okamih -u m. veľmi krátky časový úsek, moment: o. počkať, prísť v poslednom o-u, na o. postáť; v o-u (sa rozhodnúť) hneď; o., prosím počkaj(te) chvíľu (zdvorilostná formula);
okamihový príd.
okamih -hu pl. N -hy m.
okamih -hu pl. N -hy m. ▶ krátky, bližšie nevymedzený časový úsek, chvíľa, chvíľka; syn. moment: dôležitý, kľúčový, zlomový o.; napätý, vzrušujúci o.; historický o. v dejinách krajiny; posledné okamihy života; prežiť nezabudnuteľné okamihy; čakať na rozhodujúci, vhodný o.; zachytiť kritické okamihy; nastal krátky o. ticha; boli okamihy, keď sa chcel všetkého vzdať; na o. sa odmlčal na krátky čas, veľmi krátko; v jednom okamihu sa môže všetko zmeniť; Nazvú nás pohanmi žijúcimi od okamihu k okamihu? [P. Macsovszky] □ okamih, prosím zdvorilostná formula vyjadrujúca prosbu počkaj, počkajte ◘ fraz. ani na okamih vôbec, vonkoncom (nie): ani na okamih nezapochyboval, nezaváhal; do posledného okamihu dovtedy, kým je to možné, kým sa to dá, celkom do konca; v okamihu [sa rozhodnúť, zmeniť, vykonať niečo] v tomto čase, v tejto chvíli, hneď, ihneď; v poslednom okamihu v najkrajnejšom možnom čase; v tomto okamihu teraz, v tejto chvíli
chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotové • okamih • moment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momente • hovor.: sekunda • minúta • minútka • minútočka: o sekundu prídem
okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľa • chvíľka • chvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočku • moment • expr. momentík: v tomto momente • mih: v mihu prísť • hovor.: minúta • sekunda • expr.: minútka • minútočka • sekundička: za minútu, za sekundu za vrátim • kniž. okamžik • zastar.: okamihnutie • okamženie (Timrava)
okamih, m. chvíľka, moment: v o-u dačo vykonať, vymyslieť vo chvíli, hneď; na o. stŕpnuť, zmeravieť, pozastaviť sa; za o. sa vrátiť hneď, vzápätí; v prvom o-u bol bezradný, dôjsť na vlak v poslednom o-u; vydržať, vytrvať do posledného o-u do konca;
okamihový príd. zried.: o-á hodnota;
okamižtek, -a m. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)
okamih m., okamihnutie i okamženie s. strsl, zsl moment, chvíľka: F tom okamžeňí dva domi horieď začaľi (Prievidza); Ceste bole okamihu zatarasenej (Čelovce MK); Bou̯ to len okamih a mlieko mi uš kipelo (Návojovce TOP); Hrmelo bez ustáná, čo neprestalo ani na jeden okamih (Dobrá Voda PIE); Aňi za okamžeňié ťa čakad ňebuďem (Bošáca TRČ); Ani jedno okamihnucié ňeprešlo, a už je tu (Bošáca TRČ)