ohromiť dok. spôsobiť veľké prekvapenie, úžas, ohúriť: správa ho o-la; o-la nás zvesť o zemetrasení; stáť ako o-ený; stŕpnuť od o-enia, v o-ení;
nedok. ohromovať
ohromovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.
ohromiť -mí -mia ohrom! -mil -miac -mený -menie dok. (koho, čo (čím)) ▶ priviesť do úžasu, veľmi silno zasiahnuť, zapôsobiť (pozitívne al. negatívne): ostrov ohromí svojou krásou na prvý pohľad; naši futbalisti ohromili športový svet; tie slová ma celkom, načisto ohromili; teroristické útoky ohromili verejnosť; kláštor ohromí svojimi rozmermi; Aj ja sa začínam nazdávať, že nás chceš stoj čo stoj ohromiť! [J. Žarnay]; Povedal niečo, čo ma priam ohromilo, zdesilo a vyrazilo mi dych. [J. Lenčo]; Začervenala sa od hanby a iste ju ohromil aj nečakaný tón mojej reči – taký útočný a plný trpkosti. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ ohromovať
ohromovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (koho, čo (čím)) ▶ privádzať do úžasu, veľmi silno zasahovať (pozitívne al. negatívne): o. svoje okolie; neprestáva ma to o.; šírkou vedomostí ohromoval súčasníkov; svet ohromujú správy o obrovských požiaroch; jeho vyhlásenia ma už neohromovali; niektoré rozhodnutia nás mätú a ohromujú; dielo dodnes ohromuje prenikavosťou pozorovania spoločenského a politického života; je to neuveriteľná stavba, pohľad na ňu doslova ohromuje; Ohromovala ma jeho istota. A ešte väčšmi ma ohromilo, keď sa ukázalo, že mal pravdu. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ ohromiť
ohromujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. 1. ▶ pôsobiaci na zmysly a city niečím mimoriadnym (napr. krásou, bohatosťou, kvalitou) a vzbudzujúci údiv, obdiv, nadšenie: o. zážitok; ohromujúce poznanie; o. objav; ohromujúce dobrodružstvo; naskytol sa nám o. pohľad; bolo to čosi ohromujúce; prekypoval ohromujúcou vnútornou silou; život prináša tie najohromujúcejšie prekvapenia; Niektoré prírodné krásy sú také ohromujúce a veľké, že si ich musí všimnúť každý. [Týž 2009] 2. ▶ presahujúci zvyčajné množstvo, zvyčajnú, normálnu mieru, obrovský: ohromujúca suma; ohromujúce množstvo informácií; dosiahnuť o. úspech; na konte má ohromujúce čísla; pohybovali sa ohromujúcou rýchlosťou; epidémia AIDS naberala ohromujúce rozmery ▷ ↗ i ohromovať
ohromiť, -í, -ia dok. (koho) veľmi, nemilo, neočakávanie prekvapiť, udiviť, zdesiť: Richtára a Jurka ohromila táto zvesť. (Kuk.) Hrúza ženy doslovne ohromila. (Urb.); stáť ako ohromený zarazene, udivene, prekvapene sa tváriť;
nedok. ohromovať, -uje, -ujú
ohromovať p. ohromiť