oje -a mn. -a -í -am -ach s. žrď, ktorou ťažné zvieratá určujú smer pohybu voza, saní ap.;
ojový príd.: o-á časť voza;
ojko -a ojok, ojce -a ojec s. zdrob.
oje oja pl. N oja G ojí D ojam A ojach s.
oje oja pl. N oja G ojí D ojam L ojach I ojami s. 1. ▶ drevená žrď, ku ktorej sa priťahajú, priväzujú ťažné zvieratá a ktorou určujú smer pohybu voza, saní a pod.: dlhé, drevené o.; chytil dvojzáprah za o. a vytiahol ho z blata; Ojami prerazili pootvorenú bránu. [A. Hykisch]; Kôň sa nečakane splašil, následkom čoho sa zlomilo oje. [VNK 2003] 2. tech. ▶ zariadenie, obyč. tyčová konštrukcia, spájajúce príves, vlečku s pripájacím mechanizmom ťahača, traktora: nastaviteľná výška oja; o. prispôsobené na ťahanie terénnym automobilom; príves s výsuvným teleskopickým ojom ◘ fraz. hrub. mať oje v zadku/v riti nezavrieť za sebou dvere (obyč. ako výčitka) ▷ ojko ojka ojok, ojce ojca pl. N ojca G ojec s. zdrob. i expr.: psy ťahali malé sánky s ojkami; Zaprel sa do ojca, až zaprašťalo. [P. Jaroš]; Ojce, to je ako volant, ak ho pustíme, vozík sa prevrhne a ťažké štiepy sa pováľajú po nás. [L. Ťažký]
ojko ↗ oje
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
oje, oja, mn. č. oja, ojí, ojam str. žrď (na voze, na saniach), ku ktorej sa priahajú ťažné zvieratá;
ojko, -a, ojok i ojce, -a, ojec str. zdrob.
oje i ojo s. strsl, zsl žrď na voze al. saniach, ku ktorej sa priahajú ťažné zvieratá: Na konskom voze sa oje zasaďí do sňíc, na volskom je oje roskálanuo a obrúčkou sťiahnutuo (Detva ZVO); Naprostrítku šijovníka bola dzíra na svoren, s tín sa prichicila kačica na konci oja lámaného (Biely Kostol TRN); kráuské ojo (St. Turá NMV); šťepenuo oje (Prochot NB); vólské ojo (Trakovice HLO) F. máš ojo v riti (Lukáčovce HLO), máž v rici ojo (Bošáca TRČ) - zabudol si za sebou zatvoriť dvere; kan je obrácené ojo, tam idú aj kolesá (Bošáca TRČ), kadi oje, tadi vús (Sotina SEN) - o dôležitosti vedenia, udávania smeru (cesty); ojový príd.: ojové plechi (V. Grob MOD) L. ojoví kuoň (Martin n. Žit. ZM) - kôň zapriahnutý pri pravom boku oja; ojisko s. zvel. expr.: To si spravel siľné ojisko! (Prosné PB)
ojé, ojéj i ojej cit. vyjadruje rozličné pocity (odmietanie, uznanie, údiv, radosť ap.): Ojé, telo ani nezjam (Rochovce ROŽ); Ojé, ši nám je dobre! (Kameňany REV); Ojej, priveľa si si naložiu̯! (Králiky BB); Ojéj, načo si teho teľo dovľiekel!? (Rajec ŽIL); Ojé, aj ti si tu? (Brodské SKA)
ojisko p. oje
ojo p. oje
ojový p. oje
oje [-e, -o] s žrď, ktorou sa určuje smer pohybu voza, saní ap.: (kolár) sprawyl pry koczy czerwenem k boku oge gedno (SOBLAHOV 1651); temo: ogo (PG 1656); zaplatil sem kowačowj Petkowj, ktery na meskem kočy okowal nowe ogo (ŽILINA 1693-94); woz nowy, w ogj swornik 1 (TRENČÍN 1713); dejugo: z sstránkúw, z garma, z oga wyprahám, odprahám, vypússťám (KS 1763); Juro Tomaj mladssy wzal jasena z Dubin na ogo (HRANOVNICA 1779) L. axis: nebeské oge, hwézda (KS 1763) súhvezdie Veľkého voza F. miserandae sortis asellus: pod welikym ógem wzdychawy osel (KS 1763); -ový príd: iugatorius bos: garmowy wúl aneb ogowy, ktery gármo aneb oge táhne; iugalis, iugabilis: sprážny, priprážny, zaprážny, yarmowy, ogowy (KS 1763)