Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj scs sss ma subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odoka, od oka prísl.

odoka, pís. i od oka prísl.bez merania al. počítania, odhadom: strihať látku o.; vážiť múku o.; kresliť kolieska len tak o.; nevarí, nepečie podľa receptu, ale len tak o.; Hŕbky betónu odoka rozhrnú do výšky napnutej šnúry, povrch utľapkajú a zarovnajú. [L. Hagara]; Statici nič nerobia od oka a chyby vo výpočtoch vylučujem. [HN 2006]


oka1 oky ok ž.špan. ‹ indián.⟩ ▶ trváca rastlina z čeľade kysličkovitých rastúca v trsoch, prastará juhoamerická plodina pestovaná pre jedlé hľuzy rôznorodej farby podobné zemiaku, bot. kyslička hľuznatá Oxalis tuberosa: pestovanie, využitie oky


oka2oki1

oka3oki2

oka4oki3


oki1, oka2 neskl. príd. mládež. slang. v mennej časti prísudku al. v prívlastku ▶ majúci kladné vlastnosti, dobrý, správny, ok1: mať oki pocit; je to oki seriál; našla som oki stránku; počasie v nedeľu bolo ešte oki; dnes to bolo celkom oka; reklamný článok je celkom oka

oki2, oka3 prísl. mládež. slang. 1.kladne hodnotiac dej, stav, dobre, ok2: vyzeráš celkom oki; chalani išli cez mesto celkom oka
2. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje pozitívne pocity, pohodu, spokojnosť, dobre, príjemne, ok2: je to oki, ale nič viac

oki3, oka4 čast. mládež. slang. 1. ▶ vyjadruje súhlas, prisvedčenie, kladnú odpoveď, áno, dobre, ok3: oki, ďakujem za radu; oki, stretneme sa zajtra; uvidíme sa o dve minútky doleoka; no dobre, oka
2. ▶ vyjadruje doplňujúcu otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď, reakciu, áno, dobre, ok3: nerieš ani ty mňa! oka?!; o desať minút v aute, oki; Ale aj tak sa ti ozvem, keď pôjdeme preč, oki? [Z. Šulajová]

oka1 -y ž., zried. oke neskl. s. ‹tur < g < l› staršia jednotka hmotnosti v Turecku a niektorých arab. štátoch (asi 1,235 kg)


oka2 -y ž. ‹šp < indián› bot. juhoamer. plodina podobná zemiakom

odoka, pís. i od oka bez merania al. počítania, odhadom • subšt. bajočko • pís. i baj očko: urob to iba tak odoka, bajočko


zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)

Morfologický analyzátor

oko podstatné meno, stredný rod

(jedno) oko; (bez) oka; (k) oku; (vidím) oko; (o) oku; (s) okom;

(štyri) oká, oči; (bez) očú, ôk, očí; (k) okám, očiam; (vidím) oká, oči; (o) očiach, okách; (s) okami, očami;

oko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) oko ma mali radi. Volali ma Volské oko a Veľká hlava, nikdy som nevedela
G (bez) oka problém s obnovenou naliehavosťou oka uragánu. Všetko, čo bolo skryté,
D (k) oku Odtiaľ vraj doletel až k Morskému oku , ďalej sa historky o jeho osude
A (vidím) oko prechod cez Sninský kameň na Morské oko . Mali by ho organizovať turisti
L (o) oku presný prehľad o každom morskom oku , o tom, kde sa bolo treba držať
I (s) okom teraz skláňal pred Miléniovým okom - obrovským, supermoderným čertovým
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) oká sa mozoľmi tvrdými ako kurie oká , všade nás hrýzla sklená vata.
G (bez) ôk farby slamy vykazuje len málo ôk . Cesto obsahuje 4 až 5 percent
D (k) okám Zmeškáme kvôli tým dvom volským okám lietadlo do Číny. A najmä prepadnú
A (vidím) oká otvor ventilu, aby otvoril ďalšie oká trubice. Keď bubeník udiera
L (o) okách prsty prechádzajú po drôtených okách . Plot. Gabriel ho tiež ohmatáva.
I (s) okami používané sieťky s uzlami a veľkými okami sú absolútne nevyhovujúce! Ak

oko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) oko Slobodná Európa alebo BBC – tvoje oko znervóznelo, zelená zrenička sa
G (bez) oka dotýka, dotýka sa zrenice môjho oka “ (Zach 2,8). Toto všetko, čo
D (k) oku príjemné predmety, ktoré lahodia oku , pritom však nemajú s pravým
A (vidím) oko oni bojujú proti nám. Oko za oko , zub za zub, " dodal.
L (o) oku rukavice mal žlté, s monoklom na oku , jednostaj behal za Venušou,
I (s) okom poskytuje hladké prepojenie medzi okom a vonkajším prostredím. Moderná
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) oči oči sú úplne iné. Tieto oči vôbec nemajú dno, ako keby sa
G (bez) očú nepýta na obraz na hladine. " Z očú jej sršali blesky. „Vynechaj tie
G (bez) očí druhýkrát. Pozerala som sa do očí rozkošnému bielemu klbku s veľkými
D (k) očiam mailoch. O chvíľu neverila vlastným očiam , čo všetko si prečítala. Čo je
A (vidím) oči zadržať slzy, aby si nerozmazala oči . Marcel mi pošepol, že má
L (o) očiach úctu k sebe? Dieťa ju nájde v očiach matky, žiak v prijatí svojím
I (s) očami tvárou, zdobenou ako nebo modrými očami . S Jabachom ho spája rovnaký

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor