Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ohroziť dok. vystaviť veľkému nebezpečenstvu: o. niekoho na živote, o. mier; o-ená vlasť;

nedok. ohrozovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohroziť ‑í ‑ia dok.

ohrozenie -nia -ní s. (i čím) ▶ hroziace nebezpečenstvo al. (vysoká) pravdepodobnosť poškodenia, zániku, ktorému je vystavený človek al. prostredie, v ktorom žije, hrozba: bezprostredné, priame o. života, zdravia; o. hospodárskych záujmov, majetku; o. životného prostredia úmyselné privedenie životného prostredia do nebezpečenstva, jeho závažné poškodzovanie porušovaním predpisov o ochrane životného prostredia a hospodárení s prírodnými zdrojmi; vysoká, nižšia miera ohrozenia; byť vo vážnom, smrteľnom ohrození; predchádzať možným ohrozeniam; vymaniť sa z ohrozenia chudobou; v ľuďoch narastá pocit ohrozenia; čo robiť v prípade ohrozenia?; ocitnúť sa na pokraji existenčného ohrozeniabiol., ekol. stupeň ohrozenia ukazovateľ, ktorý vyjadruje šancu na prežitie jednotlivých živočíšnych al. rastlinných druhov; polit. stav ohrozenia štátu mimoriadny stav, ktorý vyhlasuje parlament na návrh vlády v prípade bezprostredného nebezpečenstva straty štátnej zvrchovanosti, územnej celistvosti al. demokratických zásad uskutočňovania štátnej moci; práv. všeobecné ohrozenie úmyselné vystavenie niekoho nebezpečenstvu smrti al. ťažkej ujme na zdraví al. vystavenie cudzieho majetku nebezpečenstvu škody veľkého rozsahu □ Človek v ohrození medzinárodná humanitárna organizácia na pomoc ľuďom trpiacim dôsledkami vojnových konfliktov, prírodných katastrof a autoritárskych režimov; byť v ohrození života nachádzať sa v životunebezpečnej situácii ▷ ↗ i ohroziť


ohroziť -zí -zia (ne)ohroz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo, koho) ▶ priviesť do stavu nebezpečenstva, ťažkej, zlej situácie, stať sa pre niečo, pre niekoho hrozbou: o. bezpečnosť krajiny; fajčenie môže vážne o. vaše zdravie; záplavová voda ohrozila stovky obydlí; jazdite tak, aby ste nikoho neohrozili; počet ľudí ohrozených chudobou stúpa; zdravotný stav ľudskej populácie je vážne ohrozený nesprávnym životným štýlom
2. (koho) ▶ siahnuť niekomu na život, spôsobiť niekomu ujmu na zdraví: muž nožom zranil a na živote ohrozil svoju partnerku; nechce, aby jeho deti ohrozil biologickou zbraňou nejaký šialenec
3. (čo, koho) ▶ negatívne ovplyvniť, zasiahnuť, priviesť k úpadku, zániku, ku krachu: o. mravný vývoj detí; nemal som snahu o. jeho pozíciu; kríza ohrozila finančnú stabilitu bánk; konkurenčný tlak môže o. malých podnikateľov; zníženie dane by ohrozilo štátny rozpočet; jeho popularitu to nijako neohrozilo
4. (čo) ▶ podstatne narušiť normálny chod, mať negatívny vplyv na normálne fungovanie niečoho: o. priebeh vyšetrovania; práce na ceste môžu o. premávku; prepúšťanie by mohlo vážne o. chod univerzity; Európa sa obáva, že niektoré krajiny môžu o. fungovanie spoločnej meny
5. šport. (čo, koho (čím)) ▶ vytvoriť si príležitosť skórovať: strelou ohrozil súperovu bránu; hostia domáceho brankára gólovo výraznejšie neohrozili
nedok.ohrozovať


ohrozovať -zuje -zujú (ne)ohrozuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo, koho) ▶ privádzať do nebezpečenstva, byť hrozbou pre niekoho, pre niečo: o. chodcov; bezohľadnou jazdou o. bezpečnosť cestnej premávky; dlhodobý stres vážne ohrozuje zdravie človeka; voda ohrozovala obydlia; Afriku ohrozuje hladomor, sucho; automobilová doprava ohrozuje životné prostredie; profesionálnych športovcov vo zvýšenej miere ohrozujú poruchy srdcového rytmu; ochorenie ohrozujúce najmä deti; Oheň skôr vyľakal ako ohrozoval. [Š. Žáry]; Prikázal som zakotviť v bezpečnej vzdialenosti od pobrežia, aby nás neohrozovalo vlnobitie. [V. Krupa]
2. (koho) ▶ siahať niekomu na život, spôsobovať niekomu ujmu na zdraví: o. niekoho nožom; páchateľ ohrozoval na živote troch ľudí; manžel ohrozuje mňa i deti
3. (čo, koho) ▶ negatívne ovplyvňovať, zasahovať, privádzať k úpadku, zániku, ku krachu: o. dobré meno spoločnosti; politické spory ohrozujú ekonomickú stabilitu krajiny; rastúce dane ohrozujú malých podnikateľov; fašizmus ohrozoval mier a slobodu v Európe
4. (čo) ▶ podstatne narušovať normálny chod, mať negatívny vplyv na normálne fungovanie niečoho: o., mariť priebeh vyšetrovania; padajúce konáre ohrozovali premávku; nečinnosť štátu ohrozuje chod samospráv; zosuvy pôdy dlhodobo ohrozujú prevádzku lesnej železnice; nedostatok finančných prostriedkov, odchod zdravotných sestier ohrozuje fungovanie nemocníc
5. šport. (čo, koho (čím)) ▶ vytvárať si príležitosť skórovať: rýchlymi protiútokmi o. bránku domácich; My sme v odvete nepredviedli štandardný výkon, nevytvorili si šance, dostatočne sme neohrozovali brankára. [Šp 2006]
dok.ohroziť

ohroziť p. ochromiť 1


ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávkusťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie strojapodlomiťoslabiťzoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiakaznebezpečiťznebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnostilek.: paralyzovaťochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ohroziť, -í, -ia dok. (koho, čo) priviesť do nebezpečnej, nepriaznivej, ťažkej situácie, vystaviť nebezpečenstvu: o. dakoho na živote, o. život dakoho, o. vlasť, mesto, o. zdravie, existenciu dakoho, o. úrodu, poriadok, bezpečnosť, nezávislosť, o. záujmy dakoho;

nedok. ohrozovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

ohroziť dokonavé sloveso
(ja) ohrozím VKdsa+; (ty) ohrozíš VKdsb+; (on, ona, ono) ohrozí VKdsc+; (my) ohrozíme VKdpa+; (vy) ohrozíte VKdpb+; (oni, ony) ohrozia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ohrozil VLdsam+; (ona) ohrozila VLdsaf+; (ono) ohrozilo VLdsan+; (oni, ony) ohrozili VLdpah+;
(ty) ohroz! VMdsb+; (my) ohrozme! VMdpa+; (vy) ohrozte! VMdpb+;
(nejako) ohroziac VHd+;
ohroziť sa_1 ohroziť sa ohroziť sa_2 ohroziť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor