Slovenské slovníky

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

oklamať -e -ú dok.

1. vedome povedať nepravdu, ocigániť, podviesť: o. otca; o-l nás, že o tom nič nevie

2. uviesť do omylu, pomýliť: výsledok, inštinkt nás o-l, o. súpera

3. podviesť: o. zákazníka (na váhe); o. manželku s niekým

// oklamať sa pomýliť sa, sklamať sa: o. sa v láske; o. sa pri kúpe dostať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

oklamať ‑e ‑ú dok.; oklamať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

oklamať -me -mú (ne)oklam! -mal -múc -maný -manie dok.

oklamať sa -me sa -mú sa (ne)oklam sa! -mal sa -múc sa -maný -manie sa dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

klamať -me -mú (ne)klam! -mal -múc -múci -maný -manie nedok. 1. (koho; komu; o čom; ø) ▶ vedome hovoriť nepravdu, vymýšľať si; syn. luhať: k. rodičov, rodičom; bezočivo, bohapusto, úmyselne klame o svojej minulosti; klame každým slovom; neklameš?; neklam ma!; nevie k.; teraz už nemá zmysel k. ti; Ona vraví, že list je od otca, klame, iste jej to len chlapec písal. [A. Bednár]; Svedok klame, alebo si nepamätá, ako to bolo. [VNK 2001] □ aby som neklamal al. ak ma pamäť neklame (vsuvka v reči pri konštatovaní skutočnosti, ktorou si hovoriaci nie je celkom istý) nerád by som hovoril nepravdu
2. (koho; ø) ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. mýliť, miasť, zavádzať: k. ľudí, voličov, verejnosť, svet dezinformáciami; klame sám seba; zdanie zavše klame; inštinkt neklame; nazdal sa, že ho len zmysly, uši klamú; reklama nesmie k.; Ale! - skríkol otec zrazu. - Nože poďte sem, či ma oči neklamú! [K. Jarunková] či je to naozaj pravda; V svetle lampy sa mu sestrina tvár zdala chudšia, ale ako sa neskôr presvedčil, svetlo klamalo. [J. Papp] skresľovalo skutočnosť; Ľudia chcú byť klamaní a sú klamaní. [InZ 1999] □ šport. klamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačovať pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča
3. (koho; ø) ▶ dopúšťať sa podvodu; syn. podvádzať: k. zákazníkov, kupujúcich; k. pri kartách; klame manželku s inou je jej neverný; Lebo je veru veľký rozdiel, či ho jeho žena klame s piatimi, alebo len s jedným mužom. [M. Zelinka]
◘ fraz. klamať niekomu [rovno/priamo] do očí bezočivo, nehanebne klamať; klame, až sa hory zelenajú al. klame, len/až sa [tak] práši bez rozpakov, pohotovo klame ◘ parem. kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať
▷ dok. ↗ oklamať

klamať sa -me sa -mú sa (ne)klam sa! -mal sa -múc sa -múci sa -manie sa nedok. (ø; v čom) ▶ nahovárať si nepravdu; mať nesprávnu predstavu o niečom, byť na omyle: dosiaľ sa iba klamala, keď si myslela, že niekoho má; k. sa vo svojich citoch; bol majstrom v umení klamať sa [J. Lenčo]; Bežal dolu schodmi s vedomím, že sa roky klamal, veď Unkas naozaj zomrel. [K. Lazarová] ▷ dok. ↗ oklamať sa

oklamať -me -mú (ne)oklam! -mal -múc -maný -manie dok. 1. (koho; ø) ▶ vedome povedať nepravdu, podviesť: o. rodičov; o. svojich voličov; oklamala ma, že má osemnásť; oklame alebo sa prizná?; o. môžeš len raz, potom ti už nikto neuverí; Matke som vždy bezhranične dôveroval, nikdy ma nesklamala, nikdy neoklamala. [L. Ballek]; Naším sobášom si oklamal seba i mňa... Áno, oklamal! [K. Lászlová]
2. (koho, čo) ▶ vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu; syn. pomýliť, zmiasť: o. súpera; pokúša sa o. osud; mnohých oklame prvý dojem; nedajte sa o. pocitom, že nemáte smäd; na oklamanie stráží použili lesť; Oklamali nás, donútili podpísať hanebnú zmluvu. [N. Baráthová]; pren. Po sviatkoch oklamte telo vodou. [HN 2010] zažeňte hlad pitím vody ▷ šport. oklamať telom (v hokeji al. v loptových hrách) naznačiť pohyb, ktorým sa odpúta pozornosť súpera od zamýšľanej akcie, skutočného úmyslu hráča
3. (koho) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.; syn. podviesť: o. zákazníka; dať sa o. reklamou; oklamal manželku s inou
◘ fraz. oklamať čas a) predísť starnutiu b) správať sa ako mladý, mladší; oklamať mozog prinútiť sa v myšlienkach zaoberať niečím iným ako doteraz; oklamať vek pôsobiť mladšie ako v skutočnosti; oklamať žalúdok zahnať hlad niečím, čo len zdanlivo al. nakrátko zasýti
◘ parem. roky sa nedajú oklamať vek sa nedá skryť, zatajiť; srdce neoklameš nemožno skrývať skutočné city
▷ nedok. ↗ klamať

oklamať sa -me sa -mú sa (ne)oklam sa! -mal sa -múc sa -maný -manie sa dok. ▶ dať sa zvábiť, nalákať na niečo nepravdivé, nachytať sa: o. sa na znížení cien; oklamala sa, film bol nanič; V minulosti [kluby] investovali veľké peniaze a neraz sa oklamali. [Sme 2012] ▷ nedok. ↗ klamať sa

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.

-mať/124102±97 4.86: verbá inf. dok. 4584 preskúmať/2180 oklamať/1231 sklamať/598 vlámať/172 polámať/58 nasnímať/56 dolámať/53 zadriemať/35 vyskúmať/28 vyobjímať/28 zaklamať/27 vylámať/26 zlámať/20 (14/72)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

2. p. prezradiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

klamať, -e, -ú nedok. (koho i bezpredm.)

1. zavádzať, mýliť, viesť k nesprávnej predstave o niečom: zmysly nás klamú, stopy klamú; Či ma oči klamú? nemýlim sa? — Tušenie ho neklamalo mal správnu predtuchu.

2. vedome hovoriť nepravdu, luhať, cigániť, podvádzať: klame každým slovom; k. pri hre; k. manžela, manželku byť neverný; klame sám seba nahovára si nepravdu;

opak. klamávať, -a, -ajú;

dok. oklamať

|| klamať sa (v kom, v čom i bezpredm.) byť na omyle, mať nesprávnu predstavu o niečom: Klame sa vo svojich citoch;

opak. klamávať sa;

dok. oklamať sa

oklamať, -e, -ú dok.

1. (koho, zried. čo) povedať nepravdu, podviesť, prekabátiť, previesť, ocigániť: o. obrancu, brankára, súpera, nepriateľa; o. ľud, o. úrad, štát; „Dostal za to železný kríž,“ — oklamal Nemca kaprál. (Heč.) Nuž máš svedomie oklamať ho? (Laz.)

2. (koho) byť neverný dakomu: Ten ti ženu oklame, uvidíš! (Tim.) Oklamal (Albín) ju (Oľgu), cítila to čoraz určitejšie. (Urb.)

3. (koho) nesplniť očakávania, sklamať: Dosť dobré sená, len Rovné nás oklamalo. (Vaj.) Drž sa zeme, tá ťa neoklame. (Kuk.) Ale ma to oklamalo. (Jil.);

nedok. oklamávať, -a, -ajú

|| oklamať sa

1. sklamať sa: Deň je krátky, život dlhý, ver sa oklameš! (J. Kráľ) Ak ju za toho držíš, Iľa moja, tak sa oklameš. (Tim.)

