Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ojojój ↗ oj

oj, ojoj, ojojoj, ój, ojój, ojojój cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. príjemné i nepríjemné prekvapenie, zhrozenie, varovanie, žiaľ, al. zdôrazňuje (nasledujúce) zvolania vyjadrujúce tieto pocity; syn. ach, jaj, joj: o., to je návšteva, vitajte!; o., taká tragédia!; ó., ja nešťastná!; o., to by som od neho nečakala; o., koľkokrát som mu to povedal; o., aké krásne zemiaky sa urodili tento rok!; o., žiaľ, z toho nič nebude!; Škoda chlapa. Oj, škoda. Ten už nikdy nebude v poriadku. [L. Ťažký]
2. iba oj ▶ vyjadruje túžbu, želanie; syn. ach, ej, ech: oj, tak by som si dala niečo sladké!; Oj, keby som tak rozumel ich [vtáčikov] reči. [A. Habovštiak]
3. ▶ vyjadruje bolesť; syn. joj, ach, au, jaj: o., joj, moje kríže!; o., nemôžem vstať!
4. blíži sa významu častice ▶ zosilňuje zápor al. prisviedčanie: o., nie, neklamem; o., nie, nebolo to žiadne hrdinstvo; o., veľmi dobre si to pamätám

oj, ojoj, ojój, ojojoj, ojojój cit. vyjadruje

1. zdôraznený zápor, zosilnené odporovanie: Oj, mňa sa nesprostíte tak ľahko! (Ráz.) Oj, bože chráň! Nie, oj, nie! — Ojoj, my sme svieži v ťažkej práci. (Tat.)

2. uistenie, ubezpečenie, prisviedčanie: Oj, toho sa ty nemusíš báť! (Janč.) No pravda, nebolo tam toľko náčinia ako teraz, ale ťažká bola. Oj, ťažká. (Tim.) Oj, dobre som ho poznal. (Kal.) Oj, i náš život, ťažký a lopotný, má svoje krásy a radosti. (Kuk.) Ojój, mám ja radu pre každého človeka. (Smrek) Do večera sa vrátime; ojojój, ako nič, — riekol Aleša. (Jégé)

3. povzdych, želanie, túžbu: Oj, oči mať, čo mocne vidieť vedia. (Smrek)

4. zdôraznené uznanie, konštatovanie: Oj, mocný si ty. (Sládk.) Oj, to je čosi ťažkého. (Vaj.) Ojoj, dedko! To vám kaše veľa pre ne treba! (Mor.)

5. upozornenie, výstrahu, varovanie: Oj, veď nie takto! (Žáry) Oj, ty sa sklameš, synku! (Kuk.)

6. údiv, prekvapenie, počudovanie: Oj, aký to musí byť úder, keď rokmi obitý, vetrami ošľahaný, robotou zodratý chlap takto plače. (Hor.) Ojojój, čo sa toho nazbiera v také rušné dni! (Ráz.)

7. oduševnenie, nadšenie, radosť, potešenie: Oj, aj duše si dáme do tejto zeme! (Gab.) V lete — oj, a leto, to bol jeho svet! (Taj.) Oj, bude z teba chlapík! (Kuk.) Ojoj, Žovinec sa bude rehúňať! (Mor.)

8. uspokojenie, spokojnosť: Ej, vodička, ech, ej, oj, oj, či si dobrá. (Taj.)

9. povzdych zo žiaľu, smútku, horekovania, trápenia, poľutovania a pod.: Oj, srdce, nežiali. (Botto) Oj, Juro náš, trápil si sa celý život vo svojej panskej robote, a takto sa ti za všetko odplatili! (Jégé) „Ojojój, dožila som sa ja, smutná vdova,“ zakvílila Uhríčka. (Tat.) „Ojojoj, to už pre mňa nie je,“ lamentoval starý muž. (Tat.)

10. zronenosť, rezignáciu: Oj, vie ona všetko — všetko! Netreba vysvetľovania, ani vykrúcania. (Kuk.)

11. dodáva zvolaniu, osloveniu citové zafarbenie: Oj, Váh, veľmož nekázaný, odbíja aj tebe čas! (Ráz.-Mart.) Oj, city moje, iskry hromové! Čože robíte taký zhon? (Botto)

ojoj, ojój, ojojoj, ojojój p. oj