesiti oči na ňečo (KS 1763); oči zaslepiť, zamydlovať, obviazať komu oklamať, klamať niekoho: glaucoma obijcio: mamjm, zamydlugem očj; alicui doctis dolis glaucomam ob oculos obijcere: nekomu w ňekterég weci s podwodnu bárwu očj obwázati (KS 1763); wesstica očy mu (kráľovi Saulovi) zaslepila, gako take, djabolske osoby čina (SlK 1766-80);
x. práv pozvať koho v oči vyzvať niekoho, aby sa dostavil na súd, na súdne konanie: tehdy pozwaly Wrtek a Sswab, Swec trzi bozenikow y pozwaly Petrasse take w oczi (ŽK 1453); (jeho) oči sa otvoria niekto získa späť stratený zrak: namaž oči geho z žlutí tégto ryby, nebo weď, že sa hneď otewrú oči geho a uwidj otec twúg swetlo nebéské (KB 1757); tak mi w tom dala polyčok, až mi w očach mrklo (S. ĽUPČA 1613) zaiskrilo sa v očiach; Marya, když wssecke oči giž byla wyplakala silno sa vynariekala; gmeno Zachariass znamena takeho čloweka, ktery Hospodina wždycky ma pred očima swyma na pamäti (SP 1696); hnedki na druhi dyen rano fatens počal zle bity na oči, tak že od tich miest temer pres wsseczku zimu na oči nyist nyewidyel (KRUPINA 1726) ochorel očnou chorobou; pretwarene a na oko wlepene pratelstwo gest duplowana nesprawedliwost (Le 1730) predstierané; i nygdá zo mnye otsi szwe nyezéjme neodvráti; vsitké boszké prawa tsiszté joho szlová, bo otsi osvetzujú dávajú poznať, obsahujú utajenú pravdu (DŽ 1752); slyssali ste, že poweďeno gest: Oko za oko a zub za zub odplácať rovné rovným; y nassel gych (rodičov) zdrawych w starósti dobrég: a mel na nych pečliwost y on sám zawrel oči geych dochoval do smrti (KB 1756; 1757); limis oculis aspicere: na púl oka hleďetj, kradnúti očima (KS 1763) kradmo, úkradkom sa pozerať; (mnohí katolíci) pres cely cass, w ktery w kostele se, z očama sem y tam hazy formi z inssich lidi wibiragu (SPr 1783) dívať sa z predmetu na predmet; veritas odium parit: prawda oči kole je nepríjemná; gakoby mu z oka wypadl o sebe podobných; kde na dwe oči ponesu (:o těch, který negistj gsu, kde se magj obratiti:); kto wysoko rube, tomu trjsky do očj padagj (:o tych se mluwy, ktery se wysse sweho stawu winessegj:); lepssj gedno oko swoge, nežli cyzy, wer oboge lepšie menej, ale vlastné; corwus corwo oculum non effodit: wrana wrane oka newykluge o spriaznených ľuďoch, ktorí si neublížia; oculi animi indices: oko - do srdcza okno podľa výrazu očí možno usudzovať na charakter človeka (SiN 1678); čo že widjss mrwu w oku bratra twého: a trám w oku twém newidjss (KB 1756) vidíš chybičku u druhého, ale nevidíš vlastné nedostatky
2. pohľad, pozeranie, zorný uhol, dohľad: tedy swjmy milostiwjmi očima (Boh) widel ty moge temnosti (WO 1670); neprawým okem Saul zahlédal na Dawida od tého dné y zatjm (MP 1718) nepriateľsky; averto: odvrátiti, z očj obec gsem nepopustil (WU 1750) nespustil z dohľadu; Buóh szvé bisztré otsi z nyich dalyeko znyál (DŽ 1752); kdiž ony hleďeli, pozdwjžeň gest: y oblak wzal ho od očúw gegych; nebo kdiž mel ssest a padesát rokúw, swetlo očúw potratil a kdiž mel ssedesát rokúw, zase ho prigal (KB 1756; 1757); bohaté a pohodlňe položené z obau stran reki Njlus mesta a wsy nam se pred oči stawali (PT 1796) ukazovali sa; zejdem z oči, zejdem z mysli, nikto na mne nepomysli (AD 18. st);