2. dostať sa: o. sa pri kúpe materiálu

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

oklamať dok.
1. uviesť do omylu, pomýliť: Aľe jeden richtár aj okresních pánou oklamau̯ (Pucov DK)
2. strsl, zsl vedome povedať nepravdu, ocigániť: Oklamal si ma, to tag ňebolo! (Návojovce TOP); Povedala mu to, aľe aš potom sa dozveďel, že ho oklamala (Čičmany ŽIL)
3. csl podviesť: Vraveľi, že tan ťiež jednu oklamau̯, peňiaze hej zau̯ (Ležiachov MAR); Nechcež me adaj oklamač? (Kameňany REV); Oklamal ju z druhó (Revúca); Daj si pozor, henten žid už nejedneho opálil pri vagoníruvaní koní, lebo to je potvora, do sa dá oklamat (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Gazda vas skorej oklame jag ja (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. oklame aj čerta (Bobrovec LM) - vie si poradiť, je prefíkaný
4. zried. sklamať: Úrodi sa sprvu velice dobré ukazuvali, ale ňeskoriéj náz oklamali (Bošáca TRČ)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

oklamať dk
1. koho vedome povedať nepravdu niekomu, ocigániť niekoho: před osydly diabla obychom od njch sucze oklamany nebili (BAg 1585); oklamati jest vec snadná človeka, jenž lsti nezná (RL 1641); (manžel) kdy nemohol dnu wegt, manželku z panu Mraza Marulu wsseczku oklamal a klucže sobe robyl (P. ĽUPČA 1692); Herod se barz obidovál, na mudertzov se pohnyevál, śe jeszt od nyích oklamáni (HPS 1752); (tovariš) p. comissara nasseho, p. rychtara a p. cech neradne oklamal (CA 1773)
2. koho (s) čím ošialiť, obalamutiť, podviesť niekoho: geden každi timto hrichem usiluge oklamaty sweho bližniho (TC 1631); fantazia ze sny swymi mnohich oklamala (GV 1755); multitudinem imperitam congiarijs lenire: hlúpú obec z darma oklamati (KS 1763); duchem smilnosti oklamani ste (VP 1764);
x. pren nekterych, ktery chteli čas oklamatj (CS 18. st) premárniť, zabiť
3. koho (o manželoch) byť neverný niekomu, podviesť niekoho: pak ta gista osoba drzala se neyakeho Ssteffana Krywossa z Dolnich Nassczycz bez zdawani, potom pobywsse s tym rok nebo dwa, potom gi oklamal a nechal gi precz (BÁNOVCE n. B. 1555); Samsom od ženy sweg Dalile tri razi bil oklamany (MS 1758); sám Búh teba trestat bude, že si mne tak oklamal, lásku sem ti zachovala, úprimnost mi sliboval (ASL 18. st); už si zežau, nevzal si ma, huncvut si ty, oklamal si ma (AD 18. st)
4. koho o čo, v čom, s čím nečestným spôsobom pripraviť o nej. hodnotu, okradnúť niekoho: kdy rovnym a naležitym artiklem od jinych podvedeni a oklamani jsuce (B. BYSTRICA 1633 CM); prissla Kernowa a riekla, že gi o wssecko priniesli, oklamali (S. ĽUPČA 1689); Zacheus powedal: Pane, polowicu chcem nawratit tomu, koho sem oklamal (AgS 1708); fraudare aliqvem pecunia: nekoho w penjzoch oklamati; tetigi te 30 ta minis: oklamám teba s trycet penjzama (KS 1763)
5. koho čím prekabátiť, podviesť; dostať do úzkych: giesscze hlada, kterak bi ktereho dobreho zraditi mohl falessne a zradne chtiecze was swu falssy a zradu oklamati (SKALICA 1432 SČL); frausus fraudem: kdo podwodňe klamá; ducere aliqvem in fraudem: ňekoho oklamati (KS 1763)
