oklamať -e -ú dok.
1. vedome povedať nepravdu, ocigániť, podviesť: o. otca; o-l nás, že o tom nič nevie
2. uviesť do omylu, pomýliť: výsledok, inštinkt nás o-l, o. súpera
3. podviesť: o. zákazníka (na váhe); o. manželku s niekým
// oklamať sa pomýliť sa, sklamať sa: o. sa v láske; o. sa pri kúpe dostať sa
klamať -me -mú (ne)klam! -mal -múc -múci -maný -manie nedok. 1. (koho; komu; o čom; ø) ▶ vedome hovoriť nepravdu, vymýšľať si; syn. luhať: k. rodičov, rodičom; bezočivo, bohapusto, úmyselne klame o svojej minulosti; klame každým slovom; neklameš?; neklam ma!; nevie k.; teraz už nemá zmysel k. ti; Ona vraví, že list je od otca, klame, iste jej to len chlapec písal. [A. Bednár]; Svedok klame, alebo si nepamätá, ako to bolo. [VNK 2001] □ aby som neklamal al. ak ma pamäť neklame (vsuvka v reči pri konštatovaní skutočnosti, ktorou si hovoriaci nie je celkom istý) nerád by som hovoril nepravdu 2. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. mýliť, miasť, zavádzať: k. ľudí, voličov, verejnosť, svet dezinformáciami; klame sám seba; zdanie zavše klame; inštinkt neklame; nazdal sa, že ho len zmysly, uši klamú; reklama nesmie k.; Ale! - skríkol otec zrazu. - Nože poďte sem, či ma oči neklamú! [K. Jarunková] či je to naozaj pravda; V svetle lampy sa mu sestrina tvár zdala chudšia, ale ako sa neskôr presvedčil, svetlo klamalo. [J. Papp] skresľovalo skutočnosť; Ľudia chcú byť klamaní a sú klamaní. [InZ 1999] □ šport. klamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačovať pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho; ø) ▶ dopúšťať sa podvodu; syn. podvádzať: k. zákazníkov, kupujúcich; k. pri kartách; klame manželku s inou je jej neverný; Lebo je veru veľký rozdiel, či ho jeho žena klame s piatimi, alebo len s jedným mužom. [M. Zelinka] ◘ fraz. klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne klamať; klame, až sa hory zelenajú al. klame, len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame ◘ parem. kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať ▷ dok. ↗ oklamať
klamať sa -me sa -mú sa (ne)klam sa! -mal sa -múc sa -múci sa -manie sa nedok. (ø; v čom) ▶ nahovárať si nepravdu; mať nesprávnu predstavu o niečom, byť na omyle: dosiaľ sa iba klamala, keď si myslela, že niekoho má; k. sa vo svojich citoch; bol majstrom v umení klamať sa [J. Lenčo]; Bežal dolu schodmi s vedomím, že sa roky klamal, veď Unkas naozaj zomrel. [K. Lazarová] ▷ dok. ↗ oklamať sa
oklamať -me -mú (ne)oklam! -mal -múc -maný -manie dok. 1. (koho; ø) ▶ vedome povedať nepravdu, podviesť: o. rodičov; o. svojich voličov; oklamala ma, že má osemnásť; oklame alebo sa prizná?; o. môžeš len raz, potom ti už nikto neuverí; Matke som vždy bezhranične dôveroval, nikdy ma nesklamala, nikdy neoklamala. [L. Ballek]; Naším sobášom si oklamal seba i mňa... Áno, oklamal! [K. Lászlová] 2. (koho, čo) ▶ vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu; syn. pomýliť, zmiasť: o. súpera; pokúša sa o. osud; mnohých oklame prvý dojem; nedajte sa o. pocitom, že nemáte smäd; na oklamanie stráží použili lesť; Oklamali nás, donútili podpísať hanebnú zmluvu. [N. Baráthová]; pren. Po sviatkoch oklamte telo vodou. [HN 2010] zažeňte hlad pitím vody ▷ šport. oklamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačiť pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča 3. (koho) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.; syn. podviesť: o. zákazníka; dať sa o. reklamou; oklamal manželku s inou ◘ fraz. oklamať čas a) predísť starnutiu b) správať sa ako mladý, mladší; oklamať mozog prinútiť sa v myšlienkach zaoberať niečím iným ako doteraz; oklamať vek pôsobiť mladšie ako v skutočnosti; oklamať žalúdok zahnať hlad niečím, čo len zdanlivo al. nakrátko zasýti ◘ parem. roky sa nedajú oklamať vek sa nedá skryť, zatajiť; srdce neoklameš nemožno skrývať skutočné city ▷ nedok. ↗ klamať
oklamať sa -me sa -mú sa (ne)oklam sa! -mal sa -múc sa -maný -manie sa dok. ▶ dať sa zvábiť, nalákať na niečo nepravdivé, nachytať sa: o. sa na znížení cien; oklamala sa, film bol nanič; V minulosti [kluby] investovali veľké peniaze a neraz sa oklamali. [Sme 2012] ▷ nedok. ↗ klamať sa
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ
2. p. prezradiť
klamať, -e, -ú nedok. (koho i bezpredm.)
1. zavádzať, mýliť, viesť k nesprávnej predstave o niečom: zmysly nás klamú, stopy klamú; Či ma oči klamú? nemýlim sa? — Tušenie ho neklamalo mal správnu predtuchu.
2. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť, podvádzať: klame každým slovom; k. pri hre; k. manžela, manželku byť neverný; klame sám seba nahovára si nepravdu;
opak. klamávať, -a, -ajú;
dok. oklamať
|| klamať sa (v kom, v čom i bezpredm.) byť na omyle, mať nesprávnu predstavu o niečom: Klame sa vo svojich citoch;
opak. klamávať sa;
dok. oklamať sa
oklamať, -e, -ú dok.
1. (koho, zried. čo) povedať nepravdu, podviesť, prekabátiť, previesť, ocigániť: o. obrancu, brankára, súpera, nepriateľa; o. ľud, o. úrad, štát; „Dostal za to železný kríž,“ — oklamal Nemca kaprál. (Heč.) Nuž máš svedomie oklamať ho? (Laz.)
2. (koho) byť neverný dakomu: Ten ti ženu oklame, uvidíš! (Tim.) Oklamal (Albín) ju (Oľgu), cítila to čoraz určitejšie. (Urb.)
3. (koho) nesplniť očakávania, sklamať: Dosť dobré sená, len Rovné nás oklamalo. (Vaj.) Drž sa zeme, tá ťa neoklame. (Kuk.) Ale ma to oklamalo. (Jil.);
nedok. oklamávať, -a, -ajú
|| oklamať sa
1. sklamať sa: Deň je krátky, život dlhý, ver sa oklameš! (J. Kráľ) Ak ju za toho držíš, Iľa moja, tak sa oklameš. (Tim.)
2. dostať sa: o. sa pri kúpe materiálu