ohúriť -i dok. spôsobiť duš. vykoľajenie, ohromiť, omráčiť: zvesť ho celkom o-la; o-ený od strachu;
nedok. ohurovať
ohurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
ohúriť -ri -ria ohúr! -ril -riac -rený -renie dok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobiť veľké prekvapenie, priviesť do údivu, vzbudiť úžas niečím výnimočným, neobyčajným, nečakaným, silno zapôsobiť, ohromiť; urobiť na niekoho dojem: o. porotu, publikum; o. priateľku drahým autom; jeho bezcitnosť ju ohúrila; nedajte sa o. reklamou!; ohúrte svoje okolie vynikajúcimi vedomosťami; okolitá krása ju doslova ohúrila; snažil sa ma o. sladkými, peknými rečičkami; Rím ohúri návštevníkov veľkosťou a pompéznosťou; Ohúril ju obrovskou kyticou, otvorila dvere a nevidela nič, iba záplavu kvetov. [V. Švenková]; Ľudia chodia ohúrení unikátnosťou expozície. [Sko 1990] ▷ nedok. ↗ ohurovať
ohurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. expr. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať veľké prekvapenie, privádzať do údivu, vzbudzovať úžas niečím výnimočným, neobyčajným, nečakaným, ohromovať; robiť dojem na niekoho, snažiť sa zapôsobiť: o. kolegov vedomosťami; o. okolie drahými, značkovými vecami; o. verejnosť škandálmi; nesnažím sa nikoho o.; maľby Rembrandta ohurujú svojou geniálnou rozmanitosťou; Dorotka mu všetko verila: mohol si vymýšľať a ohurovať ju. [D. Dušek] ▷ dok. ↗ ohúriť
ohurujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ pôsobiaci na zmysly a city niečím mimoriadnym (napr. krásou, bohatosťou, kvalitou) a vzbudzujúci údiv, prekvapenie, nadšenie, ohromujúci: o. výhľad; ohurujúca kupola chrámu; ohurujúca svetelná šou; ohurujúce technológie; výhľad je o.; bola to ohurujúca plavba; nebol to žiaden o. výkon; nič ohurujúcejšie som nevidel 2. ▶ presahujúci zvyčajné množstvo, zvyčajnú, normálnu mieru, obrovský, ohromujúci: ohurujúce čísla nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ; hoci išli vo zvukotesnej limuzíne, hluk bol o.; ešte ohurujúcejšia je cena šiat ▷ ↗ i ohurovať
ohúriť, -i, -ia dok. expr. (koho, čo) ohromiť, popliesť, zmiasť, zbalamutiť: To ho úplne ohúrilo. (Heč.) Hlavu mi ohúril. (Záb.) Dušu človeka nemôže ohúriť ani šum vrtiacich sa vretien. (Vaj.);
nedok. ohurovať, -uje, -ujú