F. obrátiť, pozdvihnúť oči ku komu, spustiť oči na koho, zhliadnuť, osvietiť (milosrdným) o-m koho, popatriť očima koho pozrieť sa na niekoho (obyč. Boha) (dobrotivým pohľadom): k tobie oczj nassemu nebeskemu obratily (s. l. 1582); pan Buh swym mylosrdnym okem Wassy wysoce urodzenu Mylosty oswyty (B. ŠTIAVNICA 1600); zadame, aby na to milosrdnym okem račeli zhlednuti (ČADCA 17. st LP); pane Bože, racz sa na nas okem milosrdnym obhladnuty; popatry, pane Bože, očima swogeho milosrdenstwy na wssecky suzene a w zarmutku postawene lidy (AgS 1708); y pozdwjhel sem oči mé a wiďel sem (KB 1756); abis radneg oči twe spustila aneb spustil na obraz vmuczeneho Krysta Pana (MS 1758); nech mi na oči nepride (BARDEJOV 1661 E) neukáže sa; odwratim oči me od marnosti (SP 1696) zanechám niečo; ag kto hnedky w zem odczy udery gako omameny, to neny zaden sprawedliwy czlowek (B. ŠTIAVNICA 17. st) sklopí pohľad; tyto dwa pred prawom stogiczy malefactorovia Janko Hrachowsky a Mateg Kello božy rozkaz z ocžu wipustily (B. BYSTRICA 17. st E) prehrešili sa; na oko by sa zdalo, že w Starom (zákone) na prvý pohľad; aby žaden člowek nikde se nemohol skrit pred geho (Boha) okem pred Bohom (LKa 1736); zdaliž djteti z očj prisslo anebo zdaliž ureknuto gest, anebo ne (HT 1760) ochorelo z cudzieho neprajného pohľadu, bolo urieknuté; limis oculis: po oku nenápadne, kradmým pohľadom; ab eorum oculis aliqvo concedere: od očúw geych ňekam odgjti stratiť sa z dohľadu; contueri: pohlédám, wrážám na ňekoho oči upreto hľadím (KS 1763); we wykoreněnj hrjchúw počni od tých krechkostj a wýstupkuw, které zewnitrné gsu a neywjce giným do oči padagu (MPS 1777) bijú do očí, sú nápadné
3. (o milosti, mysli, viere a pod.) vnútorný pohľad, zmysel, vnútorná milosť, žiadosť: y bilo swetlo skrze toto slovo, wnjtrnj očy smislu otewrene gsu (WO 1670); dusse nasse sama, a bez tela ma swe zmjsli y widenj, ale skrz oko dusse (LKa 1736); nebude wam tuto potreba, abi ste ussi wasse k posluchani nastrogili, ale toliko očima misli wasseg kazagiceho uhlidati budete (MS 1758); otwor oči misli tweg, poznag twug staw nesstasliwy (MK 18. st); a giste uzreli toto swetlo welike y nassy otcowe prwssy očjma wjrj, kdj se gim stalo zaslybeny w ragi (CS 18. st)
F. každy z nich oči sweho umyslu na swe dari obratil (SP 1696) zameral pozornosť; Bůh, ohlédniž se okem swé milosti, aby tito planétowé gakowausy odpornost proti sobě vkazugj (NK 1721)
4. zraky, tvár, obličaj: examinovany suce pred očyma lydý našých takovuto fassiu učynily (BÁTOVCE 1667); necht neodchazy od oči wassjch bazen, Pane (SP 1696); gestly sem nalezl milost pred očima twýma, vkaž my sláwu twu (MP 1718); hle oči Páne nad tyma, ktery se ho bogá (KB 1757)