6. koho v čom sklamať, nesplniť očakávanie: frustrari alicujus expectationem: w očekáwaňú ňekoho oklamati; spes haec me frustrata est: toto uffánj mňa oklamalo; deturbari spe et ex spe: w duffánliwosti oklamati (KS 1763); wim, že twúg nebudem, ti sy žádass bohatcžiho, zanechass mne chudobneho, wim, sebe sám oklamem (SNS 1786)
7. koho vysmiať niekoho, urobiť si posmech z niekoho: illudo tibi et in te: posmjwám se tebe, wysmjwám teba; illusit nos: oklamal nás (KS 1763); -ávať, zried -ovať ndk k 1: calvo: klamám, oklamáwám, ssydjm (KS 1763); kdo o takowých wěcách nerozwážliwě a lechce nětco mluwj, tenť teměr wždy oklamán býwá a oklamáwá (MPS 1777); kdo snadno uwery, snadno oklamawan bjwa (CS 18. st); k 2: diabel swe sini temnosty skrze podwodnu swatost oklamawaty vmj (WO 1670); litostiwě widěti musíme, kterak ssatan wás hure a bjdněgj než ty nesstiastné Turky a židy oklamáwa a trjbj (FP 1744); lacio: wábjm, pobjzám, oklamáwám; pelliceo: zwáďám, klamem, oklamáwám; facio fucum: mámjm, oklamáwám (KS 1763); k 4: any (majstri) pry prodawany žadneho neoklamawaly (CA 1579); abychom falessnow wahow a mierow neoklamawali (blížneho) (BAg 1585); swe wecy draho prodáwal a giné w prodánj oklamáwal (BK 1612); kde su tyto, ktery Bohu posskamráwagú, kolikrát oklamáwagú pola úrodi? (BlR 18. st); k 5: starj ssibal gest, kterj ž schitralosti oklamawa (KoB 1666); decipio: oklamáwám, ssydím, osskrabugi, podwádím, lstiwě gednám (WU 1750); fraudo: klamám, oklamawám, ubližugem; decipio: oklamáwám, klamám, ossyďugem, podwaďám (KS 1763); decipio: oklamugem (AP 1769); k 6: tehdaž zdanj ge (ľudí) oklamawa (KoB 1666); vano: omylugem, oklamáwám; frustro: oklamáwám, omylugem (KS 1763); oklamáwat bude, práca stromu oliwowého a role nebudú prinássat pokrm (BlR 18. st); k 7: eludo: wysmjwám, oklamáwám, posmjwám se, žerty z někoho mám (WU 1750); eludo: vysmjwám se, oklamáwám, ossyďugem; ludifico: pohráwám, posmjwám, wysmjwám, oklamáwám, ssydjm (KS 1763); oklamať sa dk
1. v čom, s čím zmýliť sa, pomýliť sa, dopustiť sa omylu: kde sem ga sobe dobru pomoc uffal a zakladal, tam sem se welice prewgedol a oklamal (MS 1758); a tak sme sa my chudobni ludia oklamali (PRIBYLINA 1781)
2. s kým, čím, v čom dostať sa do nepríjemnej, ťažkej situácie, sklamať sa v niečom: nepotreba gemu (francúzskemu ľudu) hneď umriti, nebo oklame se s nym skoro giny, když múže rossiriti panuwany swe (KrP 1760); fraudari conjugio: oklamati sa w manžélstwu; delabi in fraudem: s podwodu oklamati sa (KS 1763); Janko, ti si sa zagiste s tu kupu žita od Petrovicsa kupeneho oklamal (TOPOĽČANY 18. st); -ávať sa ndk k 1: frustror: klamem sa, oklamáwám sa, pomylugem sa; nac illi vehementer orrant: opráwdiwe se oklamáwagú ony wélmy (KS 1763); ťí, které zďíragu swích poddaních, oklamáwagu se (DS 1795); oklamawam se w predpoweďenj tomto (PT 1796)