ohromiť dok. spôsobiť veľké prekvapenie, úžas, ohúriť: správa ho o-la; o-la nás zvesť o zemetrasení; stáť ako o-ený; stŕpnuť od o-enia, v o-ení;
nedok. ohromovať
ohromiť -mí -mia ohrom! -mil -miac -mený -menie dok.
ohromenie -nia s. (i z čoho; nad čím) ▶ stav al. pocit vyvolaný niečím neočakávaným, prekvapujúcim, úžas: o. z ticha; o. nad toľkou bezcitnosťou; pocit ohromenia; počúval ho s rastúcim ohromením; len ťažko dokázal skryť svoje o.; v tvári sa mu zračilo o.; z prvého ohromenia sa už spamätal; Viktor zdvihol hlavu a pozeral na ňu chvíľu s výrazom nechápavého ohromenia. [D. Mitana] ▷ ↗ i ohromiť
ohromiť -mí -mia ohrom! -mil -miac -mený -menie dok. (koho, čo (čím)) ▶ priviesť do úžasu, veľmi silno zasiahnuť, zapôsobiť (pozitívne al. negatívne): ostrov ohromí svojou krásou na prvý pohľad; naši futbalisti ohromili športový svet; tie slová ma celkom, načisto ohromili; teroristické útoky ohromili verejnosť; kláštor ohromí svojimi rozmermi; Aj ja sa začínam nazdávať, že nás chceš stoj čo stoj ohromiť! [J. Žarnay]; Povedal niečo, čo ma priam ohromilo, zdesilo a vyrazilo mi dych. [J. Lenčo]; Začervenala sa od hanby a iste ju ohromil aj nečakaný tón mojej reči – taký útočný a plný trpkosti. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ ohromovať
ohromovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (koho, čo (čím)) ▶ privádzať do úžasu, veľmi silno zasahovať (pozitívne al. negatívne): o. svoje okolie; neprestáva ma to o.; šírkou vedomostí ohromoval súčasníkov; svet ohromujú správy o obrovských požiaroch; jeho vyhlásenia ma už neohromovali; niektoré rozhodnutia nás mätú a ohromujú; dielo dodnes ohromuje prenikavosťou pozorovania spoločenského a politického života; je to neuveriteľná stavba, pohľad na ňu doslova ohromuje; Ohromovala ma jeho istota. A ešte väčšmi ma ohromilo, keď sa ukázalo, že mal pravdu. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ ohromiť
ohromiť spôsobiť veľké, neočakávané (obyč. nepríjemné) prekvapenie • expr.: ohúriť • omráčiť • ochromiť: správa o nešťastí ich ochromila, ohúrila, omráčila • expr. ovaliť: ovalil ju pravdou • hovor.: šokovať • zošokovať (spôsobiť šok): nepriaznivý výsledok nás šokoval • udiviť • prekvapiť (v menšej miere a aj v kladnom zmysle): udivil, prekvapil nás výkon mužstva • zdesiť • vydesiť • podesiť (nečakanou udalosťou nahnať hrôzu, strach): pohľad na zhorenisko nás zdesil, vydesil, podesil • expr.: zmraziť • zamraziť: hrôza ich zmrazila do špiku kostí; tragická zvesť zamrazila prítomných • expr. premraziť (ohromiť strachom): premrazilo ma, keď som videl haváriu zblízka
prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviť • zadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročili • zaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návrat • zaraziť • zmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreniny • kniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčiny • zdesiť • expr.: omráčiť • ohromiť • ohúriť • ovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbou • expr.: myknúť • hegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom
2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúť • vyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri čine • pristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovaní • zastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás noc • obyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji
zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziť • zatĺcť • vtĺcť • zabiť • vbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do dreva • zatknúť • votknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáru • zaťať • zarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do kláta • vtlačiť • vtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zeme • vpraviť (vôbec niečo niekam dostať)
2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvo • dostať do pomykova: správa ho dostala do pomykova • prekvapiť • udiviť • zadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatie • expr.: hrknúť • myknúť • hegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesť • kniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťou • expr.: ohromiť • ohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detí • zmiasť • pomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy
3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1
ohromiť, -í, -ia dok. (koho) veľmi, nemilo, neočakávanie prekvapiť, udiviť, zdesiť: Richtára a Jurka ohromila táto zvesť. (Kuk.) Hrúza ženy doslovne ohromila. (Urb.); stáť ako ohromený zarazene, udivene, prekvapene sa tváriť;
nedok. ohromovať, -uje, -ujú
ohromiť dk čo komu omráčiť niečo: hrom do domu mogeho uderil a sedmero statku mi ohromel (HATNÉ 1729)