F. často práv na, pred oči komu nahodiť, (na)metať, namietať, navrhnúť, navrhovať, navrhávať, navŕhať, (na oči) (za)držať, klásť, vyhodiť, vyhadzovať, (vy)hádzať, nadhadzovať, prednášať, do očí nadhadzovať vyčítať, vyčitovať, vytýkať niekomu niečo: a to su geho dietkam na oczy nametali (ŽK 1463); gestlizie by on aneb kdozkolwiek proti swym pryssom nieyakowu pohruzku anebo sobie na oczi metali, tehda on proti tim gmenowanym swiedkom diwem propadl platiti (RUŽOMBEROK 1551); kdo by to Petrowi Swatkowi neb potomkom geho na oczy namietal, ten ma k prawu polozyti fl 12 (P. ĽUPČA 1557); nass sused navrhol mu na oczy ten gisty skutek (HRADIŠTE 1576); Wassy Opaternosti tymto mym psanym znamo cžinym, zie niesprawedliwe a neprawe Muocz Lacžny Benowj Kosstialowj zbognicztwj maoczy držel (BOBROVNÍK 1587); že bych byl pacholkem sskundrowym, ktere reči woči mi mlowila y na oči zadržela (Ližbeta) (S. ĽUPČA 1619); Daniel Ssymar na oczy nawrhal Andrassowy Czerniegiowy, zie by nehoden bil w Ilawie bidliet (ILAVA 1632); a prosime Wassu pansku Milosty, aby gim zaden gich poctiwost neutrhawal a gim na oči nenawrhawal (TISOVEC 1639); než geden osel druhemu nema pred očy nawrhowaty, ze ma dluhe ussy, ponewadž w tom su sobe rowny (CO 17. st); nebude takowe recžy neryadne na oczy prednasset (P. ĽUPČA 1704); mezy ginimy rečmy že tenže Jano Medwed instansowy na oči nahodil, že Brezowie Feriancsoy križe pokradol (s. l. 1711); kdy tobě ňekdo na očj wyhodi některý hrjch (SSt 1742); Geho Milosti na očy hažjce (NECPALY 1743); ob oculos ponere: na oči wihazati (ML 1779); kazdy temer uličny obiwatel tuto kradez gemu do oču nadhazuge (PUKANEC 1787); nektere (ženy) wadity sa, na ocy wihazowaty, klaty manzeluw neprestawagu (SJ 18. st); (z očí) v oči, (z očí) do očí, oči k očiam, z oka v oko, v oči a tvár (hovoriť, povedať, odpovedať, vykonať, dohovárať a pod. komu čo, priamo, bezprostredne hovoriť, dohovárať) za osobnej prítomnosti hovoriť, dohovárať niekomu niečo; práv konfrontovať obidve stránky na súdnom konaní: Human zeznal przed Lorinczem oczy k oczyma; a kdyz gest ten pokoy na niem zrussyl, tedy on geho widiel z ocza w oczy; gestli by pak on (majiteľ) do toho zbozij przissel bez prawa, tehdy gma od nieho odluczeno byti prawu zalobu w oczi (ŽK 1450; 1473); (Jakub Tele Jurajovi Turzovi) abych sie za tto stidiel a geho zlost gemv w geho wuoczi (!) wassimi prawymi swiedomimy prowedl (GEMER 1459); chczem mu weczy z otczu w oczj powedieti (M. VES 1559); Michal Srnka chodil Mackowy do Teplicz a ziadal ho k nam predt vradt, abi sy w oczy mlowily (D. ŠTUBŇA 1595); Petr aposstol w očj a w twar mu contradicuge (SK 1697); potom z oka w oko sme sa zohnaly pred pana Diossiho (PODREČANY 17. st); spituwani gest (Izák Jakub) na to, kdo by gemu odewzdal mentek Zima Janow, kterí w oczi odpowediel, ze Jozeff Potok (ČACHTICE 1737); ass wam do oči powim a wižrubim (MS 1758); čo gim potem y do oču domluwal y s. Pawel (SPr 1783); vidieť svojimi očami, na oko spatriť vidieť, uzrieť na vlastné oči: chcem prokazaty, od koho ssom wzal a ktory gu y w ruku gmali a wydely swogimy otcima (D. STREHOVÁ 1600); (Potocký a Kubinský) ony pany na oko spatrywsse, že zahrada na Jakuba Surženeho sprawedliwe prynaležy (P. ĽUPČA 1592); pred oči komu čo pripomínať niekomu niečo: w Engelandu gegjch catechumenis mezy ginjmi wecmy y to pred očy predstawugj, aby žadnjch duchownjch knjch nečitaly (WO 1670); !3h_o04_1710_ na vidom oči, na oči vidomia neskryte, verejne: (S. Rakšány) nyeczo bez chiru, nieczo na oczy widomia z Raksse do Jezernice wiwaža (MARTIN 1676); kdešto y drewo na widom oči p. Medzihradskich rubawaly (VELIČNÁ 1732); a tam mnoho razy na očy widomga fatentis drewa stynawali (RUŽOMBEROK 1777); (prosto) do očí mluviť, povedieť komu čo rovno do tváre vravieť niekomu niečo: ga gsem to w oči panom mluwila (S. ĽUPČA 1681); directe y to do očj mu mluwila (Záborská), že (oblokom instans skákal) (ZÁBORIE 1756); sami w osobe žadnemu prosto do očj nic odporneho powedeti nechtegj (PT 1796); pred oči predložiť, postaviť sebe čo predstaviť si niečo: (človeče) predloz sobe pred oczy geho newynnu smrt a trapeny horke (AgS 1708); wimislete sebe - prawim - a predlosste pred oči wasse witeza, gako bil Dawid (MS 1758); pred očami koho pred niekým, v prítomnosti niekoho: aby sme okolnym osadam w posmech nepryssly a obwzlasste čuo mame gyž pred očyma, do welykeg chudoby neupadly (ZÁBORIE 1714); coram: pred očjma, prjtom, w prjtomnosti (WU 1750); ja nyits insoho pred otsmi milsoho nyemám (DŽ 1752); aby z neprirownanú krásu pred očima wsseckych se wiďela; y weďela, čo by se ljbilo pred očima twyma; a ktery se boga Pána, budú pred očima geho (KB 1757); to swetlo tak gasne bylo a ne gen Saulowy, ale y geho cesti towarissom očy zatemnilo (WO 1670) oslepilo; Krystus smele se wssem sudcům gakožto newinny w očy postawil (SP 1696) osobne vystúpil v súdnom konaní; radneg chce byti z lidmý pokritskimý w očý swatý (SK 1697) na oko, robiť sa svätým; ante oculos adducere: pred oči dowésti pred niekoho doviesť, predviesť; potestatem sui facere: z ňekym w očách byti, seba preukázati preukázať sa, predviesť sa pred niekým (KS 1763); nepchag sa my do oču (TURIEC 1769) neukazuj sa mi na oči
5. obyč. vypuklý útvar podobajúci sa oku, zrnko, pupeň, jadro, drahý kameň al. perla v šperku: granum: zrno, oko, gadro; gemna: drahý kameň, perla (KS 1763); pala: prstenný oko, kde se drahj kamen wsazuge (DSL 18. st); takoweg zelini koreň treba posekat a w napogi držat anebo i piti gim w napogi dat, ale s pozorem, abi oko s neho neužili, nebo bi se potrowili (RN 17.-18. st); oculi arboris: oči stromůw (FO 1737); gemna: oko, pupenec, wyprjsstenj (KS 1763); oculus: oko, pupence na stromich (ML 1779)
L. bot o. Kristovo, konšelské oman hodvábny Inula oculus - Christi: oko Krystovo vel oko konsselske gest bylinka niekolyko ratolesty megicy etc. Zwrchu kwyty ma co oko, wnytr požlutle (HL 17. st); o. volové
a. volovec vŕbolistý Buphthalmum salificolium: kwyetecz ma kwiety zwrchu žlute, ssýroke yak wolowy oko (HL 17. st); buphtalmus: wolowé oko (:bylina:)
b. divozel malokvetý Verbascum thapsus: wolowé oko (:bylina:) (KS 1763); verbascum thapsus: wolowe oko, wolowý ocass, diwina (LF 1791); vranie, vlčie o. vranie oko štvorlisté Paris quadrifolia: herba paris: wranj oko (MT 17. st); baccae Paridis: wlčj oko (TT 1745); havranie o. semeno kulčiby obyčajnej Strychnos mux vomica: oko hawrany z gine kraginy okruhle, ssiroke, ssere, newelmy tluste a bars twrde (HL 17. st); pruna asinina: konských očúw sliwki (KS 1763) druh veľkých sliviek Prunus; račie, rakové o. farm zvápenatené čiastočky na stenách račieho žalúdka: wezmy rakowych očj, ssčutych zubuow, sližowych kamienkuow; račie očj utlčene (RT 17. st); cancrorum oculi: račj oči (TT 1745);
