ohromenie -nia s.
ohromenie -nia s. (i z čoho; nad čím) ▶ stav al. pocit vyvolaný niečím neočakávaným, prekvapujúcim, úžas: o. z ticha; o. nad toľkou bezcitnosťou; pocit ohromenia; počúval ho s rastúcim ohromením; len ťažko dokázal skryť svoje o.; v tvári sa mu zračilo o.; z prvého ohromenia sa už spamätal; Viktor zdvihol hlavu a pozeral na ňu chvíľu s výrazom nechápavého ohromenia. [D. Mitana] ▷ ↗ i ohromiť
ohromenie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
ohromenie, -ia str. veľké prekvapenie, zdesenie, úžas: otvoriť ústa v o-í, od o-ia, spamätať sa z o-ia