x. med ad verrucas et clavos pedum: proti kuřjm okam flastr (TT 1745) na kurie oká; pterygium, pterygion: proso na oku aneb rozpadlina (KS 1763) jačmeň
6. okrúhly plošný útvar na predmete podobajúci sa oku, diera, slučka ap.: nebo, hle, kameň, ktery sem dal pred Yézusa: na gednem kameni sedem očij gest: hle, yá wyrežem rezbú geho, powjdá Pán zástupúw (KB 1756) znak; macula: ďerawost, oko, djra; maculae: oka w syti (KS 1763)
7. pl oká hra v kocky: ten, který gedno aneb y dwě oka vwrhel (:prohral:), hra w kostky (MP 1718)

Oko_1 Oko Oko_2 Oko Oko_3 Oko Oko_4 Oko Oko_5 Oko Oko_6 Oko Oko_7 Oko
oko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) oko ma mali radi. Volali ma Volské oko a Veľká hlava, nikdy som nevedela
G (bez) oka problém s obnovenou naliehavosťou oka uragánu. Všetko, čo bolo skryté,
D (k) oku Odtiaľ vraj doletel až k Morskému oku , ďalej sa historky o jeho osude
A (vidím) oko prechod cez Sninský kameň na Morské oko . Mali by ho organizovať turisti
L (o) oku presný prehľad o každom morskom oku , o tom, kde sa bolo treba držať
I (s) okom teraz skláňal pred Miléniovým okom - obrovským, supermoderným čertovým
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) oká sa mozoľmi tvrdými ako kurie oká , všade nás hrýzla sklená vata.
G (bez) ôk farby slamy vykazuje len málo ôk . Cesto obsahuje 4 až 5 percent
D (k) okám Zmeškáme kvôli tým dvom volským okám lietadlo do Číny. A najmä prepadnú
A (vidím) oká otvor ventilu, aby otvoril ďalšie oká trubice. Keď bubeník udiera
L (o) okách prsty prechádzajú po drôtených okách . Plot. Gabriel ho tiež ohmatáva.
I (s) okami používané sieťky s uzlami a veľkými okami sú absolútne nevyhovujúce! Ak

oko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) oko Slobodná Európa alebo BBC – tvoje oko znervóznelo, zelená zrenička sa
G (bez) oka dotýka, dotýka sa zrenice môjho oka “ (Zach 2,8). Toto všetko, čo
D (k) oku príjemné predmety, ktoré lahodia oku , pritom však nemajú s pravým
A (vidím) oko oni bojujú proti nám. Oko za oko , zub za zub, " dodal.
L (o) oku rukavice mal žlté, s monoklom na oku , jednostaj behal za Venušou,
I (s) okom poskytuje hladké prepojenie medzi okom a vonkajším prostredím. Moderná
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) oči oči sú úplne iné. Tieto oči vôbec nemajú dno, ako keby sa
G (bez) očú nepýta na obraz na hladine. " Z očú jej sršali blesky. „Vynechaj tie
G (bez) očí druhýkrát. Pozerala som sa do očí rozkošnému bielemu klbku s veľkými
D (k) očiam mailoch. O chvíľu neverila vlastným očiam , čo všetko si prečítala. Čo je
A (vidím) oči zadržať slzy, aby si nerozmazala oči . Marcel mi pošepol, že má
L (o) očiach úctu k sebe? Dieťa ju nájde v očiach matky, žiak v prijatí svojím
I (s) očami tvárou, zdobenou ako nebo modrými očami . S Jabachom ho spája rovnaký

Zvukové nahrávky niektorých slov

a krásne oči sa et ses beaux yeux s'
dňa, keď ich oči jour leurs yeux
niekoľko rubľov a oči quelques roubles, et mes yeux
oči a aké srdce quel coeur et quels yeux
s iskriacimi sa očami avec des yeux étincelants
svetlovlasý a modré oči blond et ses yeux bleus
v ich očiach nič rien à leurs yeux
zatvoria sa tvoje oči se ferment tes yeux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu